pondelok, 19. augusta 2013

Slovák si s Chorvátom porozumie

Chorvátsko som navštívila po viacerých rokoch a hoci sa stáva synonymom slovenskej dovolenky na rýchlo, neľutovala som ani chvíľku. Ubytovanie sme si našli u milého staršieho bezdetného chorvátskeho páru, ktorý nám hneď padol do nôty. Stihli sme spolu povečerať, poobedovať aj ochutnať pravú slivku, či chorvátsku žalúdkovú Travaricu. Mimo to sme si však rečovo celkom porozumeli, keďže sme sa rozprávali čisto slovensko – chorvátsky. Zopár perlí na ktorých sa ešte dnes usmievam sa nám však podarilo z úst vypustiť.


Tak sme sedeli pri vynikajúcom obede, pripravili nám čerstvú a chutnú rybu. Počas jedla sme väčšinu času mlčali, každý vychutnával, ale potom sa rozprúdila medzi nami plodná konverzácia. Starkí boli zvedaví či bývame v stane alebo v dome. Preblesklo mi hlavou, že stan nebude to pod čím ho poznáme po slovensky. Nakoniec sa z toho vykľul byt. Nedalo mi však našich chorvátskych hostiteľov neoboznámiť o význame tohto slova u nás. Vysvetľovanie a pochopenie sme zakončili hurónskym smiechom, pretože nie lenže pod stanom u nás ľudia bežne nebývajú, ale pod šátor (u nás šiator), čo je po chorvátsky stan, by sme sa šli nanajvýš schovať pred dažďom a nie spať.

V iný večer keď sme tak spolu sedeli a ochutnávali alkoholy z našich krajov, boli starkí zvedaví či sme s priateľom manželia. No manželia ešte nie, ale tak chodíme spolu ako bežný pár. Zrazu sa oni dvaja dáko zvláštne zatvárili. Môj drahý začal vysvetľovať že sme frajer a frajerka, že spolu chodíme, oni stále, že nech to nechá tak to je naša vec. Bolo dosť podozrivé nad čím oni dvaja uvažujú a v čom sme sa zase nepochopili. Dodnes neviem čo si mysleli, ale nakoniec prehlásili, „ahá to je tvoje cura“ a bolo po probléme (cura = dievča, ale aj dcéra). Hoci mne to ich cura prišlo viac podobné našej cundre ako to na čo zrejme mysleli oni, v akom vzájomnom vzťahu to sme.


Keď sme zase iný večer sedeli s nimi na terase, aby sme ochutnali podľa ich vyjadrení skutočne úžasný nápoj Bambus, prebrali sme zopár ďalších zaujímavých skutočností. Bambus je mimochodom červené víno s Coctou (nesmie byť cola ale ich miestny nápoj cukríkovej chuti Cocta) s kockami ľadu, ideálne v pollitrovom kríglaku. Víno s kofolou či colou pijeme aj u nás, takže to taký veľký objav nebol, nuž ale prisľúbili sme že ho doma našim známym pripravíme. Od našich hostiteľov sme do daru dostali Travaricu (niečo podobné ako naša slivovica, len pálené z byliniek). Keď sme sa pýtali z akých byliniek je robená, dozvedeli sme sa len, že z desiatich druhov. Aké konkrétne byliny to sú, je tajomstvom, ktoré nemožno vyzradiť. Páčilo sa mi ako si zakladajú na tajomnosti nápoja a zase len tak hocikomu recept neprezradia, hoci sme samotný recept ani počuť nechceli. Pri problémoch so žalúdkom ideálny liek :).

V miestnom obchodíku sme sa zase dozvedeli inú zaujímavú informáciu. Winnetou sa vôbec nenatáčal na Plitvických jazerách ale v blízkom národnom parku Paklenica. Nuž navštívili sme len tie Plitvice a boli celkom rovnaké ako zábery z filmu, ale možno sme sa zase raz nepochopili, či skôr mladá generácia v tom už taký prehľad nemá. Vlastne sa ani nečudujem, ja som Vinetuovku celú nevidela asi ani jednu.


Možno z článku vytušiť, že sme si s rečovo príbuznými Chorvátmi viac nerozumeli ako rozumeli, nie je však tomu tak. Až na zopár malých nedorozumení, na ktorých sme sa následne zasmiali, sme si celkom dobre pokecali. Sami boli prekvapení ako to ľahko
ide, pretože nie s každým Slovákom, či Čechom si takto pokecajú. Zrejme to bude zase o ľuďoch, nakoľko kto porozumieť chce, či na ich alebo našej strane.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára