streda 25. decembra 2013
štvrtok 19. decembra 2013
Novembrové radosti a starosti (už v Edinburghu)
Tak sa po čase zase vraciam k sumarizácii mesiacov. Respektíve aj tie minulé mám poznačené, ale nikdy kvôli času neuverejnené.
1. a už sa mi končí dvojtýždenný kurz angličtiny...boli to správne investované peniaze a čas
1. a už sa mi končí dvojtýždenný kurz angličtiny...boli to správne investované peniaze a čas
2. prechádzka nočným a mokrým Edinburghom vyvoláva
pocit, že som sa vrátila do minulého storočia...tie taxíky, doubledeckre
a zámocká dlažba...
Predošlá pozícia s kontaktom s ľuďmi na predavačku nestačí
Už to bude takmer dva mesiace, čo si intenzívne hľadám
prácu. Začína to byť celkom deprimujúce, nakoľko denne pošlem niekoľko CV
a za celý ten čas sa mi ozvali až 3 krát, hoci CVčiek som poslala
desiatky. Tá najlepšia práca, teda aspoň som si to myslela, prišla hneď na
začiatku. Mohla som robiť recepčnú v menšom hosteli, ktorý má mnoho
španielskych hostí, čiže by som sa nie len zdokonaľovala v angličtine, ale
využila by som aj španielčinu. Pozícia
mala jeden zásadný háčik a teda, že sa muselo v danom hosteli bývať
a nie len sa s inými deliť o byt ale aj o izbu. Toto bol
pre mňa zásadný problém, keďže sme si nie len našli úžasný byt, ale aj
zaplatili depozit a nájomné. Miesto som musela odmietnuť. Myslela som si,
že po tomto sa už načaté vrece s prácami roztrhne a pohovorov začne
byť viacej. Mýlila som sa. Ozvali sa mi asi až o týždeň, dokonca som sa
o túto pozíciu ani neuchádzala. Našli si ma na internete. Raz som si len
tak zo srandy spravila profil na britskej verzii stránky LinkedIn. Odrazu mi
volali z personálnej agentúry, či by som mala záujem o pozíciu zákazníckeho
servisu v jazykoch ktoré ovládam. Na Slovensku som pracovala
v personálnej agentúre, takže som sa zrazu ocitla na pozícii uchádzača,
ktorý si prechádza zložitým procesom prijímacieho pohovoru. A to ešte
v cudzej krajine. Keď mi volali, dala som si pre istotu do uší sluchátka,
aby som všetkému rozumela, pozvali ma na pohovor. Išla som tam v značnom
strese, ale vravela som si, že o nič predsa nejde, nanajvýš to nedostanem,
aj tak som sa o pozíciu neuchádzala. Pohovor dopadol perfektne, ale miesto som
nakoniec aj tak nedostala vďaka skutočne zvláštnemu online testu (ale
o tom možno niekedy nabudúce). Moja depresia sa značne prehĺbila
a nechcelo sa mi ani ďalej hľadať. Po pár dňoch ma to prešlo a znovu
som sa vydala do boja o prácu.
pondelok 2. decembra 2013
"Zima" v Škótsku nemá rovnaký význam ako "zima" na Slovensku
Už tu máme december. Ako sa dozvedám zo Slovenska, u nás
už aj zasnežilo. Tu sa teploty držia stále nad nulou a predpokladám, že
tak to ešte dlhšiu dobu potrvá. Pre ujasnenie Edinburgh leží pri mori, takže tu
máme celkom vlhký a momentálne hlavne chladný vietor. Obyčajne teplota cez
zimu neklesá pod nulu, respektíve mrazy ako na Slovensku tu nezažijete. Zimou
sa však môžete triasť oveľa viac ako u nás doma. Vaše vnímanie však bude
dozaista iné ako to škótske.
sobota 23. novembra 2013
Vitaj, Edinburgh!
A tak som konečne späť...na blogu...ale preč zo
Slovenska.
Presťahovala som sa do novej krajiny, za novým životom,
zážitkami a snáď nájdením zmyslu mojej existencie. Posnažím sa byť menším
sprievodcom, ktorý veľmi subjektívne bude interpretovať prežité, nové, iné
a rovnaké ako u nás. Už mesiac bývam v Edinburghu,
v hlavnom meste Škótska, vo Veľkej Británii.
Ako sa to celé udialo...
Vyvolený tu býval štyri roky, potom sa vrátil na Slovensko,
keďže siréna zrejme volala, aby sme sa spoznali. Ako viete z viacerých
predchádzajúcich článkov, so štúdiom u nás som nebola práve spokojná.
Nedávalo mi pocit, že to k niečomu vôbec je a tak sme sa spolu
s Vyvoleným rozhodli ísť skúšať šťastie niekam inakam. Najlepšie kde to
človek troška pozná. Do Španielska skrz Vyvoleného jazykovú bariéru
a momentálnu veľmi zlú pracovnú situáciu, to nešlo, hoci som tam jeden rok
bývala. Voľba teda padla na Edinburgh, bol tu predsa dlho, kopa známych mu tu
zostala, to znamená zázemie a pomoc keď bude najhoršie.
sobota 21. septembra 2013
Kam kráčaš (Quo Vadis)
Názov knihy: Quo
Vadis
Autor: Henryk
Sienkiewicz
Vydavateľstvo: Svetová
knižnica SME
jazyk: slovenčina
Dátum čítania: august
2013
Quo Vadis som prečítala až na druhý krát. Pomerne zdĺhavý a neprehľadný
úvod v rozmedzí asi 100 strán môže spočiatku pôsobiť odstrašujúco, ak sa
však do deja začítate, knihu nebudete chcieť nechať tak (ja som sa prvý krát
pred pár rokmi jednoducho nezačítala). Je to strhujúci príbeh o ranných kresťanoch,
ktorí boli v Ríme prenasledovaní zvrhlou a skazenou spoločnosťou tých
dôb. Autor krásne vykresľuje dejinné súvislosti, tento román bol označený ako
najvierohodnejšie vykresľujúci rímske časy za čias cisára Nera. Ide teda o historický
román, z ktorého sa človek aj čo to priučí. Príbeh je však napísaný
ľudsky, pútavo, možno s občas nudnými opismi, bez ktorých, by som si však
obraz doby nevedela natoľko predstaviť.
Detoxikačné kúry – čo je klystír?
V prechemizovanej a umelej dobe dneška, kedy
bohužiaľ nejeme produkty z čistej prírody, ako naše staré mamy, kedy sa
živíme takmer výlučne supermarketovými, pekne vyzerajúcimi, ale málo výživnými
potravinami, sa musíme o svoje telo starať aj troška inak, ako len liekmi.
Jednou z alternatívnych metód, ktorá je mimochodom spomínaná už v Biblii,
sú klystíri. Mnohým sa táto forma očisty bridí a príde im nechutná. Preto
som sa rozhodla na základe vlastnej skúsenosti, povedať vám niečo o tejto
pradávnej forme očisty tela.
Čo to ten klystír
vlastne je?
Budeme sa rozprávať na rovinu, aby nedošlo k dezinformáciám
a mali ste všetci jasnú predstavu o čo sa vlastne jedná. V medicíne
sa zvykne klystír používať, napríklad ak je žena tehotná a je treba
vypláchnuť črevá (aby nevytlačila kadečo, keď pôjde na svet bábo). Lekári vám
ho však domov nepredpíšu, respektíve, len ak ležíte na lôžku, alebo máte nejakú
diagnózu. Klystír sa však používa ako jeden z najlepších foriem prevencie,
či pri počiatočných zárodkoch chorôb. Existujú na trhu viaceré preparáty, ale
zjednodušene je klystír akási plastová ohybná nádoba, ktorú možno zavesiť a z nej
vedie hadička. Zvyčajne majú klystíri na konci kohútik, ktorým možno regulovať
tok tekutiny (osobne odporúčam zadovážiť si jedine takýto, pretože tok tekutiny
bude potrebné aspoň zo začiatku regulovať).
Ako klystír funguje?
Existuje viacero spôsobov ako klystír použiť, povieme si o nich
pri jednotlivých postupoch, ktoré budeme rozoberať v ďalších článkoch.
Zjednodušene sa do neho naleje tekutina, nádobka sa umiestni do výšky ramien a keď
sa pustí kohútik, pomocou gravitácie tekutina steká cez hadičku až do našej
riťky, kam pred procedúrou nainštalujeme vývod na konci hadičky.
pondelok 2. septembra 2013
Radosti a starosti uplynulých dní #7
Týždennými radosťami a starosťami to už nemožno
nazývať, pretože to do týždňa akosi nikdy nestíham :) Leto sa pomaly končí, ale moje
zážitky našťastie ešte nie sú pri konci.
„Ak nebudeš vedieť, čo robiť, sprav si masérsky kurz,“ poznamenala
moja babka. Raz mi babka zavolala, pretože ju pichlo v lopatkách. Má
naozaj boľavý chrbát, kríže a asi všetko. Moje tety, ktoré sa o ňu starajú,
nevynechajú deň, aby jej od bolesti neuľavili každodenným natieraním. Tento
krát som dobehla ja a čuduj sa svete, babke sa môj spôsob viac ako
zamlúval. Vraj jej aj seknutie na druhý deň povolilo a po ďalšom dni mojej
masáže, sa jej aj konečne uľavilo. A mňa to samozrejme len teší :D
Upiekla som svoj prvý makový závin. A celkom sa mi podaril :)
pondelok 19. augusta 2013
Každý máme svoje hranice
Pozná to asi každý z nás, že existujú situácie, pri
ktorých si overíme vlastné hranice, za ktoré sa nám podarí dostať buď len veľmi
ťažko alebo sa to ani nikdy nepodarí. Takmer každý máme svoje hranice. Niekto
má ich vzdialenosť posunutú ďalej od seba, niekto bližšie, jednému sa mantinely
ukážu v láske inému v profesii, či inej oblasti života. Občas si
nedokážeme uvedomiť vlastné hranice, ale vždy sa zapne kontrolka pri hraniciach
iných. Začneme ich posudzovať a poučovať, ako by sa mali inak správať, ako
by sme to riešili my v ich koži, akí by mali byť. Vždy keď začnem takto
uvažovať zapne sa moja kontrolka: „Eva, chceš rozšíriť hranice niekomu, kým ty
sama nie si, nevieš prečo sa správa ako sa správa! Chceš riešiť hranice, ktoré
nie sú tvoje!“ Môžeme človeku poradiť, ak o našu radu stojí, ale tlačiť ho
do našej predstavy, ako by mal veci riešiť nie je podľa mňa šťastná stratégia. Môže
sa totiž stať, že sa to proti nám obráti, že ho v konečnom dôsledku
dotlačíme niekam, kde vôbec nemal byť a ešte mu priťažíme. Jednoducho nie
je to náš boj a nemôžeme ho vyhrať za niekoho iného.
Slovák si s Chorvátom porozumie
Chorvátsko som navštívila po viacerých rokoch a hoci sa
stáva synonymom slovenskej dovolenky na rýchlo, neľutovala som ani chvíľku.
Ubytovanie sme si našli u milého staršieho bezdetného chorvátskeho páru, ktorý
nám hneď padol do nôty. Stihli sme spolu povečerať, poobedovať aj ochutnať
pravú slivku, či chorvátsku žalúdkovú Travaricu. Mimo to sme si však rečovo celkom
porozumeli, keďže sme sa rozprávali čisto slovensko – chorvátsky. Zopár perlí
na ktorých sa ešte dnes usmievam sa nám však podarilo z úst vypustiť.
Tak sme sedeli pri vynikajúcom obede, pripravili nám čerstvú
a chutnú rybu. Počas jedla sme väčšinu času mlčali, každý vychutnával, ale
potom sa rozprúdila medzi nami plodná konverzácia. Starkí boli zvedaví či
bývame v stane alebo v dome. Preblesklo mi hlavou, že stan nebude to
pod čím ho poznáme po slovensky. Nakoniec sa z toho vykľul byt. Nedalo mi
však našich chorvátskych hostiteľov neoboznámiť o význame tohto slova u nás.
Vysvetľovanie a pochopenie sme zakončili hurónskym smiechom, pretože nie
lenže pod stanom u nás ľudia bežne nebývajú, ale pod šátor (u nás šiator),
čo je po chorvátsky stan, by sme sa šli nanajvýš schovať pred dažďom a nie spať.
nedeľa 18. augusta 2013
Týždenné radosti a starosti #6...hm po vyše mesiaci – 2. časť
S Vyvoleným nám prischla taká zvláštna vec. Vždy keď
ideme na neznáme miesto, niekde sa musíme stratiť, aby sme sa potom zase našli. Je to
aj istá paralela k nášmu vzťahu, čo ho robí o to zaujímavejší a človek
nemá vždy istotu čo z toho vylezie :) Tak sa stalo aj cestou do
Chorvátska. Ani jeden sme si nenaštudovali cestu, Vyvolený vravel, že veď
smer vie, budeme sledovať tabule. Všetko bolo v poriadku až do Mariboru v Slovinsku.
Ja som mala autoatlas síce v ruke, ale starý asi desať rokov, takže
novopostavená diaľnica vedúca až k moru na ňom samozrejme nebola. Vyvolený
vravel, že treba ísť do Rijeky a ako som študovala mapu zdalo sa mi to
rovnako ďaleko, či by sme šli cez Zahreb alebo cez Ljubljanu. Po starej ceste by to
rovnaká vzdialenosť aj bola, lenže dnes už cez Zahreb vedie diaľnica. Keďže som
si pamätala zážitok Vyvoleného, kedy sa chceli vyhnúť Slovinsku a putovali
chorvátskymi cestičkami do Zahrebu a samozrejme sa úplne domotali, tak bol
pre mňa Zahreb strašiakom, ktorému sa treba vyhnúť. Viedla som nás teda na
Ljubljanu.
Cesta Slovinskom bol nezabudnuteľný zážitok, zaumienila som si navštíviť túto krajinu, ísť pochodiť tie nádherné hory ktorými sme prechádzali a potúlať sa dedinkami, kde sa na každom vŕšku pásli ovečky či kravy. Bol to však aj veľmi vyčerpávajúci zážitok, keďže sme ani jeden celú noc nespali a terigať sa po serpentínových cestičkách, ktoré boli síce skutočne rozprávkové, bolo miestami až o život. Nakoniec sme dorazili do Rijeky, aby sme zistili, že sme do nej ale vôbec nemali ísť. Miestni pri Tescu nás odlifrovali na autostrádu (diaľnicu), ktorou sme sa vracali späť na Zahreb a len niekoľko desiatok kilometrov pred ním nás cesta zobrala smerom na Split k našej konečnej destinácii do Zadaru. Zrejme ste postrehli, že sme si to riadne nadišli, presne o asi 200km. Hlavne, že sme dorazili.
Cesta Slovinskom bol nezabudnuteľný zážitok, zaumienila som si navštíviť túto krajinu, ísť pochodiť tie nádherné hory ktorými sme prechádzali a potúlať sa dedinkami, kde sa na každom vŕšku pásli ovečky či kravy. Bol to však aj veľmi vyčerpávajúci zážitok, keďže sme ani jeden celú noc nespali a terigať sa po serpentínových cestičkách, ktoré boli síce skutočne rozprávkové, bolo miestami až o život. Nakoniec sme dorazili do Rijeky, aby sme zistili, že sme do nej ale vôbec nemali ísť. Miestni pri Tescu nás odlifrovali na autostrádu (diaľnicu), ktorou sme sa vracali späť na Zahreb a len niekoľko desiatok kilometrov pred ním nás cesta zobrala smerom na Split k našej konečnej destinácii do Zadaru. Zrejme ste postrehli, že sme si to riadne nadišli, presne o asi 200km. Hlavne, že sme dorazili.
Týždenné starosti a radosti #6...hm po vyše mesiaci – 1. časť
Naivne som si myslela, že letom mi čas vykročí
v ústrety a ja všetko budem krásne stíhať. Hlboko som sa mýlila,
nakoľko som tri roky zanedbávala toľko oblastí môjho života, že zrazu naraz
nejde všetko, a to už mi zostávajú len dva mesiace, aby som to čo potrebujem
doma a tu na SR stihnúť vôbec dorobila. Ale zase klamala by som, keby som
povedala, že tie uplynulé týždne neboli zaujímavé, boli, občas mi až sánka dolu
padala.
Postretala som opäť zopár ľudkov. Z piva
s kamarátkou z gymnázia sa stala kalička do neskorých ranných hodín
a ja som neplánovane spala u nej na byte. Zbožňujem stretnúť sa
s ľuďmi, s ktorými si máte čo povedať aj po dlhých pauzách medzi
vzájomnými stretnutiami a ktorí sú stále naladení na rovnakú vlnovú dĺžku.
Preklábosili sme noc a ona chudinka ráno do roboty. Okaňka (začalo sa mi
páčiť dávať môjmu okoliu prezývky) prepáč, že som ti stále neposlala tu
detoxikáciu, ale ja som sa k tomu vážne ešte nedostala (raz keď ti ukážem,
že toto je ten blog, čo píšem, tak nájdeš dôkaz, že ani sem som nič celý ten
čas nedala :P).
piatok 19. júla 2013
Ako som začala s plnením 100 vecí za tisíc a jeden dní
Hneď na začiatok by som rada
všetkým odporučila akékoľvek spisovanie plánov (hoci nie na každého to musí mať rovnaký vplyv ako na mňa samozrejme). Zistila som totiž po tých pár
mesiacoch jednu podstatnú vec. Tým, že som si plány napísala, zoznam
niekoľko krát na začiatku prečítala a ešte prvých pár týždňov poctivo
aktualizovala a odškrtávala (nebolo však toho veľa) sa mi tie priania
akosi dostali do podvedomia. Keď sa k bodom teraz po pár mesiacoch
vraciam, aj som tak troška zabudla čo tam bolo, ich nevedomky plním. Ale pekne
po poriadku..
pondelok 15. júla 2013
Prečo je dôležité poznať seba samého
Ako by ma osud, Boh, vesmír, život alebo len jednoducho niečo vyššie a väčšie ako ja
sama skúšalo. Venujem sa poslednými dvomi rokmi práci na sebe samej, snažím sa
spoznávať hlbšie sama seba do svojho vnútra. Odhaľujem svoje temné stránky,
snažím sa ich spracovať, porozmýšľať čo sa dá a vôbec chcem zmeniť a čo
je mojou neoddeliteľnou súčasťou, ktorú pre pokoj iných meniť odmietam. A život
ma skúša tým viac čím viac samu seba spoznávam, zrejme aby som na niečo ešte
nezabudla, aby som poodkryla ďalší komplex a tajomstvo, ktoré skrývam sama
pred sebou.
pondelok 24. júna 2013
Týždenné radosti a starosti #5
V krátkosti zhrniem vôbec uplynulé týždne, aby som
mohla nabehnúť zase na týždennú sumarizáciu. Takže ako viete stále som sa učila,
najprv som nezoštátnicovala, našťastie na druhý krát sa to podarilo. Bolo to
naozaj náročné, prvý krát som odchádzala s plačom, druhý krát som
si povedala, že mi to celé za to nestojí, bude ako bude. Chcela som to mať čím
skôr za sebou a podarilo sa. Ttretina však ani na druhý krát nespravila,
takže som šťastná, že patrím k tým šťastnejším. Overila som si, že denník
budúcnosti a prehrávanie situácie akoby sa práve diala, vážne funguje. Len
pozor na želania, pretože ja som si do denníka napísala, že som štátnice
urobila, aká som šťastná a budem mať konečne prázdniny už v júni.
Prvý termín bol 21. mája a nevydarilo sa. Nech to znie akokoľvek strelene
som si istá, že si za to môžem sama, nie len kvôli vedomostiam, keďže som vtedy
nevedela všetko a potiahla si zlú otázku, ale aj kvôli nepresnému želaniu
:).
Po štátniciach sa začali menšie oslavy a všetko čo som
toľkú dobu odkladala ma akosi zavalilo. Mala som pocit, že stíham menej, ako
keď som sa len učievala. Bolo treba doháňať články pre firmy, ponavštevovať a postretávať sa so všetkými, ktorých
som zanedbávala (stále som všetkých nestihla), vybavovať úrady, ach tie úrady,
katastrofa, doháňať domáce práce, ale aj čítať knihy, začať cvičiť, chodiť
hrávať volejbal, ísť von so susedkinou fénkou, či konečne začať písať články na
svoj blog (áno viem dostávam sa k tomu až teraz :-/).
Poďme ale k poslednému týždňu, nebolo tam toho málo.
Keď bolo ešte krásne, až priveľmi teplo, zašla som si zahrať
po asi štyroch rokoch plážový volejbal.
Voľakedy som ho hrávala každé leto dennodenne, mala som kondičku a musím sa
pochváliť aj mi to občas išlo. Dokonca som absolvovala aj nejaký ten turnaj. Štyri
roky sú štyri roky, ak sa k tomu pridá takmer žiadne cvičenie a teda žiadna
kondícia, milá Eva po prvom dvanásť bodovom sete má pocit, že dušu vypľuje. Tak
som aj v prvý deň skončila, nebola som schopná dohrať ani zápas. Druhý krát
to už bolo lepšie, ubehlo zopár dní, bola som v posilovni a čuduj sa svete
zrazu som tých zápasov odohrala hneď štyri. Boli troška menej behavé, čo je
pravda, ale predsa len som na dobrej ceste k opätovnej kondícii.
Minulý víkend sme mali hneď dve grilovačky. Môj drahý oslavoval okrúhlatiny a moji rodičia sa prvý
krát stretli na takejto akcii s tými jeho a bol to fajn večer.
Chystáme sa na jeseň preč, takže nebolo od veci ich takto spriateliť. Kvôli môjmu
večnému učeniu sme nestíhali ani moje narodeniny a ani narodeniny mojich
dvoch tiet, s ktorými mám veľmi dobré vzťahy a celý život sú mi popri
mojich skvelých rodičoch ďalšou oporou. Tak sme grilovali po druhé. Opäť fajn
rodinný večer, vraj som sa začala zase usmievať. Teda mám aj konečne prečo
:D.
Konečne sme sa boli previezť
na motorke na dlhšej projížďke. Brázdili sme slovenské hranice, nakukli k susedom
Čechom a ja som sa nevedela vynadívať na vŕšky posiate viničmi a zlatými
klasmi, ktoré pri západe slnka pôsobili tak romanticky a krásne. Na
motorke milujem pocit slobody, to že môžem vdychovať okolité vône a všetko
okolo, najmä prírodu, si aj na ceste vychutnávať.
Lunárny Jún
Máj sme skrz moju školu prekročili a hoci sa nám Jún
chýli pomaly ku koncu, predsa by som vám rada o jeho vplyvoch na náš
organizmus niečo rada povedala, aby sme to o rok mali jednoduchšie. Stále
ešte zostáva týždeň dokonca a čo to sa dá dobehnúť.
Jún je mesiacom rozkvitnutých lúk, prichádzajúceho leta a najdlhších
dní.
Čínska medicína: (zdroj: Kanyzová, Ž. - Lunárny kalendár Krásnej panej s
publikáciou 2013)
V Júni sa venujeme tenkému črevu. Tento dlhý ľudský orgán,
ktorý tvorí časť tráviaceho ústrojenstva, patrí práve k tým, ktoré si
zaslúžia zvýšenú pozornosť, pretože cezeň prechádza potrava, často krát nezdravá
a črevá majú čo robiť, aby nás od nečistôt ochránili. Je hlavným miestom,
kde dochádza k tráveniu a vstrebávaniu potravy.
Ako poznáme, že máme problém?
štvrtok 13. júna 2013
Májové radosti a starosti
Takže troška oneskorene ale predsa, štátnice za mnou a zase život...začnem pozvoľna s udalosťami uplynulých týždňov...
1. Začínam mať všetko ale dosť na saláme...
2.
Učím sa..
3.
Učím sa a zabíjam čas čudnými konverzáciami
streda 22. mája 2013
Nezoštátnicovala som
Ďakujem veľmi pekne za držanie palcov od všetkých, ktorí si spomenuli, ale bohužiaľ som nespravila. Vytiahla som si jednu otázku, ktorú som nevedela a to bol kameň úrazu. Takže sa učím ďalej. Nespravilo nás v ten deň 9 kusov zo 17, takže dosť blbá bilancia...Len keď ja už nevládzem, mozog protestuje, nechce už vstrebávať nič a všetko zabúda. O dva týždne mám opravný termín, verím, že to vyjde. Och joj posledná skúška tejto školy a nie a nie ju zdolať. Keby som sa na to vyflákla, ale vkuse som sa učila. Asi mám dačo pochopiť a ja to ale vôbec nevidím..Čo som tým chcela...ešte bude chvíľu pauza na blogu, pretože večer po celom dni učenia (keby to šlo aspoň rýchlejšie) padám únavou...dúfam, vám sa darí lepšie.
piatok 17. mája 2013
krátka pauza...čítame sa budúci týždeň
Viem, žiadne príspevky o bylinkách, o lunárnom máji a ani ništ o mne, či aspoň niečo nové na blogu...budúci týždeň mám štátnice a učím sa komplet celé dni od rána až do večera, takže sa sem vôbec nedostanem...ale čítame sa už o týždeň, keď to úspešne zvládnem...tak mi prosím držte palce ;)
pondelok 6. mája 2013
Aprílové radosti a starosti
1. Ešte že si to s tou vodou tento rok chalani rozmysleli, ale za to smradľavými voňavkami nešetrili :D
2. Hm s pomocou myšlienkových máp sa nie len učí oveľa rýchlejšie, ale sa aj rýchlejšie píšu články.
3. Vojnový kôň je krásny a s citom natočený film. Možno troška nadnesený, ale konečne bola ukázaná aj ľudskosť vo vojne a nie len jej krutosť. Myslím, že tá sa v nej objavila občas tiež, paradoxne možno viac ako v reálnom živote.
4. Tak knižnú výzvu som nevyhrala...už som si robila miesto v poličkách :)
5. Občas sú aj ťažké dni, kedy nič neurobíte a len celé hodiny rozmýšľate.. a nakoniec vlastne neprídete na nič, vyriešiť sa to musí samo
6. Prechádzka v prírode pri jazere, kde sme sa voľakedy vo veľkom kúpavali...dnes je to revír rybárov a keď mám pravdu povedať teraz to tam mám radšej. Nikde nikto, plno vtáctva, rýb a pekná príroda.. teraz by sa tam preháňalo na koňoch ešte krajšie.
7. Atlas mrakov po druhé...bože ten film je dokonalý, nadčasový a treba ho vidieť aspoň dvakrát, opäť mi dopli myšlienky a pocit ktorý som trocha mala po prvý krát, že film je pekný a hlboký, ale trocha nedotiahnutý, sa teraz úplne stratil. Každá jedna postava a každý jeden dialóg v ňom má svoje miesto.
štvrtok 2. mája 2013
Tu a teraz alebo mať všetkých päť pohromade
Všade možne sa stretávam s pojmom „tu a teraz“,
žiť v prítomnosti. Pravdu povediac väčšinu svojho života žijem v budúcnosti. Našťastie minulosť som sa relatívne dobre naučila hádzať za hlavu. Nie vždy sa
mi to darí stopercentne, ale myslím že viac darí ako nedarí. Iné je to s tou
budúcnosťou, mám veľa snov a tým pádom aj cieľov. Od prirodzenia som
plánovací tip a najradšej by som mala všetko pod kontrolou. Takto to však
nanešťastie nefunguje. Kontrolovať môžem, ale len seba. Dokonca mám občas pochybnosti, či to vôbec ide v rozmedzí
niekoľkých rokov a teda veľkých snov, keďže ak sa človek ako tak snaží
dačo so sebou robiť, tak sa jeho hodnotové a názorové priečky pomerne
menia. To čo chcel pred dvomi rokmi sa zrazu stáva nepodstatné, vidí zmysel
inde a jeho predstavy o svete sa akosi menia. No ale už troška
odbočujem.
Späť k tu a teraz. Tu a teraz si vysvetľujem tu v prítomnosti. Veľmi som si nevedela tento pojem definovať, pre zatiaľ je pre mňa jednoducho polopatisticky tu a teraz. Lenže hlavou mi aj v tu a teraz víri nespočetné množstvo myšlienok, keď niečo robím, spomeniem si na to a ešte tamto a neviem kam skôr zabŕdnuť, všetko ma rozptyľuje a ja sa neviem skoncentrovať. Takto si len zbytočne komplikujem život, pretože nič nedotiahnem, stratím cieľ pred očami a len ma to sáče kade tade. Vtedy je vraj potrebné sa ukotviť.
Späť k tu a teraz. Tu a teraz si vysvetľujem tu v prítomnosti. Veľmi som si nevedela tento pojem definovať, pre zatiaľ je pre mňa jednoducho polopatisticky tu a teraz. Lenže hlavou mi aj v tu a teraz víri nespočetné množstvo myšlienok, keď niečo robím, spomeniem si na to a ešte tamto a neviem kam skôr zabŕdnuť, všetko ma rozptyľuje a ja sa neviem skoncentrovať. Takto si len zbytočne komplikujem život, pretože nič nedotiahnem, stratím cieľ pred očami a len ma to sáče kade tade. Vtedy je vraj potrebné sa ukotviť.
pondelok 29. apríla 2013
Týždenné radosti a starosti #4
Uplynulý týždeň mal niekoľko mojich osobných pozitív.
Hneď v pondelok ma potešila teta na študijnom. Teda
najprv mi povedala, že by som mala čím skôr odovzdať index na uzavretie, ja že
mi chýbajú ešte dve známky, ktoré si musím ísť dať zapísať na druhý deň. Teta mi
našla harmonogram, kedy dotyční profesori vyučujú, aby som za nimi mohla zájsť.
Keď mi povedala, že jeden ráno o desiatej a druhý poobede o tretej
skoro ma prekotilo. Čo tam budem tak dlho robiť? Zabijem celý deň a to sa
mám učiť na štátnice. Bezradne som od okienka odišla a sadla si na chodbe
do kresla, kde som čakala na vhodný čas, kedy sa poberiem k vlaku. Čo už, nič
už teraz nevyriešim, hoci neznášam takéto zbytočné mrhanie času kvôli dvom
podpisom. Zrazu mi zvonil mobil a hlas na druhej strane ma vyzýval, aby
som priniesla index späť na študijné, ak som ešte v škole, že teta to za
mňa na druhý deň vybaví. Neverila som vlastným ušiam. Milá tetuška zo
študijného môj index zobrala, že veď má tam ešte dva a ona to pobehá. Na to aká je naša škola šikanujúca
inštitúcia, tety na študijnom to vždy vyrovnávajú :). Keď sa niečo podarí, iné sa musí pokaziť. Vo vlaku som sa
tak začítala, že som prešla zastávku v mojej dedine. Vystúpila som a posedela
som si pri stanici na lavičke, na slniečku, než pre mňa niekto prišiel, keďže
vlak naspäť mi šiel až asi o hodinu. Našťastie, bol môj tatko s autom
vonku a nemal to ďaleko.
piatok 26. apríla 2013
Keď nás ľudia nechápu
Dávnejšie som si povedala, že sa budem ľudí pýtať, ak
niečomu nebudem rozumieť, že sa nebudem jednoducho tváriť, že všetko viem,
respektíve si o všetkom dačo domýšľať, pretože mi to pre mňa druhá strana
dostatočne neobjasnila. Povedala som si, že ak mi niečo v súvislosti so
situáciou napadne, druhej strane to poviem, hoci by sa jej to nemuselo dva krát
páčiť. Veď predsa bude to pre ňu priestor, aby si niektoré veci uvedomila, tak
ako sa aj ja snažím uvedomiť si. A po pravde,
hoci nie vždy je moja prvotná reakcia dobrá, veľa vecí sa ma možno v prvom
momente dotkne, časom som vďačná, že mi to dotyčný človek povedal, lebo mi ukázal
náhľad na seba samú z pohľadu niekoho iného. Vlastne ma oň obohatil.
Povedala som si, že budem s ľuďmi rozprávať otvorene.
utorok 23. apríla 2013
Aprílové bylinky - Púpava lekárska
Príroda sa nám zobudila takmer z večera do rána, takže
treba využiť pekné počasie a ísť na zber. Púpavy zaplavili lúky žltou
krásou. Poďme si teda povedať niečo o tejto hojnej a veľmi užitočnej
bylinke.
Hojne rastie na trávnikoch, lúkach, pasienkoch, pri cestách
(tu ale nezbierame) a v záhradách. Nájdete ju všade tam, kde sa
zvykne kosiť tráva, kde rastie ďatelina a nízky porast.
Rastlinka (zdroj:
Macků, J. – Krejča, J. – Atlas liečivých rastlín):
Púpava je asi 15 – 30 cm vysoká trvácna bylina. Koreň je
vretenovitého tvaru, dužinatý a mliečny. Z podzemku vyrastá ružica
mliečnych listov a stonka zakončená žltým kvetom. Plodom púpavy je známa
páperová guľa, ktorá vzniká po odkvitnutí.
pondelok 22. apríla 2013
Absolútna zodpovednosť za všetko
Ako sa tak okolo seba pozerám, nadobúdam pocit, že čím ďalej tým viacej ľudí si uvedomuje svoju zodpovednosť za vlastný život. Áno, stále sú a ešte
aj dlho budú tí, ktorí hľadajú vinníkov všade okolo, vyhovárajú sa na
okolnosti, na nešťastie a pod. Dokonca ja sama som si doteraz myslela, že
som zodpovedná (POZOR nie vinná, sú to dva rozdielne pojmy) len za každý svoj skutok, slovo, dokonca myšlienku a nemôžem sa hnevať, ak všetky tieto veci
ktoré robím, majú svoje dôsledky. Tak troška som sa mýlila. Nie som totiž
zodpovedná len za svoje vlastné činy a vlastne len za svoj život. Viem ovplyvniť politiku, prírodné
katastrofy, vojny, ale aj životy ľudí v mojom okolí, či žijúcich tisícky
kilometrov ďaleko. Zdá sa vám to absurdné? Aj mne sa zdalo, ale nakoniec bola
pre mňa táto informácia neskutočne oslobodzujúca.
Týždenné radosti a starosti #3
Uplynulý týždeň šiel tak troška z extrému do extrému. V pondelok
a utorok som mala tri skúšky. Nakoľko máme skrátený semester, skúškové sme
mali len jeden týždeň. Mňa čakali hneď tri skúšky, dve prenášané z minulého
roka a rovno som si ich nasúkala do dvoch dní. Našťastie sa oplatilo, všetky tri som spravila. Teraz ma čaká už len to najťažšie štátnice. Ale dosť o škole,
lebo ak s ňou začnem, väčšinou sa len sťažujem. Našťastie to už končí.
Koniec koncov jeden kamarát, ktorého som stretla vo vlaku cestou na skúšku, mi
povedal, že každý má tak ako si spraví
a má absolútnu pravdu. Škoda, že to ľudia používajú len ako frázu a neriadia
sa ňou. Dokonca tí, ktorí ju vyslovia sa sami necítia vo svojom živote šťastne.
Aj
ja mám ako si spravím a preto po bakalárovi odchádzam :)
streda 17. apríla 2013
101 vecí za 1001 dní
Možno ste už o nich počuli a možno ešte nie. Zoznam 101
vecí za 1001 dní obieha blogy po celom svete už jedno desaťročie. Lepšie ako na
jeden rok, je dať si predsavzatia na 1001 dní, pretože sú ľahšie splniteľné. Dôvod
je jednoduchý, máte nie len dlhší čas, ale aj sa striedajú niekoľkokrát rôzne
životné obdobia. Rok je proste príliš krátky. Takmer tri roky by mal byť
dostatočne dlhý čas na splnenie aj väčších výziev.
Týždenné radosti a starosti #2
Moje dni veľmi výnimočné neboli ani uplynulý týždeň, ale
posnažím sa nájsť aspoň dačo. Síce je už streda, tento súhrn sa bude týkať
minulého týždňa. Posledné dva dni som mala skúšky, takže som akosi nestíhala
skôr :).
Prvým hlavným pozitívom bolo, že som mala narodeniny. No
hoci neviem, či je pozitívum, ak ich človek má v čase, kedy ich nemôže
oslavovať, ale aj tak som mala pekný deň. Vyvolený prišiel s krásnou kyticou
a dvoma veľkými darčekmi. Prekvapil ma dvomi prilbami – jednu na motorku a jednu
na koníky. Moja hlávka bude v bezpečí, ešteže na to dbá :D.Večer sme si
zašli na pizzu a mala som s ním pekné narodeninky. Diskotékové oslavy
budú zrejme tento víkend.
streda 10. apríla 2013
Lunárny Apríl
Apríl sa predstavil v plnej paráde a konečne priniesol
aj nejaký ten jarný dník. Pozrime sa na to, čo o apríli hovorí mesiac.
Čínska medicína (zdroj: Kanyzová, Ž. - Lunárny kalendár Krásnej panej s publikáciou 2013)
Ako poznáme, že máme
problém?
pondelok 8. apríla 2013
Týždenné radosti a starosti #1
Uplynulý týždeň zhodnotím asi len v krátkosti,
keďže moje dni a týždne sa zdajú byť v poslednej dobe veľmi rovnaké. Našťastie mám takýchto pomocníkov a klebetníkov pri učení. Vedia o všetkých kto, kde, s kým, kedy a ako, keďže ako staré babky vykúkajú z okna. Ešteže bývame v takej tichej uličke, pretože inak by tie tajomstvá a klebety asi nezvládli.
pondelok 1. apríla 2013
Marcové starosti a radosti
Z blogu www.trojveršie.sk
som „odkukala“ denníček vo forme zápisu jednej – dvoch viet z každého dňa.
Okrem toho pripájam objavy mesiaca, kde nájdete rôzne veci a kecy, ktoré som za
posledný mesiac našla, oslovili ma a možno budú inšpiráciou aj pre vás. Pôvodne
som chcela písať len mesačné zhrnutie, ale nakoľko tých objavov býva občas
viacej, zrejme začnem aj s týždenným zhrnutím starostí a radostí :)
štvrtok 21. marca 2013
Marcové bylinky - Podbeľ liečivý
Poďme sa pozrieť na ďalšiu jarnú bylinku, ktorú možno nájsť
už teraz v marci, ale pre nepriaznivé a škaredé počasie sa zrejme
tohto roku objaví až neskôr.
nedeľa 17. marca 2013
Marcové bylinky - Kostihoj lekársky
Rapídne sa nám ochladilo, takže moje fotky byliniek, ako som
pôvodne plánovala, bohužiaľ nebudú. Vôbec som sa na zber nedostala, ale ak sa
ešte do konca marca oteplí, možno niečo stihneme. Dnes si niečo povieme o kostihoji,
ktorého korene zbierame práve teraz na jar.
piatok 15. marca 2013
Pominuteľný život
Život je tak rýchlo pominuteľný a my na to stále
zabúdame. Dnes sme sa rozlúčili s mladým dvadsaťtri ročným človekom, ktorý
mal ešte celý život pred sebou. Ako to prijať, ako si to vysvetliť? Naozaj si
toto pre tento život vybral, alebo vesmír usúdil, že sa už všetko naučil, alebo
to mohol zvrátiť, naplnila sa dáka rovnováha? Odpovede na tieto otázky nám
nikto nezodpovie, budú to stále len domnienky. Čas rany vylieči aj tým
najbližším, no akási facka od života zanechá stopu.
sobota 9. marca 2013
Lula, syn Brazílie
Bol by hriech nespomenúť tento film. Aj som takmer zabudla,
keby som nenarazila na inú recenziu iného argentínskeho filmu. Tento je
brazílsky a neskutočne dobrý. Film sme pozerali v jednom klube, v polke
vypadol, celý čas sme sa nakláňali na titulky, keďže pred nami sedeli ľudia a ritky
boleli z drevených sedačiek. Ja však také môžem, je to autentickejšie a milšie
ako neustále multiplesky a pod. (hoci tam chodievam samozrejme tiež). No
ale k filmu.
Bylinkový úvod
Skôr ako sa pustíme do zberu byliniek, je potrebné osvojiť
si zopár pravidiel, ktoré sú s ním spojené.
Lunárny marec
Marec sa nám už v plnom prúde rozbehol, tak si poďme
povedať niečo o tom, čo v tomto mesiaci robiť, o čo sa starať
alebo čo zbierať. Marcom sa nám rozbieha jar, tak si ešte najprv o tomto ročnom
období niečo povedzme.
Jar je obdobím znovuzrodenia, prvých slnečných lúčov a stále teplejších dní. Všetko pučí, okolie vonia po zemi, ktorá sa prebúdza. Snažme sa nachytať prvé slnečné lúče, ktorú majú skutočne ozdravný účinok a dodávajú veľa energie. Veď pozrime sa na našich miláčikov, vyhľadávajú slniečko hneď ako začne na jar vykúkať.
piatok 8. marca 2013
Príroda naša pomocníčka
V dnešnej uponáhľanej dobe je veľmi ťažké prinavrátiť
sa k prírode, počúvať vlastné telo a zaoberať sa občas aj samým sebou
po telesnej a duchovnej stránke. Nakoľko som nikdy nebývala veľmi chorá,
skôr len kadejaké nachladnutia, občas chrípka a za posledného rok a pol
som si prežila niekoľko zdravotných problémov, niektoré zostanú natrvalo a niektoré
ktovie kde sa vzali, zistila som, že moje telo sa mi snaží už tou poslednou
možnou cestou, cez choroby, ukázať, že svoj život nežijem asi úplne správne.
Niektoré veci v ňom ešte teraz nedokážem zmeniť, ale čo dokážem o to sa
pokúsim. Jednou zo zmien je aj moje odhodlanie viac sa o seba starať a počúvať
sa, viac sa prinavrátiť k prírode a jej liečivým zdrojom, obdobiam,
kedy je vhodné robiť určité veci a k rituálom, ktoré by mi mohli
pomôcť.
štvrtok 7. marca 2013
Strach je dobrý radca ale zlý pán
Hneď v úvode skúste zodpovedať sami pre seba otázku:
Koľko mojich rozhodnutí bolo motivovaných strachom? Náročné? Tak to skúsme
opačne: Koľko mojich rozhodnutí nebolo motivovaných strachom? Zrejme by sme ich
zrátali na prstoch maximálne dvoch rúk ak nie jednej. Možno sa zdá na prvý
pohľad hlúposť, že by boli naše rozhodnutia motivované strachom, ale poďme sa
na tento fenomén pozrieť bližšie.
piatok 1. marca 2013
Doučené, dopísané...
...a vyše dva mesiace ubehli, čo som naposledy písala (až na rýchlostný článok o ja spravím.sk). Dnes som všetko nahrala do systému dala zviazať a už som si aj našla celkom očividné chyby, ktoré budú vo finálnej verzii, no ale tak čo už teraz s tým. Len veriť, že si to nikto nevšimne :)
streda 20. februára 2013
Ja spravím...
Tak som opäť spať. Moje dlhé prestávky sa začínajú stávať
pravidlom. Nuž od kedy “mám večne čas“ (snažím sa používať pozitívne slovíčka a dotiahnuť
si pekné veci do života :D), je to stále horšie.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)