tag:blogger.com,1999:blog-33150371451510654532024-02-26T18:33:11.130+01:00mnoupovedane.como cesteUnknownnoreply@blogger.comBlogger116125tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-84311498964841018362023-07-01T14:45:00.002+02:002023-07-01T14:52:50.974+02:00Stále Som - nájdete ma niekde ine. <p>Je to takmer 10 rokov čo som tu nebola...ups...</p><p>Stále píšem. Menej ale stále píšem a tvorím. V inom jayzku, keďže žijem v škótsku. </p><p>Dajte vedieť ak chcete vedieť kde :D Pre určité dôvody pošlem osobne do správy.</p><p><br /></p>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-78362048329668964172015-10-25T20:54:00.000+01:002015-10-25T20:58:32.432+01:00O robení chýb<div class="MsoNormal">
Robiť chyby je prirodzené, každý z nás to teoreticky
vie, ale ak sa pozrieme do praxe, nie vždy sme s týmto výrokom skutočne
stotožnení. To je aj môj prípad. Môj blog je dokonalým príkladom toho ako
teória v praxi nefunguje. V písaní mávam dlhé pauzy, vždy si nájdem
výhovorku, že nie je čas, inšpirácia.V skutočnosti vlastne sabotujem samu seba z jedného prostého dôvodu, že
sa bojím robenia chýb. Všetko chce svoj čas, rovnako pochopenie a uvedomenie si. Svojho času som si
povedala, že sa na perfekcionizmus vykašlem, nikto predsa nie je dokonalý. Vnútorne
som síce prijala fakt, že ľudia okolo robia chyby a ja sa to snažím rešpektovať, veď
sa vďaka nim učia, ale ja sama som sa vždy za tie svoje vlastné trestala. Prečo? Lebo som si zvykla, že som „dobré dievčatko“, len ak robím veci „dobre“.
Takže na každú kritiku z vonka som reagovala citlivo a emotívne. Otázkou
potom je čo je to to „dobre“. Každý z nás má totiž inú definíciu
a neexistuje taká, ktorá by platila pre všetkých. Lenže ja ako aj všetci
ostatní robíme veci dobre, aj keď sa pomýlime. Bez toho omylu by sme sa možno nepoučili, možno nejde vždy o nás, ale len hrajeme svoju rolu pre pochopenie niekoho iného. Podobne vnútorne so sebou zápasím vo všetkých oblastiach svojho
života. Ak spravím chybu, alebo ak mi je vytknuté čo robím, ako sa správam
a pod. prestávam byť sama sebou, prestávam sa mať rada taká aká som
a tým pádom prestávam byť šťastná a spokojná a moja frustrácia
sa začína smerovať von na ostatných. Chyba však nie je v človeku, ktorý
vyslal výčitku, ale vo mne, že som ju prijala. A práve vďaka nemu sa
trénujem, až mi jedného dňa výčitka vadiť nebude a kúsok zo mňa sa
oslobodí. </div>
<div class="MsoNormal">
<br />
<a name='more'></a><br /></div>
<div class="MsoNormal">
Len nedávno som si uvedomila ako stále, hoci sa trénujem už niekoľko
rokov, v myšlienkach mnoho krát zachádzam k posudzovaniu iných. A potom sa čudujem, že som posudzovaná od
iných. Skúsenosťami ktoré mi boli do života nadelené som sa naučila jednu
dôležitú vec "každý konáme
v každej situácii najlepšie ako dokážeme, ak by sme to v danom
momente vedeli lepšie tak to tak spravíme". Krásne je to vidieť napríklad pri
tvorbe. Začala som malovať len niekoľko mesiacov dozadu, je to činnosť pri ktorej
sa cítim spokojná a šťastná. Ale samozrejme nie som Monet, ani to nie je
moja ambícia, mňa to len teší a robí šťastnou. Moje kresby nie sú dokonalé
a ani byť nemôžu, ale práve na každej novej sa zlepšujem a učím niečo
nové. Každý môj obrázok je tým pádom vlastne dokonalý, pretože je najlepší aký
ho v danom momente dokážem spraviť a tak to je aj v bežnom živote,
v medziľudských vzťahoch. Koľko krát by som mohla byť nahnevaná na svojich
kolegov, že robia veci inak ako by podľa mňa mali, lenže koľkokrát robím veci
ja inak ako by si niektorý z nich možno predstavoval. Skúšam, už dlhšiu
dobu ísť cestou nevšímania si toho čo robia iní, a ono to funguje. Oni aj ja konáme len tak ako
najlepšie dokážeme. Ak na mňa doľahne stres nie som vždy najpríjemnejšia, ak sa
ráno nestihnem prebrať, tak chvíľu s okolím nekomunikujem a tak. Na druhej strane mám zase geneticky nadelenú pracovitosť a vrodená láska k ľuďom mi pomáha sa na nich väčšinu času usmievať. Hlavne
uplynulými rokmi, životnými turbulenciami a prácou ktorú robím som sa
naučila trpezlivosti, ktorá nikdy nebola mojou silnou stránkou. Trpezlivosti
k ľuďom, ale aj k sebe samej. </div>
<div class="MsoNormal">
<br />
Často mávame o sebe iné predstavy,
než aký skutočne sme. Aj ja postupne odkrývam šupky cibule a zisťujem kto
si myslím, že som a kto som skutočne. Náš vnútorný svet je tak veľmi
bohatý, že zameriavať pozornosť na činy iných je vlastne úplne zbytočné. Nie je
dôležité to ako sa ku mne iný zachoval, ale to čo to spravilo so mnou a prečo. Ako sa správam k iným, ale aj k sebe, či je to rešpekt, súcit
a pochopenie, alebo naopak. A ak je to naopak, nevadí, aj to treba,
aby som zistila, že tak sa to necíti dobre a nabudúce to skúsila zase inak.
Pred pár rokmi som niekomu vyčítala, že sa nemá skutočne rád, ak sa
správa tak ako sa správa, aby som zistila, že ani ja som nemala rada samu seba. Chvíľu na to mi vyšlo z úst
v konverzácii s niekým iným, že človek nemôže mať skutočne rád iných
ľudí, ak nemá rád sám seba. Postupne skúsenosťami a situáciami, ktoré mi
prichádzali do života sa mi tento výrok potvrdzuje a zisťujem, že iných možno
spraviť šťastnými len vtedy, ak je sám človek spokojný. Naopak to nejde,
nanešťastie ak je to naopak, vždy príde k ubližovaniu. Prečo o tom
vlastne píšem? Pretože vďaka písaniu si triedim veci sama v sebe, to čo ma
život naučil, aby mohli zapadnúť do správnych chlievikov a ja som ich
niekedy neskôr ľahšie našla v životných situáciách. Ak by som si ich totiž
neuvedomila, tak by som, hoci nevedomky, konala v zabehnutom programe,
ktorý pre mňa v konečnom dôsledku nemusí byť vôbec vhodný. Záverom, chyby a omyly sú rovnakými učiteľmi v nájdení seba samého ako morálka. Občas sa ale potrebujeme dostať do situácie, ktorú sme niekedy v minulosti odsúdili a považovali za chybnú, aby sme pochopili aj tú druhú stranu. </div>
<div class="MsoNormal">
<o:p></o:p></div>
Unknownnoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-84852023154094446092015-06-16T23:50:00.000+02:002015-06-18T23:11:00.924+02:00Prirodzene funkčná domácnosť<div class="MsoNormal">
Bývam v podnájme s tromi ďalšími ľuďmi. Bývanie
takýmto spôsobom je tu a vôbec vo všetkých väčších
mestách predpokladám, že aj v Bratilave, celkom bežné. Izbu som našla na
internete, na známej britskej stránke, kde nájdete úplne všetko. Nikoho som v tom
čase v byte nepoznala, spolubývajúcim mi bol jeden Škót a o pár týždňov
sa mali prisťahovať dvaja Španieli. Moje skúsenosti z predošlého bytu
neboli najpozitívnejšie, takže som dúfala, že popri všetkých problémoch nebudem
musieť riešiť nejaké ešte aj so spolubývajúcimi. Moje obavy sa znásobili keď mi
môj škótsky spolubývajúci vysvetľoval ako to v našom byte funguje. Nie sú
v ňom vlastne žiadne pravidlá, na nástenke je zoznam do ktorého sa vždy,
ak je ďalší na rade pripíše na platenie plynu a elektriny, cena však nie
je určená. Ak sa minie jar, toaletný papier, či čokoľvek iné, proste sa dokúpi.
Milujem „Sato“, nemala som s ňou nikdy dobré skúsenosti, pretože Sato sa
na všetko vykašľala a miesto nej som veci robila ja :D. Takže som mala
istú nedôveru k takýmto benevolentným pravidlám, nakoľko v starom byte
sme pravidlá mali a aj tak to nefungovalo, čo potom v takejto anarchii?<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal">
V tom čase som mala hlavu plnú celkom iných problémov,
takže som si povedala, že toto jednoducho teraz riešiť nebudem a s malou
dušičkou dúfala, že to bude fungovať. Dnes je to už vyše roka čo bývam v tomto
byte, zopár ľudí sa vystriedalo a až na jedného škóta, ktorý neplatil
elektrinu ani plyn nám systém na podiv funguje. Dokonca aj v čase kedy sa
on na akékoľvek platenie vykašľal, sme my ostatní trocha potiahli a mladý chalanisko
o pár mesiacov zrazu zo dňa na deň sám odišiel. Bolo to práve v čase,
kedy sme už mesiace hľadali spoločný byt pre nás kamarátov, ale
nedarilo sa, už sme skoro začali hľadať každý osobitne, keď sa zrazu uvoľnila
jeho izba, kamarátka sa mohla nasťahovať a zrazu bývame všetci spolu :D <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Naše bytové pravidlá sa ešte upravili, všetko čo je na
kuchynskej linke dokonca občas aj v chladničke je spoločné. Nosíme občas
dačo z prác, keďže robíme v kaviarňach a reštouráciach a na
konci dňa sa vyhadzujú scony, croissanty, či iné pečivo, ktoré nám poslúži ako
dobré raňajky. Ak máme spoločné voľno, či niekto niečo kuchtí, najeme sa spolu,
či si nechávame odkazy čo je schované v rúre. Nie raz po dlhom dni takéto
prekvapenie poteší prázdny žalúdok. Plyn a elektrinu platia všetci
poctivo, hoci akýsi poriadok by ste v zozname ťažko hľadali. Raz jeden
dobije dvadsať libier, potom niekto iný desať a ďalší pätnásť. Ako sa každý práve
finančne cíti, paradoxne nám to funguje, keďže sa finančné sily akosi
prirodzene striedajú.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Náš byt je starý a tak troška ošumelý ale zase s veľkou
atmosférou, preto sme sa rozhodli si ho troška zútulniť a snáď sa nám čoskoro
podarí vymaľovať. Už nám po stenách visí zopár našich vlastných obrázkov, v kuchyni pribudla "remember it" tabuľa, na ktorej si pravdepodobne budeme nechávať vtipné odkazy.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
Občas dakto nájde niečo zaujímavé v charity shope za
skutočne smiešne peniaze, takže sa naša pôvodná chabá kuchynská výbava
obohatila o nový wok, panvicu, odšťavovač, sendvičovač, misky, poháre či
príbory. Inokedy nás zaujme niečo v normálnych obchodoch za rozumnú cenu a
napríklad rozbitý tanier je nahradený novým setom. Akosi prirodzene všetci
kupujú čo im cvrngne do nosa a náš byt to práve potrebuje. Ľudia zvyknú
občas vyhodiť nábytok, nechajú ho na ulici, takže si ho môže hocikto zobrať.
Kamarátka takto prišla k novému stolíku. V poličke sa zbierajú
spoločenské hry, jeden sa zaujíma o život toho druhého, hoci občas len na
pár minút spolu posedíme a pokecáme a akýsi občasný pocit samoty sa
úplne vytráca medzi pôvodne celkom cudzími ľuďmi. Zo spolubývajúcich sa stali
kamaráti a z jedného z mnohých inzerátov, domov.<br />
<div class="MsoNormal">
<o:p></o:p></div>
Unknownnoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-51123724939249595172015-05-27T14:58:00.001+02:002015-06-18T23:07:39.965+02:00Každodenné inšpirácie<div class="MsoNormal">
Je niekedy náročné všímať si bežný život ktorý sa
okolo nás odohráva v takej uponáhľanej dobe akej žijeme. Dokonca sa môže
stať, že realitu nikdy nekončiacich povinností, neustáleho naháňania sa za
niečím prevezmeme natoľko za svoju, že si zabudneme všímať skutočný život. Ten
na nás však stále čaká v neustále meniacom sa okamihu a je na nás či
mu začneme venovať pozornosť alebo nie.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Začala som si konečne tento jednoduchý život okolo všímať a zistila
som, že je plný inšpirácií a krásnych zážitkov.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Po práci som sa prešla do parku, bol krásny slnečný deň,
takže si deň vychádzku priam pýtal. Deti, ktorým sa skončilo vyučovanie, sa v skupinkách
vinuli cez park. Všetky odeté v rovnošatách, keď ma odrazu zaujalo
dievčatko, ktoré ukazovalo spolužiakovi všetko okolo. Na tvári úsmev od ucha k uchu,
chlapec ju dychtivo počúval. Tu som si zrazu všimla, že chlapec má
pravdepodobne dawnov syndróm. Radosť v jeho tvári však bola úprimná. Decká sa k nemu správali rovnocenne, nevyčleňovali ho, ale ani
neľutovali. Vtedy som si uvedomila, že deti sú jedni z najväčších učiteľov,
občas im len treba načúvať.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal">
V iný deň, zase som sedela v parku na pár minút po
práci, som pozorovala ľudí okolo. Vždy som to rada robila, či už išlo o veľké
nákupné centrá, ulicu alebo park. Nie že by som ich hodnotila, len bolo milé vidieť, ako sa jedni
ponáhľajú, iní smejú, ďalší pomaly vychutnávajú čas či už so svojím partnerom alebo
kamarátmi. Aj v tento deň som sedela na lavičke, konečne odložila mobil a len ticho
vychutnávala okolitú atmosféru. Na lavičke obďaleč sedel starý pár, možno
sedemdesiatnici. Z chuti sa smiali, žena ťahala muža za nos a očividne
boli v hravej a dobrej nálade presne ako tie deti z pred pár
dní. Zase som si uvedomila, že ani vek nás neobmedzuje v tom, aby sme sa radovali
zo života.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
V jednej z kaviarní v ktorej pracujem máme vysoké
stoličky osadené priamo v okne, takže máte pekný výhľad do ulice. Väčšina
z nás tam zvykne cez pauzu jesť svoj obed, keďže ste otočený chrbtom do
kaviarne a na chvíľu máte od všetkých tých ľudí pokoj. Oproti cez ulicu je
reštourácia a tak v jeden deň, keď som už len dopíjala čaj a sledovala
okolie, mi zrak padol na skupinku chlapov v strednom veku ktorý sa práve
lúčili. Všetci sa medzi sebou vyobjímali uštedrili jeden druhému pusu na líce a v dobrej
nálade sa rozišli. Možno sa tak vítajú a lúčia pri každej príležitosti,
možno sa len dlho nevideli, možno to bolo po prvý krát. To ja neviem, ale
situácia ma zahriala pri srdci, že aj medzi tými chlapmi, ktorí sa občas
pretekajú koho ego zvíťazí, sú láskyplné momenty <span style="font-family: Wingdings; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-symbol-font-family: Wingdings;">J</span>
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Wingdings; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-symbol-font-family: Wingdings;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
Cestou do práce autobusom zvyčajne počúvam hudbu a čas venujem
na prečítanie e-mailov alebo poodpisovanie na správy. A tak občas
zabudnem, že sa kopa vecí v danom momente deje okolo. Preto sa snažím
aspoň časť cesty venovať skutočne samotnej ceste. Keďže tu jazdia poschodové
autobusy, a ja vždy sedím na poschodí v prvej rade, vidíte svet
celkom z inej perspektívy. Na vrcholky budov sa zvyčajne za normálnych
okolností nepozeráme. Tak mi raz do zorného
poľa padla dvojica chalanov sediacich na najvyššom poschodí budovy. Sedeli na
kvázi terase, na ktorú je prístup priamo cez okno, v rukách gitary a spievali.
Zrejme výhľad odtiaľ musel byť božský, ako aj akýsi pokoj od trafiky pod nimi.
Slnko svietilo a občas predsa treba aj vypnúť, napríklad aj s gitarou
v ruke.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
Tak vám prajem, aby ste mali tiež šťastie vidieť obyčajné
radosti v každodennom živote.<o:p></o:p></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-43599284069273733232015-05-02T16:50:00.000+02:002015-05-02T23:43:11.377+02:00Každodenné radosti a starosti #3<div class="MsoNormal">
Uplynulé dva mesiace boli celkom zaujímavé. Dostala som sa
zo svojho zvláštneho rozpoloženia, hoci aj to vnímam ako potrebné a som za
toto obdobie vďačná. Nakoniec hľadala som cestu von a tak sa aj začalo
celé moje kreslenie. A vôbec zrejme išlo o jednu z mnohých bodiek za procesom sebapoznávania uplynulých rokov a otvára sa nová kapitola.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal">
Posledné dva mesiace som sa venovala hlavne práci a kresleniu.
Behám z kaviarne do kaviarne a postupne si vytváram obraz kde to ako
funguje a kde sa mi páči viacej a kde menej. Je to úžasná škola na
vedomý pobyt v prítomnosti, keďže občas skĺzavam do automatického
správania, zabúdam tváre ľudí, čo som spravila pred piatimi minútami a tak
stále znova sa vedome vraciam do tu a teraz <span style="font-family: Wingdings; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-symbol-font-family: Wingdings;">J</span>
Okrem toho mám rada ľudí a hoci ani ja nie som vždy v najlepšej nálade
a teda ani zákazníci, stále ma baví pozorovať rôznorodosť ľudí, ktorí sa za
celý deň vystriedajú, ich postoje, nálady.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
S bývalými kolegami sa nám podarilo ísť spolu na večeru
na sushi. Sushi som nemala od kedy som odišla zo Slovenska, takže som si
náramne pochutila. Okrem toho som sa tešila ich prítomnosti a v istom
momente som sa pristihla ako by som si želala, aby tento moment trval naveky.
Opäť som sa cítila ako pred rokom, kedy som im nerozumela polovicu čo
rozprávajú, ale stačilo mi vedľa nich sedieť a cítiť akýsi pokoj a mier
v mojom rozburácanom živote. Hoci moje vnútorné prežívanie bolo
neuveriteľné v tých časoch a všetko som videla skreslene, rovnako pekný pocit som prežívala aj v tento večer.<o:p></o:p><br />
<br />
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5A1gqkPop6PTH2Y066qtimbU3gu6UjFPdQTCGDrv3C3emLjKeC8z7Qt75HxBirrSqQ0fLb7FeUHfdwLJzyBWuH2eaVJaDUONFkXZmqvidFIlfUcBMP11nmmy5GCkCKrZt9JKHhkoK18_3/s1600/IMG_1185.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5A1gqkPop6PTH2Y066qtimbU3gu6UjFPdQTCGDrv3C3emLjKeC8z7Qt75HxBirrSqQ0fLb7FeUHfdwLJzyBWuH2eaVJaDUONFkXZmqvidFIlfUcBMP11nmmy5GCkCKrZt9JKHhkoK18_3/s1600/IMG_1185.JPG" height="320" width="239" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Pred týždňom sme sa boli pozrieť na jednej charitatívnej
udalosti, kde vystupovali rôzni umelci, takže sme počas vyše dvoch hodín videli
hudobné predstavenia, krátke scénky, žonglérov, či kúzelníka. Žena s truhlou bola na nezaplatenie, neviem či by som niekedy mala možnosť zažiť takéto podrobné vysvetlenie jej funkcie za iných ako smutných okolností. Akosi som sa na
javisku ocitla aj ja, keďže si ma kúzelník vybral za svojho hosťa. Nechcelo sa
mi tam po pravde, keďže mám občas strach z inprovizovaných vecí v angličtine,
ale nakoniec to bola celkom zábava, domov som si ako poďakovanie odniesla
ružičku. Na druhý deň som sa opäť utvrdila o tom aký malý je Edinburgh,
keďže sa ma jeden zo zákazníkov spýtal, či som náhodou nebola včera na javisku
v Summerhall, že sa s manželkou dohadovali či som to ja. Postarali sa
o moje vykoľajenie a padnutú sánku dňa <span style="font-family: Wingdings; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-symbol-font-family: Wingdings;">J</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Wingdings; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-symbol-font-family: Wingdings;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgomMh1slxTv6D8t0R63p8Fe6bv_QC26ctKXjxGfeciKQ31shubFM97DOTvaHisvQMdT-nvlQ8XL3JaXl8ot62rVk6skmeDEML5YJtserOffeG2hvj2p-lA7k05QbxiZHjpyL2obQxhAiLd/s1600/IMG_1241.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgomMh1slxTv6D8t0R63p8Fe6bv_QC26ctKXjxGfeciKQ31shubFM97DOTvaHisvQMdT-nvlQ8XL3JaXl8ot62rVk6skmeDEML5YJtserOffeG2hvj2p-lA7k05QbxiZHjpyL2obQxhAiLd/s1600/IMG_1241.JPG" height="320" width="239" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Wingdings; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-symbol-font-family: Wingdings;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
Navštevujem kreatívnu skupinu, ku ktorej ma prizvala moja
bývalá učiteľka angličtiny. Vytvárame spoločne projekt o čase (momentálne).
Pôjde zrejme o zmes krátkeho filmu, predstavenia na javisku, tanca. Zatiaľ
ešte nemáme konkrétny koncept, všetko sa črtá postupne. Na moje narodeniny sa
mi však podarilo zorganizovať známych na natáčanie ku krátkemu filmu, v ktorom
by mal byť prerozprávaný Shakespearov citát vo svetových jazykov a otitulkovaný
v angličtine. Zrejme pôjde o akýsi úvod do celého projektu. Všetci
sme sa stretli na Calton Hill, dostala som tortu, natáčali sme asi niekoľko
hodín a ja som sa cítila ako malý režisér :D. Okrem toho sme mali príjemný
čas vonku na slniečku, keďže išlo o jeden z pekných takmer letných
dní.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Keď už som pri tých narodeninách, tento rok som mala celkom
strach aké budú, keďže minulý rok všetko dopadlo perfektne a spontánne,
nič som neplánovala a mala som tri oslavy v jeden deň so všetkými
ľuďmi na ktorých mi tu v tom čase záležalo. Veľa sa zmenilo na prelome
rokov a mnohí z môjho života odišli, ja som sa menej s ľuďmi stretávala
posledné mesiace, takmer všetky kapitoly v mojom živote sa akosi uzavreli
a začali nové, kde som zrazu zistila, že ešte nemám pevnú pôdu pod nohami.
Pred rokom som však o svojich narodeninách nemala veľmi čas uvažovať a vôbec
niečo plánovať, tak som to nechala na náhodu aj tento rok, hoci v neskoršom
dátume bola naplánovaná naša spoločná oslava s kamarátkou. Zase som si
potvrdila, že ak veci nesilíme a berieme ich presne také aké prichádzajú
všetko sa vyrieši v náš prospech. Mala som na svoje narodky voľno, hoci
som si oň nepýtala, ráno ma čakali vynikajúce palacinky, rovnako nahrávanie
padlo na tento deň, takže som postretala nie len kamarátov ale aj mnohých
známych, počasie bolo na jednotku, bol to deň plný smiechu a relaxu,
dostala som tortu a maliarsku výbavu, dokonca aj kaderníčka mi padla na
tento deň, takže som bola za peknú a jednoducho všetko spontánne vyšlo
presne tak ako malo a ja som si opäť svoje narodeniny užila. O pár dní
mi prišiel balíček z domu plný prekvapení a ešte k tomu sme narodeniny
oslávili tanečnou nocou vonku. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3i_Oh0857VQ5yeE3vnk_2mjOsThZpsJLqJHzZzMdp628fMSl-20zqNkTTHj4Qu5IElDdTbf5BNxi3vAH-xP3uZmuXLseTW8eYQb1bP9IrI_gaDXjhs8CAqkZmVbbx1BUvjS0YrXhQOIw-/s1600/IMG_1100.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3i_Oh0857VQ5yeE3vnk_2mjOsThZpsJLqJHzZzMdp628fMSl-20zqNkTTHj4Qu5IElDdTbf5BNxi3vAH-xP3uZmuXLseTW8eYQb1bP9IrI_gaDXjhs8CAqkZmVbbx1BUvjS0YrXhQOIw-/s1600/IMG_1100.JPG" height="239" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghozf9SnpkAUPEV3xMHgOYVME9LbgAX6al3TwqhY1KEQAeXhBCNkIwGR6kOdAWBQ18Uu7vxN80qlXuRsZfyTnLSUiPf10xIE7L6uKi9ZEc8B-Pu_-1Prl3ajteM48Xb0BJApUc3s-KbBIa/s1600/IMG_1103.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghozf9SnpkAUPEV3xMHgOYVME9LbgAX6al3TwqhY1KEQAeXhBCNkIwGR6kOdAWBQ18Uu7vxN80qlXuRsZfyTnLSUiPf10xIE7L6uKi9ZEc8B-Pu_-1Prl3ajteM48Xb0BJApUc3s-KbBIa/s1600/IMG_1103.JPG" height="320" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiF7NHQZikWY9j-BnXVfOJXdzGoxsrbjaoGacasdIX_ltDOwO7kmWmvz9pvpG5aHFKICkbP5uIDwX-6PVReLLFqU2EhJgDGq6qIyx4H1HocgdbWJTFENPsXMPk1iEnvfqPUWh65t-bagU0j/s1600/IMG_1104.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiF7NHQZikWY9j-BnXVfOJXdzGoxsrbjaoGacasdIX_ltDOwO7kmWmvz9pvpG5aHFKICkbP5uIDwX-6PVReLLFqU2EhJgDGq6qIyx4H1HocgdbWJTFENPsXMPk1iEnvfqPUWh65t-bagU0j/s1600/IMG_1104.JPG" height="239" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Každý utorok, ak mi to vyjde časovo v práci, chodievam
na živé kreslenie. Moje kresby a pár slov k tejto udalosti nájdete
<a href="http://mnoupovedane.blogspot.co.uk/2015/05/par-slov-k-obrazkom-najdete-tu_2.html" target="_blank">tu</a>. Raz do mesiaca sa koná v portrétovej galérii zadarmo hodina kreslenia,
kde nás vedie maliar ako kresliť portréty. Čakali na nás pripravené stojany a uhlíky,
on nám vysvetlil techniku a my sme kreslili. Moja prvá kresba nebola ale
vôbec vydarená, jeho technika mi prišla zvláštna a až keď mi ozrejmil, že
musím prestať myslieť, tak som dokázala v druhej časti nakresliť celkom
vydarenú tvár. Teším sa na ďalší krát, keďže táto intuitívna technika, ktorú
som sa v galérii naučila mi veľmi pomohla aj pri kreslení postáv. Je na
nezaplatenie, keď vám niekto, hoci len v krátkosti, vysvetlí čo a ako,
hlavne takému nováčikovi ako som ja.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhFRHDkZ-huoGWA2LkGT5bxWZbMNe_55KC-Mq0Yabyq4dY0n7wnQNBYLzKjeloOAxgsxzlRyXFVx1egF59DFrzihmLCI3LpiPHlliYIXO_BgTekTEmczYQOpdJWax4XxVvIw0PN7dStVQtv/s1600/IMG_1236.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhFRHDkZ-huoGWA2LkGT5bxWZbMNe_55KC-Mq0Yabyq4dY0n7wnQNBYLzKjeloOAxgsxzlRyXFVx1egF59DFrzihmLCI3LpiPHlliYIXO_BgTekTEmczYQOpdJWax4XxVvIw0PN7dStVQtv/s1600/IMG_1236.JPG" height="320" width="239" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0wW4FN3tJSq-pTWOfhuiczynS-KeObrABbUz8oocp7Mse20NVMQ7XzpzzdHT_Pl0hrmobPAcMbEGnyiXnxZkCKr_X9tIPoLOJrN27o-SwJJp5D3Zk1-Gs2wzMqBsAfr4f-Y5pvyW-DBa6/s1600/IMG_1238.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0wW4FN3tJSq-pTWOfhuiczynS-KeObrABbUz8oocp7Mse20NVMQ7XzpzzdHT_Pl0hrmobPAcMbEGnyiXnxZkCKr_X9tIPoLOJrN27o-SwJJp5D3Zk1-Gs2wzMqBsAfr4f-Y5pvyW-DBa6/s1600/IMG_1238.JPG" height="320" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Pravideľne chodím behávať, hoci teraz som zase nebola niekoľko dní, ale keď vonku je tak zima :-/ A pri udržiavaní sa fit som sa opäť vrátila k pôstnym respektíve ovocným dňom, hlavne ak si ich samotné telo vypýta :).</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgAbVbWFcQmIMxMa_gVMtU46o9uQmUn0wm07OhZmXqA1_7Y5mPtvHLNr1bF9WJ1rilJbiIXYXVAI5gGYcQySFjotG3kGxZ7maVdqBMThf6N7uZgvQ3EIt0behUb8bKC_3NtLYg-qMgLQGVS/s1600/IMG_1222.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgAbVbWFcQmIMxMa_gVMtU46o9uQmUn0wm07OhZmXqA1_7Y5mPtvHLNr1bF9WJ1rilJbiIXYXVAI5gGYcQySFjotG3kGxZ7maVdqBMThf6N7uZgvQ3EIt0behUb8bKC_3NtLYg-qMgLQGVS/s1600/IMG_1222.JPG" height="239" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpdBU7PpBSs1ZgRtJFM-qSHcCa-sz1EUddtjT6I65OtFltPrAZaKBCTuM89MI8_5_-vMEGmUjUmRWoAAcM-elg5L3KZSi-B5zlGrkw5A_eaW-NYdpP-vKr2ocaO7kFsuRG-uEhEt3adI-x/s1600/IMG_1223.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpdBU7PpBSs1ZgRtJFM-qSHcCa-sz1EUddtjT6I65OtFltPrAZaKBCTuM89MI8_5_-vMEGmUjUmRWoAAcM-elg5L3KZSi-B5zlGrkw5A_eaW-NYdpP-vKr2ocaO7kFsuRG-uEhEt3adI-x/s1600/IMG_1223.JPG" height="320" width="239" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
V kine mám predplatenú nelimitovanú kartu, takže v rámci
stáleho učenia sa angličtiny (zisťujem že je to pekne náročný jazyk, hlavne čo
sa do akcentov týka) som bola s kamarátkou v kine pozrieť si nových
Avengers. Pravdupovediac nevidela som prvú časť a za normálnych okolností
by som asi na tento film nešla, ale bola to nakoniec celkom sranda.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br />
Zopár dní sa ukázalo letné slniečko a ľudia boli
povyliezaní v parkoch. Aj ja som sa zopár krát po práci zobrala do parku
kresliť a vychutnať si atmosféru okolia. V práci sme mali
zorganizované volejbalové poobedie v Meadows, kde zhodou okolností mala
tréning aj moja kickboxingová skupina, tak som stihla jedných aj druhých a volejbal
si zahrala zase po rokoch.<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhHLpOJLWMaWSD6JnJCVAEcbOfbVQX4XZOHax_cgLA7UyiSwY8Gt1BDhutvPS7Qh6BYKkDn_1DDlb5ioFMiX4HafrIBnYPgWwpdClcMfDLi5jzW9IuFbrpQL2caYMxJsSGCJABUWPuzFQH4/s1600/IMG_1235.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhHLpOJLWMaWSD6JnJCVAEcbOfbVQX4XZOHax_cgLA7UyiSwY8Gt1BDhutvPS7Qh6BYKkDn_1DDlb5ioFMiX4HafrIBnYPgWwpdClcMfDLi5jzW9IuFbrpQL2caYMxJsSGCJABUWPuzFQH4/s1600/IMG_1235.JPG" height="320" width="320" /></a></div>
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2mx2r7WN8u9JNYQyZEEBv1pABWbxOGTCgUXL14Ie2ELvgq2nJ9SrAnTV-uHOmU5ElBB6vFAH8NC9vl_sEw4KktuDNt0Qs_hdv-5rJ2rTC0I2N6siP2h4qQObWssWcfDKz_cv48qgvvoiF/s1600/IMG_1227.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2mx2r7WN8u9JNYQyZEEBv1pABWbxOGTCgUXL14Ie2ELvgq2nJ9SrAnTV-uHOmU5ElBB6vFAH8NC9vl_sEw4KktuDNt0Qs_hdv-5rJ2rTC0I2N6siP2h4qQObWssWcfDKz_cv48qgvvoiF/s1600/IMG_1227.JPG" height="239" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
Unknownnoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-25284090434088332232015-05-02T14:47:00.003+02:002015-05-02T14:50:29.533+02:00Živé kreslenie I.<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
Pár slov k obrázkom nájdete <a href="http://mnoupovedane.blogspot.co.uk/2015/05/pribeh-kreslenia.html" target="_blank">tu</a>.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
Postavy ma bavia kresliť, hoci to nie je vôbec jednoduché. Chodím na živé kreslenie celkom pravidelne takmer každý týždeň. V jednom clube si zaplatíme vstup, môžeme si kúpiť a požičať príslušenstvo a v dvoch miestnostiach nás čakajú modely, ktorí nám po určitú dobu pózujú. Väčšinou ide o 15 - 20 min a potom jednu 40 min. pózu, takže pre mňa je to zatiaľ samozrejme nedostatok času :)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
V pozadí nám hrá hudba a ja sa na dve hodiny stratím medzi papierom, uhlíkom a dotvárajúcimi tónmi :)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<br /></div>
<div class="" style="clear: both; text-align: left;">
Nie každý deň je nedeľa a aj moje kresby sa postupne vyvíjajú. Nakoniec len sa učím, zúčastnila som sa len štyroch sešn zatiaľ a sú to moje úplne prvé modely vôbec, takže mám čo robiť na proporciách, časovom rozvrhu, tieňovaní a pod. Hodiny nie sú nikým vedené, takže sa učím skutočne krok za krokom sama od seba :)</div>
<div class="" style="clear: both; text-align: left;">
<br /></div>
<div class="" style="clear: both; text-align: center;">
I. sešn - žena 40min, muž 20min,</div>
<div class="" style="clear: both; text-align: left;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5u11PC1Dv1z8WJVEktby2Q1wgOz6EJF3kdDwzEYWnUZuONhJkN32oRj3eQPoLiJ7dy3l2K1MtBEJXbZPQdIMcPDTDcNi6r13So05WFlGVgCjHpMRQrG0UEL6Coc9czhC_-4q_7bYjbvbw/s1600/P1130525.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5u11PC1Dv1z8WJVEktby2Q1wgOz6EJF3kdDwzEYWnUZuONhJkN32oRj3eQPoLiJ7dy3l2K1MtBEJXbZPQdIMcPDTDcNi6r13So05WFlGVgCjHpMRQrG0UEL6Coc9czhC_-4q_7bYjbvbw/s1600/P1130525.JPG" height="320" width="240" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLo_1uo0kIBR38ZOd2eLQDvHiNrjelEMOWmtMSLLqEoGJ-6eOn97eSzB3c34sS9-yE5URIBmZGasXPY4z3i3X49e3z5IT-g1tqJJBc7unlGqGdKAiNTiTTOXGdxM5DThgdFXDRlWyFRknF/s1600/P1130524.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLo_1uo0kIBR38ZOd2eLQDvHiNrjelEMOWmtMSLLqEoGJ-6eOn97eSzB3c34sS9-yE5URIBmZGasXPY4z3i3X49e3z5IT-g1tqJJBc7unlGqGdKAiNTiTTOXGdxM5DThgdFXDRlWyFRknF/s1600/P1130524.JPG" height="320" width="240" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
II. sečn - žena 40min, muž 20min</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhSlbzBAWm8GgTyLLTU_jOP2ydQ_bh9eS1tGm5Ke5iN4clUqHpE9hi4kixgNxnuv5vdaH_ix4OzhiHjeea1bodX3_jnmQuuBZPY8Ci5zkONpzymzgTWAcB2-ir2Th5G_fgfcBRH_Jk5BEWs/s1600/P1130527.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhSlbzBAWm8GgTyLLTU_jOP2ydQ_bh9eS1tGm5Ke5iN4clUqHpE9hi4kixgNxnuv5vdaH_ix4OzhiHjeea1bodX3_jnmQuuBZPY8Ci5zkONpzymzgTWAcB2-ir2Th5G_fgfcBRH_Jk5BEWs/s1600/P1130527.JPG" height="320" width="240" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjsI-QYDRofxcXA4dov8IuxUKnsvzhDLB8AyXE81qQpi6GeVHmbsCDsBnC5YonPcJGgTHzKDESS72BEYs6hf6OdIg9mGoatV6GSgP4D-iMFv7YdYoIrMyHIcOJumrk-9aaK9_Daq8q5xe3T/s1600/P1130526.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjsI-QYDRofxcXA4dov8IuxUKnsvzhDLB8AyXE81qQpi6GeVHmbsCDsBnC5YonPcJGgTHzKDESS72BEYs6hf6OdIg9mGoatV6GSgP4D-iMFv7YdYoIrMyHIcOJumrk-9aaK9_Daq8q5xe3T/s1600/P1130526.JPG" height="320" width="240" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
III. sešn - 40min (a občas spravím krok späť)</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhkfpOAE35hxK5Mrl1cGf5qtY4gOD80Vqet-SkE69K80KbMHEnAvIRgpVEWeVUbSq2ndnkHouIhezTmgl7ISSsHoKX2mpzcTl8U1JrT07x06s6QoWTC5uO6XUSDQ8XVWLCO8dRqo4GdKi6P/s1600/P1130529.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhkfpOAE35hxK5Mrl1cGf5qtY4gOD80Vqet-SkE69K80KbMHEnAvIRgpVEWeVUbSq2ndnkHouIhezTmgl7ISSsHoKX2mpzcTl8U1JrT07x06s6QoWTC5uO6XUSDQ8XVWLCO8dRqo4GdKi6P/s1600/P1130529.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
IV. sešn - žena 40min, muž 15min a 15min.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj326v2mzn9oG3NvVenbR8MT2ayqSrZh0HSFdFAg1cTs7Ni82KcZyQTW-ccYRGJ5yjsE7SLm3qKOBcWBPOTQZzH8GCr2nXcl3MQ-aN4KxZZswgk4PmBJGHBAIXA1fIQTm_EGLWwDYHpeIH2/s1600/P1130523.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj326v2mzn9oG3NvVenbR8MT2ayqSrZh0HSFdFAg1cTs7Ni82KcZyQTW-ccYRGJ5yjsE7SLm3qKOBcWBPOTQZzH8GCr2nXcl3MQ-aN4KxZZswgk4PmBJGHBAIXA1fIQTm_EGLWwDYHpeIH2/s1600/P1130523.JPG" height="320" width="240" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgVjfkFPqBxACoFdwfyOGDKrF-T28R8QPQGPwE5U9q9m6-iys5kyEa3VT30RYTHnpAFjq0-eQaMbrCNpon_TTpxMMoAJ8nah9rpkr-xwMAzvTF2VyoeDq04HM4RoPrHKLaCFq6dJ0rMg0-D/s1600/P1130520.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgVjfkFPqBxACoFdwfyOGDKrF-T28R8QPQGPwE5U9q9m6-iys5kyEa3VT30RYTHnpAFjq0-eQaMbrCNpon_TTpxMMoAJ8nah9rpkr-xwMAzvTF2VyoeDq04HM4RoPrHKLaCFq6dJ0rMg0-D/s1600/P1130520.JPG" height="320" width="240" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiHRqFc6Iv9MUPDRiJB5foDEAvOiot_TuY01BfgpnQveUkDJBFo1rXIyYICV8whpKbfLKj-nN_ptJ6IZdZP0BoAZPgs8KeHtk9mjrOQZcV5sJC_l-FnsAj2SYIwm3UNzXUB629xaK5YhFeT/s1600/P1130522.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiHRqFc6Iv9MUPDRiJB5foDEAvOiot_TuY01BfgpnQveUkDJBFo1rXIyYICV8whpKbfLKj-nN_ptJ6IZdZP0BoAZPgs8KeHtk9mjrOQZcV5sJC_l-FnsAj2SYIwm3UNzXUB629xaK5YhFeT/s1600/P1130522.JPG" height="320" width="240" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-60788082365176228342015-05-02T14:28:00.002+02:002015-05-14T22:31:48.928+02:00Deťúrence<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
Pár slov k obrázkom nájdete <a href="http://mnoupovedane.blogspot.co.uk/2015/05/pribeh-kreslenia.html" target="_blank">tu</a>.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhF0YAJRuluHfhI_R1k7ipuGxo_AJ8lyddeo7M4RT_mj6z5K1crmTX7hyCB4xORmZvMMVzE6vF-3kfptQNkU-8UN0xctdgyjheOgM49zCZhuUouO6u34F1C6C7iH9m7VdyCG4YUwYKcDZyL/s1600/P1130505.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhF0YAJRuluHfhI_R1k7ipuGxo_AJ8lyddeo7M4RT_mj6z5K1crmTX7hyCB4xORmZvMMVzE6vF-3kfptQNkU-8UN0xctdgyjheOgM49zCZhuUouO6u34F1C6C7iH9m7VdyCG4YUwYKcDZyL/s1600/P1130505.JPG" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpNJXcdGc4IetzUBGQVU-1L_o7RPQGgu3LwRwJnWJr5GLpuX-fTMshTuPO1lxTdu9aA3637siL8Dy29nbGzyQiuYJ9up_zBE_0SMobSRxlQotIIQWIUbgdcnsRO29Ge2SiijivblUmjHvU/s1600/P1130487.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpNJXcdGc4IetzUBGQVU-1L_o7RPQGgu3LwRwJnWJr5GLpuX-fTMshTuPO1lxTdu9aA3637siL8Dy29nbGzyQiuYJ9up_zBE_0SMobSRxlQotIIQWIUbgdcnsRO29Ge2SiijivblUmjHvU/s1600/P1130487.JPG" width="320" /></a></div>
<br />Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-30936537276903767532015-05-02T14:19:00.001+02:002015-05-02T14:52:40.161+02:00Čiernobiela láska<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
Pár slov k obrázkom nájdete <a href="http://mnoupovedane.blogspot.co.uk/2015/05/pribeh-kreslenia.html" target="_blank">tu</a>.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWlp2Sb_sFIDx7R5HlwRklGf0aPM3p-yPbVs5iz3A0OYQZcJvFYHA-uhEY9OYdn-7r_ipxMPn2pDBwGh6p-TjFYFy-SnXhoOYfpT5UXwgvDPtPiZnKSTGg381xVUmAhOy5Icc2yuwv4EX4/s1600/P1130510.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWlp2Sb_sFIDx7R5HlwRklGf0aPM3p-yPbVs5iz3A0OYQZcJvFYHA-uhEY9OYdn-7r_ipxMPn2pDBwGh6p-TjFYFy-SnXhoOYfpT5UXwgvDPtPiZnKSTGg381xVUmAhOy5Icc2yuwv4EX4/s1600/P1130510.JPG" height="320" width="240" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0LHTNo1UHEqVEuXyojv60qKEpAgL0cgGwMMRofhQtNwYBLJoYNFZ1d3pZerw-DezuXgAekoc0KadmY0q_VKa64stZ6woKgEJ0q-cnD_xgutSooSp3GLx_C5Sb3b4noVkG9ASpQbdmtJkE/s1600/P1130488.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0LHTNo1UHEqVEuXyojv60qKEpAgL0cgGwMMRofhQtNwYBLJoYNFZ1d3pZerw-DezuXgAekoc0KadmY0q_VKa64stZ6woKgEJ0q-cnD_xgutSooSp3GLx_C5Sb3b4noVkG9ASpQbdmtJkE/s1600/P1130488.JPG" height="320" width="240" /></a></div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhefaSG4Sku3xyVT5xSRIXZwMfULRf_TbI0zeFpEf5iVHcrAMS5rSoOZOgH2kXE4OTXjoEsoSf5ksSmJNvy7ssuDNwu4Wu_hYYlhfz8mNZrFQugFLuoJYQw1Pj8o8tDyoVSjQnTP-IkpLJG/s1600/P1130506.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhefaSG4Sku3xyVT5xSRIXZwMfULRf_TbI0zeFpEf5iVHcrAMS5rSoOZOgH2kXE4OTXjoEsoSf5ksSmJNvy7ssuDNwu4Wu_hYYlhfz8mNZrFQugFLuoJYQw1Pj8o8tDyoVSjQnTP-IkpLJG/s1600/P1130506.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEginv_q5YRclP7WzFZ_LDktG6-QglRgzWts0ApM-DzX_Oowh43ehtT9drZbsOP4Yx7qaOWUBmji4bsaBHaX4R9G0B60PTnMnbXAOc4ZM9UevVMd0jqejo66ZgmzYKOVErBmFhGlYK2pX3wr/s1600/IMG_0951.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEginv_q5YRclP7WzFZ_LDktG6-QglRgzWts0ApM-DzX_Oowh43ehtT9drZbsOP4Yx7qaOWUBmji4bsaBHaX4R9G0B60PTnMnbXAOc4ZM9UevVMd0jqejo66ZgmzYKOVErBmFhGlYK2pX3wr/s1600/IMG_0951.JPG" height="320" width="235" /></a></div>
<br />
<br />Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-82977068672651312822015-05-02T14:14:00.002+02:002015-05-02T14:24:09.157+02:00Príbeh kreslenia.<div class="MsoNormal">
Ako už viete začala som kresliť a bola by škoda ak by
práve môj blog, ktorý bol prvým krokom k tvorivosti zostal o moje kresby
ochudobnený. Všetko je to pre mňa celkom nový svet v ktorom sa hľadám, ktorý
mi však veľmi pomáha spoznávať samu seba a posúvať sa vo vývoji zase
troška ďalej.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Tak ale ku kresbám...<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal">
Začnem <b>čiernobielou tvorbou</b>, hoci tá prišla na rad až o troška
neskôr. Raz sa ma jeden známy spýtal, či sú moje kresby odrazom mňa samej. Po
pravde ma svojou otázkou zarazil a uvedomila som si, že cez ne ukazujem
svetu kus seba, hoci nie sú vyslovene selfies, ale skôr výsledkom pocitov,
skúseností, emócii a pozorovania vecí a príbehov okolo seba. Nevedela
som, či som na niečo také pripravená, ale aj toto som ja a uvedomila som si,
že toto je moja cesta ako nájsť samu seba. Najviac ma fascinujú práve tie
najprirodzenejšie veci ako láska, život, príroda, ľudský kontakt a to je
prečo kreslím to čo kreslím. Rada kreslím to čo je momentálnou realitou a momentom
(ak to dáva dáky zmysel :D).<br />
<br />
Začala som so <b>živým kreslením modelov</b>, keďže sa ku mne akosi takáto možnosť dostala. Ľudia ma fascinujú a dokonca ku mne prišlo vysvetlenie prečo sú to často krát práve nahé telá. Pôjde o symboliku, že sa snažím vidieť ľudí presne takých akí naozaj sú a to je moja filozofia aj v bežnom živote.<br />
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Samozrejme kreslím aj <b>to čo tu už stojí stovky rokov</b> a rozpráva
zase rôzne príbehy, ktoré sú nám však skryté. Máme šancu rozpoznať ich len
vizuálnym či hmatovým vnemom, ale všetky tie detaily sa už bohužiaľ nedozvieme.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Moje <b>farebné obrázky</b> sú zatiaľ maľby acrylom a temperovými
farbami. Občas sú konkrétnymi prevedeniami
skutočnosti a občas sú abstraktným vyjadrením podvedomej mysle. <o:p></o:p></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
Vždy som sa považovala za logického jedinca, ktorý sa snažil
všetko pomenovať a rozumovo vysvetliť. Preto mám zrejme potrebu pomenovať
čo vlastne kreslím, hoci to ani nie je potrebné. Za každým dielom však vždy
stojí nejaký motív, hoci v mojom prípade ho ani autor, nie vždy pozná. Ale
práve cez neho má šancu tento motív nájsť. Každý si však v obrazoch, ale
aj v príbehoch iných ľudí, vždy nakoniec nájde svoju interpretáciu, ktorá
s pôvodnou motiváciou autora možno nemá nič spoločné, preto stojí za to
preskúmať čo to vyvolalo v nás a prečo. Myslím, že všetko okolo nás nám
môže slúžiť ako inšpirácia, hoci ide často krát o našu vlastnú
interpretáciu, a tá nás zase posúva niekam ďalej. A to je dôvod prečo
sem svoje obrázky dávam.<o:p></o:p></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-79693113986186256642015-04-22T17:42:00.001+02:002015-04-22T17:46:36.500+02:00Tajomný cintorín<div class="MsoNormal">
Edinburgh je jedným z tých miest, kde môžete nájsť
nejedno zaujímavé zákutie. Chodievame s kamoškou behávať neďaleko k rieke,
popri ktorej vedie chodník naprieč celým Edinburghom. <o:p></o:p></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
Ako sme naposledy behali, zjavil sa pred nami rozbitý múr a bolo
zjavné, že cez dieru sa môžeme niekam dostať. Naša detská duša zaplesala,
pretože sme mohli ísť objavovať dáke skryté zákutia. </div>
<div class="MsoNormal">
<br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal">
Preliezli sme za múr a pred nami sa rozprestrel starobylý cintorín. Presne taký ako zo strašidelných filmov alebo rôznych príbehov o tajomných záhradách.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg__uDXKIsnTNhvdVLhyphenhyphenjs33u6cABkrMU5V6gTzer82-l6euIx04-0wrU1KZca1V6qHfj0HfJHu_-wnXpvcBQfO3XgpFkOUdBhCkd4xfxBqhuGq69FA3KvEkp-CAKHK-cQnZokmqzam7bWQ/s1600/IMG_1082.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg__uDXKIsnTNhvdVLhyphenhyphenjs33u6cABkrMU5V6gTzer82-l6euIx04-0wrU1KZca1V6qHfj0HfJHu_-wnXpvcBQfO3XgpFkOUdBhCkd4xfxBqhuGq69FA3KvEkp-CAKHK-cQnZokmqzam7bWQ/s1600/IMG_1082.JPG" height="239" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgze7QoXdNw0cGZ1dVyJ4e175feIqZzrU8cY0XSBWVoOvKxM4bHKx075_kg-1og91tAMVrdFaIE4UbhIW6OiIILRw-zkV5iCjh67ttNPz1E3Xee2YFhhCPDY_B1MjUtdhuLvT8UZYFib_pC/s1600/IMG_1084.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgze7QoXdNw0cGZ1dVyJ4e175feIqZzrU8cY0XSBWVoOvKxM4bHKx075_kg-1og91tAMVrdFaIE4UbhIW6OiIILRw-zkV5iCjh67ttNPz1E3Xee2YFhhCPDY_B1MjUtdhuLvT8UZYFib_pC/s1600/IMG_1084.JPG" height="239" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Našli sme v ňom starobylý keltský kríž (ktoré sú mimochodom v Edinburghu na každom kroku), ktorý mi dúfam bude predlohou pre dokončenie jednej maľby :)</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0xJj-wfmFegWj7aAF6Z9lPOWqrlf72iTLtOv44Fed8ysCEWJBlujaf1Z77Cpkf6tUNCuFF81r57D6DgXvu0JzVxApavd3_wpYbR4NC-kqePB2A-8mQq6SVJsyZ97oUsekvvhY80Lr5kcU/s1600/IMG_1085.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0xJj-wfmFegWj7aAF6Z9lPOWqrlf72iTLtOv44Fed8ysCEWJBlujaf1Z77Cpkf6tUNCuFF81r57D6DgXvu0JzVxApavd3_wpYbR4NC-kqePB2A-8mQq6SVJsyZ97oUsekvvhY80Lr5kcU/s1600/IMG_1085.JPG" height="320" width="239" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhODEmiECfmKloGERez9kqkXnnUy0YiW_Jxs3OhI7iIz8UE0El2vFDt4isSxhyz393CwPbj2M6dXTCLTOfdektaDuGeZVFiamLtXxR0udDxfmJDfe6_ToN2ka_UwKblI2rZAkK-FjW3LW6O/s1600/IMG_1086.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhODEmiECfmKloGERez9kqkXnnUy0YiW_Jxs3OhI7iIz8UE0El2vFDt4isSxhyz393CwPbj2M6dXTCLTOfdektaDuGeZVFiamLtXxR0udDxfmJDfe6_ToN2ka_UwKblI2rZAkK-FjW3LW6O/s1600/IMG_1086.JPG" height="320" width="239" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Naozaj ako tajomná záhrada...</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGs7paFWfyfe-PlyZyeD5wfiM1ifg5NmTdi-B0xmab8Es-lQaMbMUdVkCOPCVbsEtnuQs0jrQipVFZyX-yW6cD2SR5Jh8tHyCchuopl-EpQ7yid2XsE1CenzaXlOA1jhDVhJRUM_ootoU3/s1600/IMG_1088.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGs7paFWfyfe-PlyZyeD5wfiM1ifg5NmTdi-B0xmab8Es-lQaMbMUdVkCOPCVbsEtnuQs0jrQipVFZyX-yW6cD2SR5Jh8tHyCchuopl-EpQ7yid2XsE1CenzaXlOA1jhDVhJRUM_ootoU3/s1600/IMG_1088.JPG" height="320" width="239" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg-QpeHY-30L4AqSDm7VJQACGP3chTrTKU0guDf0ImBMllcoh2X0COmOvTGxdOxLYFkj_EeyDllYrjFvNThYPf6p_zFMj_wNGZ3IMna204t9gKtzlVH-J-ymc8OHB_lqQ-uAVyqbgs4PIL6/s1600/IMG_1083.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg-QpeHY-30L4AqSDm7VJQACGP3chTrTKU0guDf0ImBMllcoh2X0COmOvTGxdOxLYFkj_EeyDllYrjFvNThYPf6p_zFMj_wNGZ3IMna204t9gKtzlVH-J-ymc8OHB_lqQ-uAVyqbgs4PIL6/s1600/IMG_1083.JPG" height="239" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
Milujem miesta, ktoré rozprávajú príbehy a tento cintorín ich vraví nespočetne veľa.Rozbité a poválané pomníky, posledné miesta odpočinku z pred niekoľkých storočí. Príbehy ľudí, ktorí tu boli v dobách o ktorých sa dozvedáme z dejepisu, ale nič o ich obyčajných životoch, úspechoch a pádoch. </div>
Unknownnoreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-87464977660912574082015-04-07T16:33:00.000+02:002015-04-22T16:18:20.917+02:00Ako hľadím(e) na svet<div class="MsoNormal">
Existujú minimálne dva pohľady ktorými môžeme na svet
pozerať. V jednom je svet miesto plné možností, inšpirácií, radosti
a lásky. V tom druhom je miestom plným nepriateľov, miestom, ktoré
treba naprávať, pretože ak ho nenapravíme podľa našej predstavy, zdá sa nám, že
nevyhovujeme my. A občas sa tieto pohľady striedajú. Ako na svet budeme
pozerať záleží na nás, pretože my jediní sme si strojcami šťastia. A toto
šťastie často krát neleží vo veciach ktoré máme respektíve nemáme, či sme
dosiahli, ale v našom nazeraní na svet. </div>
<div class="MsoNormal">
<br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal">
Život je neustále meniaci sa
okamih. Ak sa ho snažíme nalinajkovať do určitej nemennej predstavy väčšinou
nám aj tak ukáže svoj prostredník a my sa rozčuľujeme nad jeho
neférovosťou, zlobou a pod. Nemôžem o sebe tvrdiť, že by sa mi
v živote nikdy nič „zlé“ nestalo, ale vždy išlo o môj uhol pohľadu
a postoj ako sa so situáciou nakoniec vysporiadam. Či si z nej
odnesiem skúsenosť alebo sa zameriam na hľadanie vinníkov okolo či v sebe.
Či pôjdem proti sebe samej alebo začnem konečne žiť tak aby som si
neubližovala. Trvalo mi dlho nadobudnúť poznanie, že vyhovujem taká aká som, že
sa nemusím hanbiť požiadať o pomoc, že sa nemusím hanbiť za svoje emócie,
za to že nie som dokonalá a dobrá takmer vo všetkom, že to čo vravia či si
myslia iní nemá so mnou vlastne nič spoločné. A rovnako mi trvalo dlho
aspoň z časti pochopiť, že vinníci neležia ani okolo mňa a ani vo
mne, že sa veci dejú tak ako majú a že nie všetko vždy viem rozumovo
vysvetliť a odôvodniť. Dokonca nie raz som veci robila proti sebe samej
v mylnej predstave, že sa to tak má podľa akýchsi pravidiel. Moje
nazeranie na svet sa zmenilo, som to však stále ja, Eva, ktorá hoci zmení občas
smer, neznamená to, že zišla z cesty. Len sa snaží nájsť svoje miesto
v živote, nie to ktoré jej určia iní, ale svoje vlastné, poučená zo
svojich vlastných skúseností a chýb. A bez tých chýb
a skúseností by nemala možnosť prežiť svoj vlastný život. Život je tvorba
(nemám na mysli umeleckú, ale život samotný) a tvoriť nejde bez robenia
chýb, pretože nie sme stroje. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Život prináša mnohé situácie, mnohé z nich
možno skutočne nie sú fér, nie sú také ako sme si predstavovali, dokonca nám
bolo možno nie raz v živote ublížené. Všetko sa však deje pre naše vlastné
dobro, hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. Sme stále tu a to je ten
najväčší dar, preto ho netreba premrhať rozmýšľaním čo by bolo keby alebo
hľadaním vinníkov za naše nešťastie. Ani ja ešte nie som tam, kde by sa ma nič
nedotýkalo, kde by som život žila v prítomnosti, ale snažím sa. Väčšinou
zrejme treba nájsť zlatú strednú cestu, ale dokonca aj ten stred vidíme každý
niekde inde, preto ju musíme nájsť každý sám a nikto to nespraví za nás
lepšie. Pokiaľ neubližujeme (rozumej presnejšiu a pre mňa krajšiu
definíciu, ktorá sa ku mne dostala „neobmedzujeme slobodu a slobodnú vôľu
iného či seba“) je na nás ako sa rozhodneme a akú cestu si zvolíme. Samozrejme,
že naše rozhodnutie povedie k istým dôsledkom za ktoré vezmeme
zodpovednosť, pretože my sami sme sa tak rozhodli. Väčšinou niekde vo vnútri
vieme čo máme robiť a kam nás to ťahá. Prehodnotiť či sa rozhodujeme srdcom alebo na základe strachu. Mne sa
tak väčšinou podarilo nájsť správny smer, či už v živote ako takom alebo
v konkrétnej situácii. A občas aj nepodarilo, ale aj to je v poriadku,
stále sa predsa učíme. Tento smer sa môže počas života meniť a zrejme to
ani nebude vždy jednoduché, ale bola nám daná slobodná vôľa a je len na
nás či a ako ju v živote využijeme. Iní nám môžu byť inšpiráciou, ale
nie sú my a ani neodžijú naše životy. Každý jeden z nás je unikát ale
zároveň súčasť celku, všetci sme Jedno, a každý si prejde počas života inými skúškami, presne tými
ktoré potrebuje prežiť. Svoj život prežijeme len my, nikto iný to nespraví za
nás a či bude šťastný alebo nie je zase len na nás a našom postoji
k nemu. </div>
<div class="MsoNormal">
<o:p></o:p></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-91083276551720592872015-04-07T15:21:00.000+02:002015-04-07T17:10:11.018+02:00Život bez diára<div class="MsoNormal">
<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjThLcGSeVxmskTchFCLeq-Svgh8EQaAFZdvvOoownoHbhBGRViTTcMpO1kkcp8yDuuY55uiOCgFiVVP4qDf_a1ichSK-zAT0GtjVb3xVnp7-lO2jPgV7o5oRy5XzZCHJsgdwdo149TR8ah/s1600/diary-page-550929-m.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjThLcGSeVxmskTchFCLeq-Svgh8EQaAFZdvvOoownoHbhBGRViTTcMpO1kkcp8yDuuY55uiOCgFiVVP4qDf_a1ichSK-zAT0GtjVb3xVnp7-lO2jPgV7o5oRy5XzZCHJsgdwdo149TR8ah/s1600/diary-page-550929-m.jpg" /></a>Prešiel už štvrť rok a ja som sa spamätala, že som si asi
prvý krát v živote nekúpila diár. A vôbec mi nechýba. Dokonca
paradoxne si pamätám udalosti lepšie, viem si lepšie rozvrhnúť čas
a venujem ho skutočne dôležitým veciam. <o:p></o:p><br />
<br />
<a name='more'></a><br />
Prešla som si obdobím, do ktorého by som sa nerada opäť
vrátila, kedy som plánovala, stále riešila timemanagement, nikdy som na nič
nemala čas a samozrejme vôbec som nebola šťastná. Stále som mala pred
sebou vidinu čo všetko musím a na žiadne čo „ma teší“ my nezostával čas. Vždy
som si toho nakládla na plecia veľa a pretekala sa sama so sebou, či to
všetko zvládnem. A svet okolo mi unikal. Cítila som sa veľmi nespokojne a
vytratila sa tým vnútorná rovnováha na niekoľko rokov. Bola som zahltená
toľkými povinnosťami, a hoci som sa snažila nájsť čas na niečo svoje,
nakoniec som bola len v neustálom strese, ktorý sa samozrejme často krát
odniesli tí naokolo. Vtedy som prečítala mnoho článkov o timemanagemente,
„to do“ listoch, na istý čas mi pomohli, ale trvalý pocit šťastia nezaručila
ani fajočka pri konkrétnej úlohe. A vďaka týmto fajočkám som si v konečnom
dôsledku ani neužila samotnú činnosť.</div>
<div class="MsoNormal">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Skrz všetky udalosti, ktoré ma kedy postretli, čo to ma
naučili a vôľu hľadať rovnováhu, som prišla do bodu, že nechcem žiť vo
svete „to do listov“ a len neustálych povinností. Že nechcem aby sa
z vecí ktoré som milovala robiť, len pre samotnú činnosť, stali spomienky
na detstvo. Že sa nechcem len za niečím naháňať a dúfať, že ak to
dosiahnem budem konečne šťastná. Neviem čo ma čaká za najbližším rohom
a či sa ešte zajtra zobudím, preto som sa rozhodla zvoľniť. Nič mi
neutečie, hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že práve teraz mi uniká. Lenže
nič nie je tak ako sa na prvý pohľad zdá :)<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Wingdings; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-symbol-font-family: Wingdings;"><br /></span></div>
Shakespear povedal „čas je veľmi rýchli pre tých ktorí sa
boja.“ Občas sa stane, že nám život utečie pred očami, zrazu sa spamätáme
a zistíme, že sme sa vlastne báli robiť to čo nás tešilo, nech už boli
dôvody akékoľvek. Možno sme sa nechali dotlačiť do systému, ktorý nás nerobí
šťastnými. Nakoniec bolo to naše rozhodnutie, hoci by sme z toho chceli
viniť kadekoho. Šťastie je postoj k životu a jeho prijatie takého aký
je. Moja cesta za rovnováhou a spokojnosťou stále trvá ani z ďaleka nie som na jej konci.
Celkom prirodzené vylúčenie diára zo života sa pre mňa však stal symbolom, že
som sa konečne otvorila myšlienke prestať život kontrolovať a žiť v prítomnosti, nech už bude akákoľvek.<br />
<div class="MsoNormal">
<o:p></o:p></div>
Unknownnoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-39254366726008611972015-04-01T19:17:00.001+02:002015-04-07T17:12:22.633+02:00Pozrime si Glasgow<div class="MsoNormal">
Pred pár týždňami sme sa vybrali na výlet do Glasgowa.
Hlavný cieľ bola večerná show Dylena Morena (ktorého som doteraz nepoznala a ani
si nevedela zapamätať jeho meno :D), ale išli sme už hneď z rána, aby sme si
pozreli mesto. Vždy som mala predstavu o Glasgowe, že ide o škaredé,
šedé a priemyselné mesto. Áno Glasgow nie je taký krásny ako Edinburgh,
ale aj tu sa dá nájsť niekoľko zaujímavých miest.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Dominantou mesta je dozaista Glasgowská katedrála. Je to
nádherné miesto plné inšpirácií, stačí si len sadnúť a chvíľu počúvať.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjETziVmdaIuuRWV_hoTpUiHjXKJheLl53o-j7s2HgE7ywhfu_qq6u7co5uJooS6RiQPOxUgly04_mZCiAanr6hP9RnoNhqmKI0siK7wzqrAoTGutqYQ7zR1GjqcunJASnfbZyqQ-4PQ9W5/s1600/P1130430+-+k%C3%B3pia.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjETziVmdaIuuRWV_hoTpUiHjXKJheLl53o-j7s2HgE7ywhfu_qq6u7co5uJooS6RiQPOxUgly04_mZCiAanr6hP9RnoNhqmKI0siK7wzqrAoTGutqYQ7zR1GjqcunJASnfbZyqQ-4PQ9W5/s1600/P1130430+-+k%C3%B3pia.JPG" height="320" width="240" /></a></div>
<br />
<a name='more'></a><br /><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgTbGvBEVL8sLSK5sZucLvcxJq82NOIx8C56bZcHkNX5kid_akiMeSQhmLURd6SWiZEMwlQlVFTcGEoGh7r8cFAzFaEw8-1h4eljdfyrvuAKMGEXA4NZKfrLLUu15Ti2yFfg50Wk4m1ookV/s1600/P1130445+-+k%C3%B3pia.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgTbGvBEVL8sLSK5sZucLvcxJq82NOIx8C56bZcHkNX5kid_akiMeSQhmLURd6SWiZEMwlQlVFTcGEoGh7r8cFAzFaEw8-1h4eljdfyrvuAKMGEXA4NZKfrLLUu15Ti2yFfg50Wk4m1ookV/s1600/P1130445+-+k%C3%B3pia.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipjcFuWFffw7Rn4hJa7psXN5V7UpZmA-ZBTVT2eyY4DcJPTygB0B6865gtT8t4VvMl2QTIGEgmxCsXx767HqTObQZNhgwv84BqpC8pRLqq-NnjRpCsFu-n6jYlx9xQVIZC1z7gvjB02tBc/s1600/P1130447.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipjcFuWFffw7Rn4hJa7psXN5V7UpZmA-ZBTVT2eyY4DcJPTygB0B6865gtT8t4VvMl2QTIGEgmxCsXx767HqTObQZNhgwv84BqpC8pRLqq-NnjRpCsFu-n6jYlx9xQVIZC1z7gvjB02tBc/s1600/P1130447.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<o:p><br /></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
Nad katedrálou sa týči Pantenón, miesto posledného odpočinku
pre viacerých Glasgowčanov. Ako sme tak šlapali na vrchol cestou sme stretli
skupinku deciek, ktoré boli očividne na školskom výlete. Konečne som prišla na
to, kde sa berie tá povestná škótska otužilosť. Deti sú k nej vedené už od
malička, keďže okolo pobehovali v tričkách, hoci my sme boli zababušené v bunde
a šále. Bol to slnečný deň, ale dozaista na tričko ešte nebolo.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiw4O2ZO6DMdjF1HL5XhZDZ_du_wL1Upm2YprCodLaUdZnxYiybbw37gLNHiG754j73m25nmniUj1WPvC_TSRFnDmGGTH6GuXK8XTH1moZonTaC_xIaNIkP-0KPsa2cVS00PvyK7DR33zlI/s1600/P1130442.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiw4O2ZO6DMdjF1HL5XhZDZ_du_wL1Upm2YprCodLaUdZnxYiybbw37gLNHiG754j73m25nmniUj1WPvC_TSRFnDmGGTH6GuXK8XTH1moZonTaC_xIaNIkP-0KPsa2cVS00PvyK7DR33zlI/s1600/P1130442.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<o:p><br /></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
Z centra sme sa presunuli ku Kelvingrow gallery, prenádhernej
budove, ktorá v sebe skrýva niekoľko hodnotných diel od známych maliarov
ako je Dáhli, Van Gogh či Monet. Nie že by sa mi diela nepáčili, práve naopak,
ale často krát sa aj tak nakoniec pristihnem pri tom, že ma oslovia celkom
neznáme mená, ktorých obrazy majú akúsi inú zaujímavú hĺbku. Konkrétne dielo
Van Gogha ma akosi nechalo chladnou, ale naopak Dáhliho Kristus na kríži bol
dokonalosť sama.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi7koqTvBLMLql9TQAs-imc0VnPkBdipRRmD8h6XGaZGFew0BBpU3U7br4iUROYgq5wY8ykm4ERMTP5bwlNremTax-tpHxUjcXj0FAY1AD2hfFBjKHWKa8pKe76ecmB95wBCS_SbTrA1CXI/s1600/P1130463.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi7koqTvBLMLql9TQAs-imc0VnPkBdipRRmD8h6XGaZGFew0BBpU3U7br4iUROYgq5wY8ykm4ERMTP5bwlNremTax-tpHxUjcXj0FAY1AD2hfFBjKHWKa8pKe76ecmB95wBCS_SbTrA1CXI/s1600/P1130463.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjumKovIhl92efFduX8Ok6vFMFCPf4vkD-MZwlf5uXKUyS_fyFQ87oNa4GgZ25OTmWELHp3EKGIyJ0TJeJMNMNonVZmEaGUatYP441bysru_DnZbGSxYzJU71WI0xVWxtGacIwoyCm-0vOM/s1600/P1130468.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjumKovIhl92efFduX8Ok6vFMFCPf4vkD-MZwlf5uXKUyS_fyFQ87oNa4GgZ25OTmWELHp3EKGIyJ0TJeJMNMNonVZmEaGUatYP441bysru_DnZbGSxYzJU71WI0xVWxtGacIwoyCm-0vOM/s1600/P1130468.JPG" height="320" width="240" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<o:p><br /></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
Hneď vedľa galérie cez park, sa nachádza Glasgowská
univerzita, ktorej areál pripomína Harryho Pottera či Zlatý kompas. Masívne
múry, ktoré tvoria skôr atmosféru hradu než univerzity rozprávajú príbehy nejedného študenta. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghMiFpVQziGPx-meIx8F9RvYfM8GHbcDlDKde3XoMa5W4eAW4MUgAGol_dZkNFqy6IM4uLtThB1NqHekAaIL4qU2XMAKflnRRA-lGv8nyy5BCdwwcgOaEVfFzpxOJoJe0tYImjpGNlObpJ/s1600/P1130464.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghMiFpVQziGPx-meIx8F9RvYfM8GHbcDlDKde3XoMa5W4eAW4MUgAGol_dZkNFqy6IM4uLtThB1NqHekAaIL4qU2XMAKflnRRA-lGv8nyy5BCdwwcgOaEVfFzpxOJoJe0tYImjpGNlObpJ/s1600/P1130464.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg8ZKqWZ-0zLZEvWt-hG4d9FRVqjCjF4rI6iyL3QbE-nV6zB9FrqL-qCNyfdLPVrYLvEj1DwvxC54eWxuaHJvkiuW5s3ZrzE-Hr3o1CnDYifxdMUw2rEI6C7rAIC0O4faSmAigzKluRqF9t/s1600/P1130466.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg8ZKqWZ-0zLZEvWt-hG4d9FRVqjCjF4rI6iyL3QbE-nV6zB9FrqL-qCNyfdLPVrYLvEj1DwvxC54eWxuaHJvkiuW5s3ZrzE-Hr3o1CnDYifxdMUw2rEI6C7rAIC0O4faSmAigzKluRqF9t/s1600/P1130466.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
Glasgow sa nachádza na opačnom pobreží než Edinburgh, asi
hodinu cesty vlakom. Zaujímavý je niekoľko stupňový teplotný rozdiel, ktorý
rozdielne pobrežie vyvoláva. Aj napriek menej stupňom zatiaľ vyhráva
Edinburgh so svojou históriou, zvláštnymi zákutiami a atmosférou.<o:p></o:p></div>
Unknownnoreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-26501318254863028562015-03-20T22:54:00.001+01:002015-04-07T17:12:49.655+02:00Zatmenie Slnka a obnovený pôst<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Dnes sa dalo pozorovať zatmenie slnka. O 9.35 bola
krásne jasná obloha a asi pol hodinu na to, keď všetko skončilo sa
dovalili mračná, takže perfektné načasovanie. Zatmenie som pozorovala z nášho
bytu. Neviem či to bolo tým, že som bola doma, ale presne v tom čase, keď
sa dalo vidieť najintenzívnejšie, akoby stíchlo všetko okolo. Len vtáky lietali
okolo slnka, ale v dokonalej tichosti a ja som si užila moment
tichosti a mieru.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEge6JiqmSW4MEeKaTYyVDkFFh6kNgFBIqBN46UvBcdOB0AAyc21tyMQwEq1oQvSQZZ4kJqWQtIsooQ8YhsUn0UTyE1RgRibBeS8lXs03Y_gEeyjoL3eZDR8gp7BRkKmyDQUrvf25gJ0IGht/s1600/IMG_0999.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEge6JiqmSW4MEeKaTYyVDkFFh6kNgFBIqBN46UvBcdOB0AAyc21tyMQwEq1oQvSQZZ4kJqWQtIsooQ8YhsUn0UTyE1RgRibBeS8lXs03Y_gEeyjoL3eZDR8gp7BRkKmyDQUrvf25gJ0IGht/s1600/IMG_0999.JPG" height="239" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiSTcLzFvG4tvx6GQyvFoRuVx7qmBUlbmDa-SH128HY7heer0x2uGONLERFobs2dcrsYSBnAv-zBmlU1HxJ2a2yQq67Tzhyphenhyphenu1V4w_XhJCK5lrhB8cFDhJeTJC7c-O3yp7pUgFyWDN-Qh71h/s1600/IMG_1014.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiSTcLzFvG4tvx6GQyvFoRuVx7qmBUlbmDa-SH128HY7heer0x2uGONLERFobs2dcrsYSBnAv-zBmlU1HxJ2a2yQq67Tzhyphenhyphenu1V4w_XhJCK5lrhB8cFDhJeTJC7c-O3yp7pUgFyWDN-Qh71h/s1600/IMG_1014.JPG" height="239" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQ38E-QcZ3g7MR-YKkPVGJ1Kr4lBXnoho-zy8k9Yv7KbgEtrdu5sAksUctEZkMNHpE1qpVK2FItlgeFGtNZWwqV6vuHOeVoqi_q2_9o8T7EYdQwI4r9mz35ZejLiLcfPjNvUiydxyfz3yP/s1600/IMG_1016.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQ38E-QcZ3g7MR-YKkPVGJ1Kr4lBXnoho-zy8k9Yv7KbgEtrdu5sAksUctEZkMNHpE1qpVK2FItlgeFGtNZWwqV6vuHOeVoqi_q2_9o8T7EYdQwI4r9mz35ZejLiLcfPjNvUiydxyfz3yP/s1600/IMG_1016.JPG" height="239" width="320" /></a></div>
<br />
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;">Dnes som si dala ovocno-zeleninový deň, keď už je tá
rovnodennosť, nov a ešte k tomu aj zatmenie slnka. Telo si ho akosi
vypýtalo a musím pravdu povedať je večer a cítim sa perfektne. Ráno
bolo troška hektické, než som si zvykla na pocit hladu a nevedela som
identifikovať, či som teda naozaj hladná alebo ide len o zvyk. Mala som
troška obavu ako to budem zvládať, nakoniec „pôst“ som nedržala dlho. Moje
posledné spomienky sú však také, že som so sebou musela tak trocha zápasiť, aby
som vydržala a týmto smerom som sa nechcela uberať. Pila som veľa vody,
nerozmýšľala ani nad hladom, ani nad tým, že musím niečo vydržať a z hladu
sa postupne stal len príjemný pocit. Jedla som ovocie na raňajky a na obed.
Robím v kaviarni, kde sa pohybujem okolo jedla a hoci občas prišla
chuť na niečo, myšlienku som nechala prejsť a bolo dobre. Žiadne prehováranie
či potláčanie. Po práci som išla nakúpiť, už počas dňa som si uvedomovala
zostrené zmysli, ale v obchode sa mi to definitívne potvrdilo. Prechádzala
som okolo zeleniny a ovocia a len žasla nad tým aké sú všetky voňavé.
Pred tým som sa na tento vnem toľko nezameriavala, keď som nakupovala, tak skôr
to bola povinnosť, pretože musím niečo jesť. Poslednou dobou sa však moje
vnímanie aj v tomto smere mení. Doma som si pripravovala zeleninový šalát
a vrátil sa rovnaký vnem ako keď som mala šestnásť a nosievala som si
do školy ovocné či zeleninové šaláty. Prenikavá vôňa uhoriek, rajčín a papriky,
ktoré rozvoniavali na celú kuchyňu ako som ich krájala, bola neuveriteľne
krásna. Zeleninu aj ovocie som kúpila v Lidli, takže nič špeciálne, ale
predsa chutné a voňavé.</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;">Zdá sa, že si začínam postupne zase vedome uvedomovať (to
znie čudne :P) jedlo. Dnes bol skutočne pekný deň. Po práci som si išla s kamoškou
zabehať a jar je cítiť vo vzduchu. Behanie a vlastne akýkoľvek pohyb
začína byť dopingom energie. Opäť ako roky dozadu, kedy som necvičila pre peknú
figúru (ktorá sa síce tiež pritrafila :D), ale preto, že ma pohyb bavil a tešil. </span><br />
<div class="MsoNormal">
<o:p></o:p></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-15673149834552213142015-03-08T01:49:00.000+01:002015-03-09T20:19:07.009+01:00Nezvládateľné emócie<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Posledné mesiace som si prechádzala akýmsi zvláštnym
rozpoložením, nakoniec moje posledné články to len dokazujú. Prestala som
vyhľadávať spoločnosť ľudí, stiahla som sa do ústrania, mala som ľudí práve dosť v práci.
Vo vnútri ležalo niekoľko vecí, ktoré som potrebovala vyriešiť sama so sebou.
Až som nakoniec ochorela, aby som sa stíšila na pár dní úplne. Mala som čas byť
sama so sebou a pravdu povediac prišla som na mnohé o sebe samej. Už
zopárkrát som spomenula, že udalosťami posledných rokov a zrejme predovšetkým
tým posledným sa moje základy otriasli a ja opäť hľadám pevnú pôdu pod
nohami. Všetko zlé je na niečo dobré a hoci som si prežila zopár chvíľ,
kedy ma vlastné city dostali na kolená, našla som vďaka tomu v sebe mnohé o ktorom som ani netušila. Z logicko - rozumovej osoby sa akosi stáva citový a citlivý
(čo som nakoniec bola vždy len som túto časť seba poslala do kúta) jedinec a musím
pravdu povedať, je to pre mňa niečo nové ale pekné zároveň. Cítim sa ako Alica
v krajine zázrakov, kedy neviem čo nové v sebe objavím. Ako keby som
sa vrátila do detských čias a mám konečne pocit, že žijem. Rovnaký pocit,
ako keď som všetko robievala s nadšením, len pre samotnú činnosť, nie pre
jej účel. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"></span><br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjfhAJ7h5enJYR4J9ZXhtHvi1Jjcd9_wlplARGzaK9OxXjILsn_0aARyW2zlZOv3HUgO509zZOmLMSaDh1qmb77uga-9vB_Bx5mVw1A00Jb9b2h5nUZA-sOQlj4zuW-taQh51JXByjuNrMJ/s1600/IMG_0859.JPG" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjfhAJ7h5enJYR4J9ZXhtHvi1Jjcd9_wlplARGzaK9OxXjILsn_0aARyW2zlZOv3HUgO509zZOmLMSaDh1qmb77uga-9vB_Bx5mVw1A00Jb9b2h5nUZA-sOQlj4zuW-taQh51JXByjuNrMJ/s1600/IMG_0859.JPG" height="239" style="cursor: move;" width="320" /></a><span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Začala som kresliť. Najprv vyfarbovať mandaly, ale odišla mi
farba do tlačiarne na ich tlačenie, tak som nútene prestala a po pravde už
prestávali byť postačujúce. Štetce som si kúpila už pred rokom, ale čakali ma
verne v poličke, aby prišiel neodbytný deň, kedy som mala takú veľkú túžbu
kresliť, že som sadla na autobus a utekala si kúpiť farby. V obchode som
stála pred maliarskou sekciou, pozerala na niekoľko druhov farieb uvažujúc, či
mi nešibe, veď ja ani neviem ako nimi kresliť. Ak som zopárkrát kreslila tak nanajvýš ceruzkou alebo farbičkami. Zrak mi padol na temperové
farby, prišli mi povedomé zo školských čias, tak som zobrala tie, nakoľko sú
jediné, s ktorými viem aspoň približne ako tak narábať. Potrebovala som zo
seba dostať emócie, práca mi prestávala stačiť, vybíjať si ich na okolí by tiež
nebola cesta, ale potrebovala som ich zo seba dostať, pretože inak by ma asi roztrhlo.
Tak kreslím. Raz, ešte na
začiatku, kedy som na papier dávala čisto emócie, nevedela som prečo to
vlastne robím a spomenula som svoje kreslenie v práci, sa ma kolega spýtal
či s tým chcem niečo ďalej robiť. Jeho otázka ma zaskočila, pretože moje
obrázky boli len zmes farieb a tvarov, ktoré som nepovažovala za umenie. Kreslím, pretože sa to cíti
teraz dobre, nie preto že tým chcem niečo dosiahnuť či sebe alebo inému niečo dokázať. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiK29EtRfiRcPR58RKKcixM4O9K9pshC5uy2cCOZDalRbmInOoR64SWvxuebLH2Mn3ZrNWvjoIFadEFkkA7BsJCtfqB1dqh2aQN4o4LpaZ0oZItM4jX3Z20xfg1IYCY9Uz_ADXEnJVdUAxI/s1600/IMG_0886.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiK29EtRfiRcPR58RKKcixM4O9K9pshC5uy2cCOZDalRbmInOoR64SWvxuebLH2Mn3ZrNWvjoIFadEFkkA7BsJCtfqB1dqh2aQN4o4LpaZ0oZItM4jX3Z20xfg1IYCY9Uz_ADXEnJVdUAxI/s1600/IMG_0886.JPG" height="241" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjbbATYR6yuQqHAYwdjV2SjOiIpkVysDXej2l5myoP-A552pqGm5JQ97GKSMKQtkey3mP8NmaumaHi2ccGwi1s2yKehuBS3VCy10wlxIZBHINGmURad5k8xIovZTKZwr6p7i_2Q2PM8lRLF/s1600/IMG_0891.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjbbATYR6yuQqHAYwdjV2SjOiIpkVysDXej2l5myoP-A552pqGm5JQ97GKSMKQtkey3mP8NmaumaHi2ccGwi1s2yKehuBS3VCy10wlxIZBHINGmURad5k8xIovZTKZwr6p7i_2Q2PM8lRLF/s1600/IMG_0891.JPG" height="229" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg-g1u_LHLbsYvOdCgvpqZGXAo5LXLKHyBTxMjyZKZACPX58XQJM5CbOefOZY27FVGwpxVP4MrejRi7aF18yLkRLWjO-o2-JqoqmkQI_sK6gwUBYBVXXxBoIly-6xLPgedlJ8Xw7TAAOB2q/s1600/IMG_0885.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg-g1u_LHLbsYvOdCgvpqZGXAo5LXLKHyBTxMjyZKZACPX58XQJM5CbOefOZY27FVGwpxVP4MrejRi7aF18yLkRLWjO-o2-JqoqmkQI_sK6gwUBYBVXXxBoIly-6xLPgedlJ8Xw7TAAOB2q/s1600/IMG_0885.JPG" height="246" width="320" /></a></div>
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Chodím na kickboxing. Mám veľmi rada ľudí a preto sa
snažím brať ich všetkých takých akí sú. Nech už sú akýkoľvek. Tento postoj si
budujem posledné roky a síce som sa vďaka sebapozorovaniu dopracovala k akejsi
sebakontrole, neznamená to, že sa ma nič nedotýka. Je mnohé čo sa ma dotýka,
nakoľko ďalší krok je sebaláska, ktorú nemám zvládnutú ako mi udalosti
posledných rokov ukázali. Preto som buď iným ubližovala, keďže som emócie
nedokázala zvládať a ak sa niekto dotkol mojej „rany“ vrátila som útok,
alebo ich naopak potláčala, keďže som neskôr síce začala pozorovať svoje
reakcie a snažila sa útok nevracať, ale nahromadenú energiu som nikam
nepresunula, čo ma rovnako ničilo. Prestala mi stačiť posilovňa, behanie až mi
prišiel do cesty kickboxing. Do Klubu som sa zaregistrovala v posledný možný
deň a hoci mám za sebou len dve hodiny (práca mi posledné týždne bráni
stíhať hodiny) presne toto je ďalší spôsob ako vybiť energiu a nesmerovať ju
proti okoliu. Považujem sa za pacifistu, ale môcť udrieť chránič na rukách
niekoho iného je pre mňa celkom dobrý pocit :)<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"><br /></span>
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;">Sú ďalšie veci, ktorým sa venujem a aj ďalej chcem, ale
práve kickboxing a kreslenie momentálne považujem za veľmi prínosné, aby som sa
opäť posunula k svojej vlastnej rovnováhe a naučila sa narábať s emóciami,
ktoré so mnou lomcujú kade tade. Na obe som natrafila veľmi intuitívne, kedy
som počúvala vlastný vnútorný hlas, ktorý už začal byť neodbytný. Zrejme všetci
ho máme a stojí za to počúvať ho, pretože nikdy neviete kam vás dovedie,
ale určite to bude presne tam kam treba, hoci logika hovorí niečo celkom iné. A na tento fakt som po puberte akosi zabudla.</span><br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"></span></div>
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<o:p></o:p></div>
Unknownnoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-41051998053368071162015-03-02T01:06:00.000+01:002015-03-02T01:08:51.917+01:00Keď sa cítime živí<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Ako dieťa či stále pubertiačka som veľmi emocionálne
prežívala všetko čo sa dialo okolo. Je to veď nakoniec normálne v tom
čase sa oveľa viac smejeme ale aj plačeme všetko má pomerne vysoký emocionálny
náboj. Z akéhosi dôvodu som si po tomto období vybudovala obranný
mechanizmus pred svetom, pretože isté skúsenosti boli možno príliš bolestivé
a ja som ich citlivo znášala a možno nikdy sama so sebou
nespracovala. Vtedy mi ale nenapadlo, že takýmto spôsobom sa ochudobňujem aj
o všetky tie pozitívne nabité emócie. Snažila som sa mať svoj život
pod kontrolou, robiť veci správne, pozerať sa naokolo, počúvať ostatných, ktorí
mi vraveli aká som, či by som mala byť. Nanešťastie niečomu vo vnútri mňa samej
som verila odjakživa, v akýsi pocit (niekto to nazýva intuícia, niekto
vnútorný hlas, niekto zdravý rozum) ktorý ma vždy nasmeroval správnym smerom.
Nie vždy som rozumela tomu čo robím ani prečo to robím, nie vždy tomu rozumeli
ľudia okolo dokonca by som povedala, že až nechápali a možno stále nechápu
čo stváram so svojím životom, ale s odstupom času sa všetky rozhodnutia
ukázali byť pre mňa samú správnymi, pretože som sa vďaka nim niekam posunula,
či stretla ľudí, ktorí ma niekam posunuli. Nie vždy všetko vychádza v živote
podľa plánu, zrejme tu nie sme od toho, aby sme mali život pod kontrolou
a už vôbec nie aby sme mali pod kontrolou životy iných. Mala som
v tom však oveľa jasnejšie keď som bola mladšia, kedy ešte nie sme natoľko
ovplyvnení (ja to nazývam) systémom. V istom momente sa však akosi
začíname tomuto systému podriaďovať, pretože sme odvšadiaľ k tomu tlačení.
Začíname viac uvažovať rozumovo než pocitovo, to čo nás napĺňalo a bavilo
keď sme boli mladší a robili sme to pretože nás to napĺňalo, neuvažovali
sme čo s tým ďalej, koľko by nám to vynieslo, či sa to bude páčiť iným, sa
akosi stráca do úzadia. Ak sme radi kreslili, prestali sme s tým, pretože
to nesúvisí s našou vytýčenou kariérou, ak sme radi spievali či hrali na
hudobný nástroj, prestali sme, pretože sme v tom možno neboli až takí
dobrí, ak sme radi chodili do prírody na túry, prestali sme, pretože na to
nemáme čas a je toľko povinností ktoré musíme stíhať a robiť. Sú
predsa dôležitejšie veci v živote, musíme zarábať peniaze, chceme niečo
v živote dokázať, musíme zabezpečiť rodinu, mať nový televízor, auto. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">A potom si prečítame príbehy úspešných ľudí, ktorí v našom nazeraní
spravili v živote veľké veci. Málokto z nich ich spravil pretože ich
robil pre cieľ spraviť niečo veľké alebo zarobiť veľa peňazí. Jednoducho nasledoval
svoj vnútorný hlas, mal pre niečo vášeň a jednoducho to robil. Neuvažoval
koľko mu to vynesie, či s tým v živote niečo dosiahne, čo na to
ostatní okolo. Dokonca mnohí nemali práve „najsprávnejší“ život. Aj keď v živote nespravíme veľké veci, ktoré budú veľké v očiach iných, dôležité je ak spravíme také, ktoré budú veľké v našich očiach. Ak sa však budeme báť byť opäť občas naivným dieťaťom v nás možno ani nerozpoznáme ktorá zo životných skúseností je tou veľkou práve pre nás. Pravdou je, že starší ľudia majú skúsenosti a vedia tým
pádom o živote viac ako tí mladí, ale je jedna dôležitá vec, ktorú je fajn
naučiť sa od mladých a to bezprostrednosť a otvorenosť. Tým, že nie
sú ešte poznačení toľkými skúsenosťami sú často krát práve takýto. Vstupujú do
situácií s čistým štítom, nevinne a naivne, pretože vďaka skúsenosti
ešte nezostali ovplyvnení, ustráchaní. A toto je jedna z vlastností,
ktorú by som si ja osobne chcela uchovať až do staroby. Tiež som sa začala
uzatvárať pred svetom, začínala som naň mať svoj „správny“ názor a dokonca
nadobúdala pocit, že teraz nastal môj čas, kedy môžem ja iným hovoriť čo
a ako by mali robiť, pretože som zase o niečo staršia a mám isté
skúsenosti. Lenže hoci tak žije väčšina populácie, takto to nefunguje a začínam
mať pocit, že od šťastného života nás skôr vzďaľuje. Skúsenosťami začíname
mať pocit, že každá ďalšia bude podobná a preto sa správame podobným
spôsobom, uzatvárame sa, hoci o tom ani nevieme. Prestávame cítiť
a to bol v mojom živote hlavný znak toho, že som istú časť seba
poslala do ústrania a nechcem sa ňou zaoberať, pretože by to mohlo bolieť.
Nastúpi strach, ktorý nám nedovolí urobiť isté rozhodnutia, hoci cítime že sú
správne, začneme nad nimi príliš rozmýšľať, kombinovať, hľadať pre
a proti, čo bude výhodnejšie. Ak sme prežili niečo bolestivé, nechceme
dovoliť, aby sa niečo podobné zopakovalo. Lenže sa tým ochudobňujeme aj
o to, že by sa mohlo stať niečo pekné a naplniť nás šťastím.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Nedávno sa mi bývalý kolega zveril, že by chcel nájsť spôsob
ako byť trvale šťastný. Pretože prežíva chvíle šťastia, lenže tie netrvajú
naveky. Ak by mal napríklad veľa peňazí bol by šťastný, pretože jediné čo
zamestnáva jeho hlavu momentálne je ako zaplatiť nájom, ako ušetriť na
dovolenku a pod. Šťastie leží všade okolo nás a ja som prišla na to,
že ak sa začína veta ak by som mala/bola...tak sa od neho vzďaľujeme. Trvalé
šťastie neexistuje, pretože nanešťastie žijeme v duálnom svete, kde má
takmer všetko svoj protipól a jedno nemôže existovať bez druhého. Vždy sa
vraciam k tomu, že je to o uhle pohľadu. Samej mi je smutno za tými
časmi, kedy som šťastie prežívala každou bunkou svojho tela. Nič však netrvá
večne a tak sa treba pohnúť zase ďalej, pretože inak môžeme prehliadnuť
ďalšie dvere ktoré sa nám otvárajú. Nerobiť však nič na silu, ak chceme smútiť
smúťme, ak chceme plakať, plačme, ale neprepásnime moment, kedy sme opäť pripravení
vykročiť do života obohatení o skúsenosť, ale nie zatrpknutí pre tie
nasledujúce. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Edinburgh je jedno z tých miest v mojom živote,
ktoré ma vrátilo do emocionálne nabitých čias, či už v pozitívnom alebo
negatívnom zmysle. Hoci som život prestala mať pod kontrolou, čo som vlastne
rada, zase postupne našlapujem na tú cestu pre ktorú som na svet vlastne
prišla. Zase začínam mať vďaka tomu pocit že žijem a nenaháňam sa len za
niečím čo ak dosiahnem budem šťastná. Som šťastná tu a teraz so všetkým
tým dobrým aj zlým čo sa mi v živote deje. Možno sa hľadám a potrebujem
opäť nájsť svoj smer, ale to neuponáhľam.
Občas nás „správny“ alebo systémom nalinkovaný život nenaučí toľko ako
ten, ktorý cítime že máme žiť.<o:p></o:p></span></div>
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-10422563027242841442015-01-30T15:27:00.001+01:002015-01-30T18:00:19.787+01:00Keď sa z plochej zeme stane guľatá<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Čo by sa stalo so svetom a ľudstvom, keby jedného dňa
niekto prišiel a nieže by len povedal, ale aj by dokázal že napríklad
Darwinova teória je nepravdivá a totálne mylná? Nejdem teraz vôbec
rozoberať konšpiračné teórie, že ona možno skutočne mylná je, ale skôr chcem
použiť paralelu na svoj vlastný život. Ak by sa niečo také stalo, zavládla by
vo svete zrejme dokonalá panika. Zrazu by sa jedna z nemenných istôt
o ktorú sa ľudstvo opiera rozpadla a trvalo by istý čas, kým by sa
veci dali zase do normálneho režimu. Bolo by potrebné prepísať učebné osnovy,
pripustiť že sme sa celý ten čas mýlili a začať odznova. V pohľade na
život ľudskej rasy by celý proces predstavoval medzník, ako keď sa prijala
teória, že zem je guľatá, ale celý proces prebudovania systému by mohol pre
ľudí, ktorých daný čas zasiahne, znamenať jeden ľudský život. Myslím, že tak
ako sa menia, vyvíjajú a prebudovávajú rôzne teórie prírodných zákonov či
vesmíru sa menia aj teórie nášho jedného ľudského života a nedeje sa to
väčšinou z večera do rána.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
</div>
<a name='more'></a><span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"><br /></span>
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;">Možno ak by som sa „zasekla“ vo vývoji, nesnažila sa viac
obracať do vlastného vnútra, tak by som takto „zaseknutá“ zostala celý život
a zem by bola pre mňa až do smrti plochá. Isté teórie by som poňala za svoje,
podľa nich nazerala na svet, názory skôr nemenila a zvyšok sveta by som sa
možno snažila presvedčiť práve o týchto „teóriách“. Zrejme by som v istom
zmysle prežila dozaista zaslúžený život, nech by už bol akýkoľvek. Lenže práve
prácou na sebe a odhaľovaním skrytých tajomstiev vo vnútri sa aj moje
istoty akosi rozpadajú.</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Ako dieťa som bola presvedčená o tom, že som prišla na
tento svet aby som ho zmenila k lepšiemu. Preto ma to vždy ťahalo študovať
právo, aby som raz mohla či už obhajovať jednotlivcov, ktorým bolo ublížené,
alebo dokonca až v politickej sfére „meniť svet k lepšiemu“. Hlboko
vo vnútri mám odjakživa v sebe zakorenený pocit spravodlivosti
a lásky k ľuďom a tejto planéte. Myslela som si, že „správnym“
životom a dodržiavaním pravidiel prispejem k lepším zajtrajškom. Lenže
žiť „dobrý život“ podľa niekoho iného nemusí znamenať dobrý aj pre mňa. Preto
ma rôzne okolnosti a situácie v živote nútili začať hľadať
v prvom rade v sebe aby som zistila, že hoci môžu isté situácie
vyzerať pre iných nepochopiteľne či dokonca proti „pravidlám“, majú svoj zmysel
pre mňa. Vždy som rada iným pomáhala a vždy som chcela riešiť problémy
chudoby, vojen, nespravodlivosti a problémy celého sveta. Vždy som bola
ten čo radil, či počúval, mal na všetko názor a svoje nazeranie považoval po
zhodnotení faktov a názorov iných za najsprávnejšie. Lenže čo ak je všetko
presne tak ako má byť? Každý si plníme svoju úlohu cez rôzne životné skúšky,
takže hoci majú rôznu príchuť zrejme všetky sú nijakým spôsobom potrebné. Okrem
toho, nie vždy to čo ja považujem za dobré je skutočne dobré aj pre niekoho
iného. Môj názor na život sa podstatne zmenil. Prestala som riešiť ľudí, hoci
nie vždy ich chápem, snažím sa rešpektovať, pretože každý máme svoju cestu
a ja neviem, prečo je cesta niekoho iného taká aká je. Snažím sa
nezasahovať, pretože každému prídu do cesty presne také situácie aké majú, aby
sa niečo naučil, niečo pochopil, takže odžiť život za iného jednoducho nemôžem.
Môžem povedať čo si myslím, ale nie niekoho akokoľvek a v mene čohokoľvek
meniť na obraz ktorý ja považujem za správny. A tu sa zrazu dostávam
k mojej momentálnej úplnej zmätenosti, pretože zmysel ktorý som vždy
videla predtým v „menení“ sveta sa akosi stratil. Ak niečo budem meniť, budem sa len snažiť iných napasovať do môjho
videnia sveta a ak sa snažím vidieť všetko okolo ako súčasť celku, nemôžem
to robiť. Necítim sa totižto už viac nadradene voči iným mysliac si že práve
mne prináleží právo meniť ich životy. Nuž áno svojho času som si aj toto niekde
hlboko vo vnútri myslela a stálo ma to celkom námahu priznať si to sama
pred sebou.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Ako dieťa som sa ale nemýlila. Prišla som sem zmeniť svet,
ale ten svoj vlastný, keďže všetko to čo vidím vonku je vlastne odrazom mňa
samej. To čo ma vždy priťahovalo na práve najviac, bola možnosť meniť veci
k lepšiemu, vždy som chcela robiť niečo čo má zmysel. Lenže zistila som,
že zmysel má úplne všetko, že v mojom vlastnom svete malo zmysel aj len
obyčajné zbieranie pohárov v clube, či obsluhovanie zákazníkov, robenie kávy alebo
úprimný úsmev na recepcii. A dnes viem, že
presne to bolo pre mňa potrebné, aby som videla skutočný zmysel v tom čo
som chcela odjakživa. Potrebovala som nájsť zmysel v tých najobyčajnejších veciach a činnostiach, aby som ho mohla vidieť aj v niečom inom. Aby to nebolo len dokazovanie si niečoho, ale
skutočné vnútorné presvedčenie, že toto je moja cesta. Meniť svet už nechcem, teda
nie na obraz ktorý ja považujem za najsprávnejší. Zrejme nechám život nech ma
dovedie presne tam kam treba aby som sa dostala. Aj moja detská túžba byť
právničkou musela mať svoj zmysel, ako aj fakt, že som jej nasledovaniu viac
menej podriadila celý svoj život. Vraví sa, že tým čím sme chceli byť ako deti
je naše pravé povolanie hoci občas len symbolicky. Takže tejto cesty sa zatiaľ
nevzdávam. Meniť však chcem len to na čo mám dosah svojimi dvomi rukami
a nohami a len do takej miery že nebudem zasahovať do cesty iného. Začínam
zem vidieť nie plocho ale guľato a tým sa jedna z istôt v mojom
živote rozpadá, aby spravila priestor pre niečo lepšie a bližšie ku mne
samej. A možno aby ma posunula bližšie k pravde a neskreslenému
pohľadu na svet a život.</span><o:p></o:p></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-16156825325158967012015-01-12T19:50:00.000+01:002015-01-13T21:45:58.899+01:00PRÍBEHY Z KAVIARNE - Stret s americkou "hlúposťou"<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">V kaviarni som pracovala s mladou Američankou,
budem ju volať Pantene, keďže sa jej meno dokonale rýmuje so šampónom :). Občas sme sa zvykli porozprávať
ona bola zvedavá na moje rodné korene ako aj ja na tie jej. Je taký mix
viacerých kultúr, keďže každý z rodičov pochádza z inej národnosti. Jej
rodina nie je kompletná, žije s maminkou a tatko žije v Taliansku. Určite jej však táto multikultúrnosť v koreňoch viac pridala ako ubrala, keďže sa živo zaujíma aj o všetko iné ako len americké. Raz sa
naša konverzácia ubrala až k „americkej hlúposti“. Väčšina z nás Američanov
považuje za ľudí, ktorí toho rozumu veľa nepobrali, keďže nevedia o Európe
takmer nič, históriu ovládajú len tú ich a tak trocha si myslia, že sú
pupok sveta a ten zvyšok nestojí za zmienku. Vždy som sa aj ja udivovala, hoci zovšeobecňovanie nemám veľmi rada, z akého
dôvodu sú takí ignoranti, pretože na druhej strane sú to veľmi milí, veselí a ústretoví ľudia. Takže cielený nezáujem mi tam akosi nikdy nesedel. Pantene sama uznala, že
Američania sú ignoranti. Ako sme sa tak rozprávali, konečne som pochopila prečo
je tomu tak. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"></span><br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Pantene začala s tým, že ani ona sama veľa nevie o iných
kultúrach, štátoch, ale ako má vedieť, keď sa niečo také v škole napríklad
neučia. Vtedy sa vo mne zapla kontrolka, akože neučia? Vysvetlila mi, že na
histórii, ak sa bavíme o strednej škole (high school), sa učia len tú
americkú. Zo svetových vojen sa učia len tie pasáže, na ktorých sa podieľala
sama Amerika, inak sú len voliteľným predmetom. Dokonca aj toto zvládnu v rámci
jednej vyučovacej hodiny. V podstate nič iné zo sveta sa neučia, takže ak
stretnú Slovenku ako som ja, niet divu, že netušia nie len kde štát leží, ale
ani fakt že sme sa s Čechmi rozdelili vyše 2O rokov dozadu. Geografia
vyzerá zrejme podobne, síce prejdú jednotlivými kontinentmi a aj štátmi,
ale hlavný dôraz sa kladie na tie štáty, kde opäť Amerika má alebo mala akýsi
záujem. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Toto poznanie bolo pre mňa prekvapením. Vždy som síce
vedela, že americký školský systém nie je zameraný na také kvantum informácií
ako ten náš, ale nikdy mi akosi nedošlo, že celá tá ich hrdosť vlastne pramení
z faktu, že o zvyšku sveta toho toľko nevedia, keďže sa informácie o ňom
o nich neobtreli ani len v škole. Ja viem, všetci sa môžeme zaujímať
o dianie vo svete aj mimo školské lavice, ale ruku na srdce koľkí z nás
to reálne v živote po skončení strednej školy a nástupe pracovných a iných
povinností robia. Byť tak trocha ignorantom Američanov vychováva systém už od malička. Zrejme to nie je správne, ale
je to momentálne tak, takže ja upúšťam od akéhokoľvek škatulkovania a vytvárania
si názoru na Amíkov že sú hlúpejší ako my. Každý vieme niečo a ich pozornosť
sa upriamuje jednoducho inde, než tá naša. Len tak pre zaujímavosť, Pantene
chce ísť študovať politické vedy práve z dôvodu, že sa chce o svete naučiť
viac, než čo jej ponúkla škola. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Troška od témy, ale tento poznatok mi vyčaril úsmev na tvári.
Pantene raz bola na Slovensku na svadbe, keďže ujo si bral za manželku práve
Slovensku. Z celého výletu jej najviac zostali v pamäti rozhlasy na
dedinách. Nedokázala pochopiť ich význam, prečo ich stále máme, či ako
pripomienku komunistických čias. Keď som jej povedala, že ich na tých dedinách
ešte aj dnes používame, padla jej sánka. A čo v nich preboha hlásime?
Stále propagandu ako za komunistických čias? Ani po mojom vysvetlení, že sa z nich
dozvedáme dianie v dedine, čo sa predáva na trhu alebo či dnes lekárka ordinuje nevychádzala
z údivu a akosi si to nevedela predstaviť. Ja som vyrastala na dedine a síce
som ešte nedozrela do veku, že by som sa kvôli rozhlasu vystrčila z okna a počúvala
novinky, je v mojom živote súčasťou vlastne odjakživa. Nuž aj taký
dedinský rozhlas sa môže stať nezabudnuteľnou spomienkou jednej Američanky. </span><o:p></o:p></div>
Unknownnoreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-24250458090977221472014-12-21T16:41:00.002+01:002014-12-21T16:46:02.386+01:00Každodenné radosti a starosti #2<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Jednou z veľkých zmien je nová práca. Už viete že robím
v kaviarni a táto práca ma momentálne baví a napĺňa. Lenže tam
kde som bola doteraz som mala zase raz šťastie na „crazy“ šéfa, ktorého neželám
naozaj nikomu. Viete to sú tie typy ktoré vidia vinníka vždy v druhom
nikdy nie v sebe, majú o sebe pocit že sú najlepší a neomylní, hoci
robia chyby ako každý iný, vyzdvihujú všetky svoje skutky a nikdy si
nevšimnú skutok iného ak ho vyslovene neupozorní a jednoducho prototyp
nešťastného človeka vo vnútri a v živote, ktorí si celú svoju
frustráciu vybíja na svojom okolí. Je ťažké s takýmito ľuďmi vychádzať
a komunikovať, vedia byť veľmi zlí a trafiť na najcitlivejšie miesta.
Hoci sa ho vážne snažím rešpektovať ako človeka, neodsudzovať, neposudzovať,
nehnevať sa je to pre mňa neuveriteľne ťažký oriešok. Po troch mesiacoch full –
time a všetkých existenčných a praktických problémoch, ktoré mi táto
osobnosť priniesla do života som si povedala, že jednoducho stačí. Zaslúžim si
niečo lepšie. Začala som si teda hľadať novú prácu, deň na to mi šéf povedal,
že kaviareň predáva tak asi spravím lepšie ak si budem hľadať novú prácu, takže
stopercentné načasovanie. Po zopár poslaných životopisoch som absolvovala
interview hneď aj trial shift, ktorú som si náramne užila a dostala
som prácu :) Edinburgh si zrejme ešte neželá aby som odišla, keď to šlo tak hladko. Budem
robiť síce opäť v kaviarni ale tento krát zdá sa pre solídnu spoločnosť,
naučím sa veľmi veľa o káve ako aj latte art a budem zase chviľku
robiť niečo čo ma nakoniec momentálne naozaj baví. Veľmi dúfam, že budem môcť
opäť z práce odchádzať minimálne s neutrálnou náladou, aby som voľný
čas mohla venovať veciam, ktoré ma zase posunú troška ďalej
a nevypotrebovala všetku energiu na drámy v práci. Niečo som sa ale
zase naučila, od kedy som sa sama za seba postavila šéfov postoj ku mne sa
zmenil. Aj napriek jeho momentálnym sladkým rečiam zdá sa že je rád že sa ma
zbaví, keďže chce úplne nových zamestnancov v kaviarni na čas do predaja
a na tých možno to jeho večné vytáčanie z rovnováhy bude zase platiť.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjU4JsYxUJ-aLvYIRLWe5zN9WbhVm9xH4UXhYRvj-KlonUbic83Xwe3E3rTUfOMjmB_7jGP_0gz-vjGFegMjTkrq2I-WQKq12_FSYTxBhf4YbSQcwIkpemRpT7QKS8lmgQZPKUhbFcP7QTj/s1600/IMG_0285.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjU4JsYxUJ-aLvYIRLWe5zN9WbhVm9xH4UXhYRvj-KlonUbic83Xwe3E3rTUfOMjmB_7jGP_0gz-vjGFegMjTkrq2I-WQKq12_FSYTxBhf4YbSQcwIkpemRpT7QKS8lmgQZPKUhbFcP7QTj/s1600/IMG_0285.JPG" height="239" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i>takéhoto Santu som stretla cez prestávku na mojej trial shift</i></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"></span><br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Po roku som sa konečne zaregistrovala u lekára. Ja
viem, mala som to spraviť už dávno, ale jednoducho som to nespravila. Neviem
čoho som sa vlastne bála, po lekárskej prehliadke som pokojne skonštatovala, že
s lekárom sa ľahšie dohovorím hoci o témach ktoré mi nie sú veľmi
blízke než so Stevom mojím šéfom, ktorý rozpráva v podstate o ľahkých
a hlúpych veciach. Nuž porozumenie v cudzej reči je zase len
o tom nakoľko druhá strana chce aby ste jej rozumeli. Celkom som sa na
tejto návšteve pobavila, keď lekár po vypočutí mojich problémov zamyslene na mňa
pozrel a niekoľkokrát zopakoval „hm interesting“ a spýtal sa ma čo si ja
myslím, že by mi mohlo byť. No samodiagnózu som síce s pomocou internetu
spravila, ale na tú by som sa radšej nespoliehala :D<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Jedna z vecí na ktorú si v živote ťažko zvykám je
že ľudia jednoducho prichádzajú ale bohužiaľ aj odchádzajú. Hoci viem, že veci
sa dejú pre svoj účel aby nás samých k niečomu nakopli a preto nad
nimi netreba veľmi trúchliť, občas by som bola rada, keby sa veci diali tak ako
si ich práve predstavujeme a ako ich cítime. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Stretla som sa po pomerne dlhom čase s kamarátkou
a bývalou kolegyňou na káve a babsky sme pokecali poohovárali nášho
spoločného šéfa a vysťažovali sa z našich životných boliestok. Budem
ju volať Wanesa, je prototyp švédskej peknej blondíny ale s obrovským
srdcom vo vnútri. Je odo mňa o pár rokov mladšia a občas sa nestačím
čudovať nakoľko vyspelá. Život jej priniesol do života tehotenstvo
s priateľom s ktorým je zopár mesiacov. Veľmi ju obdivujem ako sa
k tomu všetkému postavila, hoci má v ňom oporu, predsa len sú obaja
ešte celkom mladí. Na bábo sa však tešia a nejako sa to už všetko spraví. Keď
som sa s ňou rozprávala a povedala mi že On je pre ňu kamarát, ktorému
môže všetko povedať ale zároveň ju to k nemu ťahá aj po človečensky
uvedomila som si, že možno stretla svoju polovičku čo sa zdá až občas nemožné
alebo aspoň konečne niekoho kde si nerozumejú len v jednej oblasti
spolužitia.</span><span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"> </span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhRBxmp46Aj6hPbHTkTuam2AVTPtIxLBukK99LDcIAChs5Jbi9k2UyDTMGNs4Vd4em_2-T3S459590ioW1Trp8u2Q5HftgI_t9mTJE3pRFecXAumHfZ0P_Spo7cVOhyphenhyphenQzOjlWVwHAndFqOd/s1600/IMG_0347.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhRBxmp46Aj6hPbHTkTuam2AVTPtIxLBukK99LDcIAChs5Jbi9k2UyDTMGNs4Vd4em_2-T3S459590ioW1Trp8u2Q5HftgI_t9mTJE3pRFecXAumHfZ0P_Spo7cVOhyphenhyphenQzOjlWVwHAndFqOd/s1600/IMG_0347.JPG" height="239" width="320" /></a></span></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgXk2mOqJDjfR5rLx6Hv28dnNQf5wgcz9_Wem0utV0r-lbwxHgGgCDreFW6S3FScS8l6KbvTdKliueZYSvHh2SQecvOmJCq6Th3wvPNgI2qWQvSs2QISEFv9toGkJAlNIEiuoGXrYfFNAiq/s1600/IMG_0318.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgXk2mOqJDjfR5rLx6Hv28dnNQf5wgcz9_Wem0utV0r-lbwxHgGgCDreFW6S3FScS8l6KbvTdKliueZYSvHh2SQecvOmJCq6Th3wvPNgI2qWQvSs2QISEFv9toGkJAlNIEiuoGXrYfFNAiq/s1600/IMG_0318.JPG" height="320" width="239" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhihtUi0Ot5qsPsT4XHxfYmn_7kRVgintXl__4pKbmQDfz-b3HfguW8plH4LG02zNIbmM5Kb4wjE0wgv5583hiKOhRe5JCz0g8gFcKkcwMHjYgg4J-sxBY4M8Crj-Bvem-PT215OilSdTP5/s1600/IMG_0299.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhihtUi0Ot5qsPsT4XHxfYmn_7kRVgintXl__4pKbmQDfz-b3HfguW8plH4LG02zNIbmM5Kb4wjE0wgv5583hiKOhRe5JCz0g8gFcKkcwMHjYgg4J-sxBY4M8Crj-Bvem-PT215OilSdTP5/s1600/IMG_0299.JPG" height="320" width="239" /></a></span></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjguhqEpnGNbCMtmuw_bNQ2eJLP0y55NtdH1rJ_40UfivweT1W6D_JHbjEXQd-jKHP8_MylmIveOJaZB6yxLrGjee1en-AFuu7hAPWv3sSn6B4HWIn-TSF9l0zBzp8GJFf_XbyRgtWcPnDo/s1600/IMG_0312.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjguhqEpnGNbCMtmuw_bNQ2eJLP0y55NtdH1rJ_40UfivweT1W6D_JHbjEXQd-jKHP8_MylmIveOJaZB6yxLrGjee1en-AFuu7hAPWv3sSn6B4HWIn-TSF9l0zBzp8GJFf_XbyRgtWcPnDo/s1600/IMG_0312.JPG" height="320" width="239" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiCOkjm6FRQutQ5tG-dFuChvftqtIItlqTXs-mG5H0PdlH8sTdZuKrgS-o5sVS1g9NJZvBr_76Xf93sJEQOQTRJFZPU9o4WHSG5Dj0sy0CDz0YhkaDEdrATKFAjsrnS0FC0ITcbEJplB5V6/s1600/IMG_0301.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiCOkjm6FRQutQ5tG-dFuChvftqtIItlqTXs-mG5H0PdlH8sTdZuKrgS-o5sVS1g9NJZvBr_76Xf93sJEQOQTRJFZPU9o4WHSG5Dj0sy0CDz0YhkaDEdrATKFAjsrnS0FC0ITcbEJplB5V6/s1600/IMG_0301.JPG" height="320" width="239" /></a></span></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEibgn50-oMfTgaSZhK4Pqo0i_A-zxY9Dy1vTAF8GH__CPJQ6PAFz6_x7PkoQ85l3e_XyJH2_Jt6eE1UVR9ywW3Mt1rhGmXUUpZoE62QSj_tC2SomELdCvqNHE08Y3x0PHWuHx-Kl9MAWf4y/s1600/IMG_0317.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEibgn50-oMfTgaSZhK4Pqo0i_A-zxY9Dy1vTAF8GH__CPJQ6PAFz6_x7PkoQ85l3e_XyJH2_Jt6eE1UVR9ywW3Mt1rhGmXUUpZoE62QSj_tC2SomELdCvqNHE08Y3x0PHWuHx-Kl9MAWf4y/s1600/IMG_0317.JPG" height="239" width="320" /></a></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><i> "please do not climb on the table or horse" - svoje horúce vínko ste si na trhoch mohli vypiť pri takýchto koníkových stoloch, ale keďže občas to s tým vínom ľudia zrejme preženú pre istotu na nich stojí takéto upozornenie :D</i></span></div>
<br />
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"> Konečne som sa dostala na vianočné trhy. Uau toľko krásnych vecí po ktorých mi srdce zapišťalo ale tohto roku musím byť opäť skromnejšia. Každý rok si však kúpim darček pre seba a tento rok som tiež samu seba potešila. Prezradím však až po Vianociach. Okrem trhov som pobehala zopár obchodov keďže som ešte do nedávna nemala kúpený jediný vianočný darček. Domov však cestujem len s príručnou batožinou takže som to nemohla preháňať. Podarilo sa mi kúpiť šaty na tohtoročnú silvestrovskú párty, ktorá sa má odohrávať v gala :D Nuž uchvacujúca róba to nie je, ale tak aspoň sú ako tak slávnostné aj keď čierne :)</span><br />
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-46727065591724058472014-12-07T22:03:00.000+01:002014-12-07T22:10:37.779+01:00Kedy sme autentický<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Byť sám sebou je fráza omieľaná veľmi často na mnohých
miestach. Čo to však v skutočnosti znamená? </span><br />
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"></span><br />
<a name='more'></a><br />
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Ja som si napríklad dlho
myslela, že sama sebou som. Ale život je presne na to, aby sme sa k sebe
samým vrátili, hoci často krát strastiplnou cestou na ktorej väčšinou zabudneme
kto vlastne sme. Svoj život som zvykla mať pod kontrolou, vysporiadala som sa
takmer so všetkým čo sa v ňom udialo a myslela si, že som
plnohodnotný človek, ktorý má zdravé sebavedomie a dôveru. Aké veľké
prekvapenie pre mňa bolo, keď som zistila, že to tak vôbec nie je a možno
celý život som samu seba klamala. Všetko to chcelo čas, chcelo to skúšky
a chcelo to riadne zatrasenie v základoch, ale aspoň mám šancu začať
odznova a myslím nie je ešte neskoro. Samu seba som rozkúskovala do niekoľkých svetov, kde určití ľudia
o mne vedeli niečo. A stále som si myslela že mám vnútornú sebadôveru
ale pri tom som si nikdy neverila natoľko aby som bola autentická. V živote
sa mi vlastne aj darilo, ale šťastná som trvale nebola nikdy. Šťastnou ma vždy
spravil dáky úspech, ktorý som dosiahla, keď sa mi niečo podarilo, či keď ma
mali iní radi, ale dokonca ani to som si nedokázala naplno užiť, dakde vo
vnútri som mala pocit, že si to nezaslúžim, nebola to skromnosť bol to strach. Strach
mať sa rada taká aká som so všetkým tým „dobrým“ aj „zlým“ vo mne.
Považovala som sa za úplnú, ak iní uznali že som taká. Ale aj keď iní uznali
zase vo mne prehovoril hlas, ktorý sa ma snažil presvedčiť, že oni ma len
nepoznajú a preto si to myslia, nikto ma naozaj nepozná, viem byť predsa
aj zlá, panovačná, žiarlivá, závistlivá. Ale to my všetci a hoci okolie to
vie a hoci proti nemu často krát bojujeme pretože si sami seba nevážime,
oni nás predsa majú radi takých akí sme. Dnes chápem lepšie čo znamená „buď sám
sebou je jedno čo si myslia iní“. Nie je to o tom aby sme zase raz
nakŕmili naše ego a mysleli si sami o sebe akí sme úžasní hoci okolie
nezdiela rovnaký názor. Je to skôr o tom že sa dokážeme bezpodmienečne
prijať presne takí akí práve teraz sme a rovnako aj všetkých ostatných,
bez snahy meniť ich, bez očakávaní ktoré ak sa nenaplnia robia nás nešťastnými.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Celé to plynie možno z akejsi potreby vychádzať
s ľuďmi, zapáčiť sa im, z faktu že sa nemáme skutočne radi. Tak veľmi
túžime po uznaní iných, že si ich pozornosť zamieňame so šťastím. Lenže
šťastnými sa staneme až vtedy ak ho nájdeme vo vnútri nás samých. Ak ho nájdeme
v sebe práve teraz na tomto mieste kde sme, ak sa bezpodmienečne prijmeme
presne takí akí sme práve teraz a tu. Nie až keď schudneme, nie až keď
dospejem, nie až keď zarobíme toľko a toľko peňazí, nie až keď sa zmeníme ale
práve teraz a tu. Preto tak úpenlivo hľadáme niekoho, kto by bol vedľa nás
po celý život, chceme aby nás niekto spravil šťastným. Lenže to dokážeme len my
sami. Ak sa nemýlim vtedy máme dokonca šancu vytvoriť vzťah v ktorom nepôjde
o ovládanie, manipulovanie, pretekanie, ale o vzájomnú dôveru a rešpekt. Lenže mať skutočne bezpodmienečne rád iného dokážeme zase len vtedy ak sami seba tak vnímame. Pretože inak sa to celé zvrhne len na manipulovanie, ovládanie a ubližovanie dokonca často krát v mene lásky.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;">Dokonca samotné šťastie má dnes pre mňa zrejme už inú
definíciu. Je krásne cítiť šťastie každou bunkou tela v tom pozitívnom
zmysle. Je mnoho spôsobov ako cítiť šťastie aspoň na chvíľu a vtedy si
želáme aby trvalo naveky a tak sa ten jeden moment snažíme držať alebo
opakovať, ale vždy príde nakoniec pocit prázdnoty. Čo ak ale šťastie
v sebe obsahuje aj všetky tie zlé veci, pretože bez nich by sme sa nikdy
nikam neposunuli. Myslím si že našou úlohou je byť na tomto svete šťastní, ale
to neznamená, že sa nám bude v živote len dariť. Myslím, že to znamená, že
sa naučíme prijímať každú jednu situáciu a všetko čo sa nám deje ako dar,
ktorí nás posúva k znovu nájdeniu nás samých. Hoci budeme v živote
prežívať strach, smútok, žiaľ, nepochopenie a sklamanie, budeme však
zároveň prežívať aj lásku, šťastie, spolupatričnosť a súcit, nie ľútosť,
ale súcit. Dnes viem, že život nie je o tom ako veľmi ho máme pod
kontrolou a dokážeme ovládať, ale o tom či ho žijeme nech sa
v ňom stane čokoľvek. Či dokážeme prekročiť strach v našom vnútri
hoci nemáme žiadne záruky že náš krok povedie k šťastnému koncu. Či sa dokážeme vydať
na cestu kde nie sú žiadne záruky a istoty ale možnosť že nájdeme autentických
nás samých presne takých akí naozaj sme cez všetky tie skúsenosti, prehry, porážky. Je to len o tom ako sa na ne budeme pozerať, či ako na nespravodlivosť života alebo dar ktorý nám dáva aby sme boli tým kto naozaj sme.</span><br />
<div class="MsoNormal">
<o:p></o:p></div>
Unknownnoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-52612370096681704212014-11-15T00:06:00.002+01:002014-12-08T23:39:00.850+01:00Každodenné radosti a starosti...opäť od začiatku #1<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Uplynulý týždeň, no už sú to skoro dva a celkovo všetky poslednou dobou sú len
akýmsi jedným kolobehom a keďže v rutine lepšie nezotrvať rada sa
opäť vrátim k týmto zápiskom a spomienkam na dúfam že väčšinou pekné
chvíle posledných dní.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Posledný týždeň bol ako si pamätám predovšetkým pracovný.
Stretávam sa každý deň za barom s rôznymi ľuďmi, ak vyjde občas čas poklebetím si s nimi spravím im dobrú kávu (snažím sa robiť latte art, ale
stále ide len o snahu) ponúknem koláčik a snažím sa aby sa aspoň tú
chvíľu na kávičke cítili príjemne. Stretávam často krát rovnaké tváre každý
deň, podaktorých poznám po mene a je pre mňa obzvlášť zaujímavé sledovať
akí sú ľudia jednoducho rôznorodí. Študenti sú počas skúšok zachmúrení, ťažko
s nimi vôbec rozprávať, iní sú zase vždy v dobrej nálade alebo sa
nájdu aj takí, ktorým sa zdá že nad nich proste není :) Možno vám raz rozpoviem ich príbehy.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQpszidbJ5DnmY7MirRhPzw2JxoK-ONlk4bEbs_bWh_GXkimP4neQhmiGoQSocSSShbKKV8USpURT3-p-GYtbDrzJv-qn0pkifenL8-gXRpH0AOQeUvkdLvoLiLg0q9aowZficutJdFESW/s1600/IMG_0065.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQpszidbJ5DnmY7MirRhPzw2JxoK-ONlk4bEbs_bWh_GXkimP4neQhmiGoQSocSSShbKKV8USpURT3-p-GYtbDrzJv-qn0pkifenL8-gXRpH0AOQeUvkdLvoLiLg0q9aowZficutJdFESW/s1600/IMG_0065.JPG" height="320" width="239" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhUrRljhI2u6b8WotsWYaAvkL4IgLEH9sfhsBGIgsI2622ql1GLYkxEmsMK9NV5kH34-zS7wiT6YGUAH7LnfmkzsehoRk2puz-hLu59yjPk6SvDLP87tSiyNFBHh4TgK9dbFxH-GamNDn7j/s1600/IMG_0190.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhUrRljhI2u6b8WotsWYaAvkL4IgLEH9sfhsBGIgsI2622ql1GLYkxEmsMK9NV5kH34-zS7wiT6YGUAH7LnfmkzsehoRk2puz-hLu59yjPk6SvDLP87tSiyNFBHh4TgK9dbFxH-GamNDn7j/s1600/IMG_0190.JPG" height="320" width="239" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;">Pracovný týždeň mi spestril halloween, ktorý tu ľudia
skutočne prežívajú. Deň pred tajomnou nocou som si išla kúpiť dáku masku
a celý môj nákup vyzeral asi tak, že som vošla do preplneného obchodu kde
sa rada k pokladni začínala pri vchodových dverách, takže mi nezostávalo
nič iné len rýchlo uchmatnúť niečo zakiaľ som v nej stála. Tento rok sa teda sviatok všetkých svätých zmenil na komerčný západniarsky zvyk. Nakoniec však
halloweenska noc dopadla na jednotku, dlho som sa tak nezabavila.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiLGGNtBlcYcFJPEvTx3okimaYaLGNyHX_GdViB35SGuFrz2s7wISqO5usSWebq5HHiL3RtiCvC6y9Q4GWuGYHZmxCzrb-GnACiqunOKHNLpkdlyHIiQ6FvknmKW9ZWlxIriQq0t7R6Xhty/s1600/IMG_0110.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiLGGNtBlcYcFJPEvTx3okimaYaLGNyHX_GdViB35SGuFrz2s7wISqO5usSWebq5HHiL3RtiCvC6y9Q4GWuGYHZmxCzrb-GnACiqunOKHNLpkdlyHIiQ6FvknmKW9ZWlxIriQq0t7R6Xhty/s1600/IMG_0110.JPG" height="320" width="239" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFC-1dHyYzIVYsOGMrsOXvhPcPC0PVn82AvvZR7rpjTaf2LkAUbFLKRj66JH_V_DIUk6gtBalYzeSMve021Ga8QBJ0YM9xvNMe9r-4NNgUC7vBM5f_bnCBc3c00iY_YaqORgGYJcyVCZKP/s1600/IMG_0130.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFC-1dHyYzIVYsOGMrsOXvhPcPC0PVn82AvvZR7rpjTaf2LkAUbFLKRj66JH_V_DIUk6gtBalYzeSMve021Ga8QBJ0YM9xvNMe9r-4NNgUC7vBM5f_bnCBc3c00iY_YaqORgGYJcyVCZKP/s1600/IMG_0130.JPG" height="239" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
ehm...a toto som ja btw :) (nabudúce už aj bez masky)</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9IXcXauMogk44KoRLt3vCVvt8XlnxClW-vAayUj1iZJgE7tZfYQhtwhtkV7uylJ8fBJFgQwEKve4eNDNGWyfkw0WllZ5rnT_6A85e3SzC0Lw02j_hrrwMn0lWiHLRVJeqrWL3xEdj0LWQ/s1600/IMG_0133.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9IXcXauMogk44KoRLt3vCVvt8XlnxClW-vAayUj1iZJgE7tZfYQhtwhtkV7uylJ8fBJFgQwEKve4eNDNGWyfkw0WllZ5rnT_6A85e3SzC0Lw02j_hrrwMn0lWiHLRVJeqrWL3xEdj0LWQ/s1600/IMG_0133.JPG" height="320" width="239" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhq4ioUef04w1P1p-b_ORoAWGoh0z_ZTEk7zitJRCJSSdFXWKXqpI43Iu4T0rOwA3t9e8GhepUu9_mUMVUuO6YZPtlGjFXABeZ_cx4mnFN9Mc2K_cZnrml-eTaodp3UJDKqHbK9HYzgSk9j/s1600/IMG_0145.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhq4ioUef04w1P1p-b_ORoAWGoh0z_ZTEk7zitJRCJSSdFXWKXqpI43Iu4T0rOwA3t9e8GhepUu9_mUMVUuO6YZPtlGjFXABeZ_cx4mnFN9Mc2K_cZnrml-eTaodp3UJDKqHbK9HYzgSk9j/s1600/IMG_0145.JPG" height="239" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Svoj blog som dala už aj na FB (btw je to jedna zo <a href="http://mnoupovedane.blogspot.co.uk/2013/04/101-veci-za-1001-dni-mozno-ste-uz-o.html" target="_blank">101 vecíza 1001 dní</a> ktorú by ma nikdy nenapadlo, že skutočne spravím). Nakoľko však som
teraz tu, myslím, že to nie je zlý nápad, aby sa o mne mohli dozvedieť aj
moji blízki a kamaráti doma. A zrejme som tu získala akýsi odstup a už to toľko neriešim, hoci som na stránku zatiaľ pozvala len rodinu a nejlepšie kamošky :D<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Začala som dávať fotky z Edinburghu a každodenného života na <a href="https://www.facebook.com/pages/mnoupovedanecom/272555059422420?fref=ts" target="_blank">FB</a> a <a href="https://twitter.com/mnoupovedane" target="_blank">Twitter</a> účet, ktoré sa možno nedostanú sem na blog, takže aby sme to mali úplné a chceli by ste ma náhodou nasledovať.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;">Keďže sa akési životné skúšky a lekcie opäť prihlásili
s Andy sme absolvovali už našu obvyklú „therapy night“, aby si
naše dušičky troška uľavili :)</span><span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;">.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Konečne som sa pustila do cvičení na IELTS skúšky.
Absolvovala som ich už v júli ale bohužiaľ mi chýbal pol bod aby mi to
stačilo na univerzitu, takže som si dala záväzok každý deň aspoň jednu úlohu,
nech sa pripravím na ďalší termín tak, aby som to už určite zvládla. Vyhrabala som opäť myšlienkové mapy a poctivo študujem angličtinu. Okrem toho
sa konečne opäť vraciam k všetkému čo som zanedbala poslednou dobou,
nakoniec blog je toho dôkazom. Ale zase som sa čo to o sebe za posledné
pomerne dlhé obdobie dozvedela a jednoducho isté veci nás rozhádžu
a proste zase musí prísť správny čas aby sme ich znova poskladali.
Podaktorí to vedia možno rýchlejšie, ale iní zase nie, podaktorí sa len otrasú,
iní sú citlivejší. Ale vždy treba ísť proste ďalej. A naozaj sme to len my
sami, kto môže so všetkým čo sa deje v našich životoch niečo urobiť.</span><o:p></o:p></div>
Unknownnoreply@blogger.com7tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-59969258228955018812014-11-02T23:56:00.000+01:002014-11-02T23:56:07.218+01:00Test ktorý ti napovie niečo o tebe :)<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif; font-size: 12pt;">Našla som takýto zaujímavý test, ktorý vypovie dačo o nás :)</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt;"> </span><span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif; font-size: 12pt;">Vezmite si pero a papier a hneď odpovedzte
na otázky, najlepšie prvé čo vás napadne. Nečítajte si otázky pred vyplnením
testu pretože odpovede by mohli byť skreslené (takže žiadne najprv prečítanie
článku a potom vyplnenie, respektíve v takom prípade pre vás nebude mať žiadnu
výpovednú hodnotu :)). Napíšte prvé pocity, ktoré vo vás situácia evokuje.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif; font-size: 12pt;">Tu je test:</span><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">1. Pozeráš na more. Čo cítiš?
Sústreď sa výlučne na prvý dojem. Ak to potrebuješ lepšie precítiť, zavri na
chvíľku oči…</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">2. Kráčaš lesom a pozeráš na zem. Zapíš,
čo cítiš.</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">3. Ako sa cítiš, keď pozeráš na letiace
čajky. Použi prvé, čo ti napadne.</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">4. Ako sa cítiš pri pohľade na stádo
koní? Zapíš odpoveď bez veľkého premýšľania.</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">5. Si na púšti, stojíš pri múre, v
ktorom je malá dierka. Cez ňu vidíš oázu na druhej strane. Čo urobíš?</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">6. Ešte stále si na púšti, úplne
vyčerpaný. Odrazu uvidíš krčah s vodou. Čo urobíš? Zapíš hocijako banálne
konanie.</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">7. Stratil si sa v lese, je večer a
vidíš dom s rozsvietenými oknami. Čo urobíš?</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">8. Si v hmle. Čo urobíš? Zapíš svoje
konanie.</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">Vyhodnotenie nájdeš o kus nižšie.</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 19.5pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">vyhodnotenie:</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">1.
Tvoj postoj k<b><span style="border: none windowtext 1.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; padding: 0cm;"> životu, citom a pocitom</span></b>.</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">2.
Ako sa cítiš<b><span style="border: none windowtext 1.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; padding: 0cm;"> v svojej vlastnej rodine.</span></b></span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">3.
Tvoj postoj k <b><span style="border: none windowtext 1.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; padding: 0cm;">ženám.</span></b></span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">4.
Tvoj postoj k <b><span style="border: none windowtext 1.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; padding: 0cm;">mužom</span></b>.</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">5.
Tvoja <b><span style="border: none windowtext 1.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; padding: 0cm;">základná životná stratégia a životný cieľ</span></b>. Spôsob, akým
riešiš svoje problémy.</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">6.
Aký prieberčivý si v sexuálnom živote. <b><span style="border: none windowtext 1.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; padding: 0cm;">Výber partnera</span></b>.</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">7.
Tvoja pripravenosť na <b><span style="border: none windowtext 1.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; padding: 0cm;">manželstvo</span></b>.</span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<span style="color: #333333; font-family: "Trebuchet MS","sans-serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">8.
Tvoj postoj<b><span style="border: none windowtext 1.0pt; mso-border-alt: none windowtext 0cm; padding: 0cm;"> k smrti.</span></b></span><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 0.0001pt; vertical-align: baseline;">
<b><span style="border: 1pt none windowtext; color: #333333; font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif; padding: 0cm;"><span style="font-size: xx-small;">zdroj:
eprakone.wordpress.com</span></span></b><span style="color: #333333; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
Unknownnoreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-35634562941819040242014-10-12T00:05:00.001+02:002014-10-13T02:14:42.057+02:00Návraty v čase<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Vraciam sa v čase a čítam svoje prvotiny na blogu
a zisťujem či som sa niekam vôbec posunula, či naopak ani z ďaleka.
Môj starý <a href="http://mnoupovedane.blogspot.co.uk/2012/01/zefektivnit-cas-vzdy-vsetko-stihnut-ale.html" target="_blank">článok</a> z pred dvoch rokov, kedy som riešila ako žiť pre Teraz
ale uvedomovať si Bolo a Bude začína až dnes dávať zmysel. V tom čase
som bola stratená v čase, nevedela som sa odpútať od budúcnosti a žiť
v prítomnosti. V súčasnom živote začínam konečne chápať a pomaly
skutočne prežívať čo znamená žiť v prítomnosti. Trvalo to dva roky aby som
na to prišla a overila si, že myšlienky sú semienkami našej budúcnosti. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"></span><br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">V článku som riešila ako sa mám sakra naučiť žiť v prítomnosti.
Dnes mi to príde také jednoduché až nechápem, že som to vtedy nevidela. Stále
si však veľmi živo pamätám ako som čítala články od iných o sile prítomného
okamžiku a hoci som rozumela čo sa v nich píše nedokázala som ten
prítomný okamžik prežiť. Nabrala som si toho na plecia veľa, pretože veď chcem
niečo v živote dokázať, a z toho čo ma ešte pár rokov pred tým
bavilo a napĺňalo sa stalo naháňanie za budúcim šťastím a splnenými snami.
Akosi prozreteľne som veľmi dávno nazvala svoj blog o hľadaní cesty, aby
som dnes vnútorne pochopila, že len cesta je skutočným cieľom, len teraz môžeme
byť šťastní, nie až keď sa stane to a ono, len práve tu a teraz. A hoci
stále mám sny pred sebou, dnes sa snažím vidieť šťastie v krokoch
k ich dosiahnutiu, pretože ešte v dávno detských a teenegerských časoch
to boli práve tie maličkosti, ktoré ma bavili a tešili až nakoniec
vyformovali v mojej hlave sny o budúcnosti. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Občas sa zamotáme v čase a našich myšlienkach, že
si prítomnosť prestaneme uvedomovať. Stane sa to preto, že sa necháme
myšlienkami o budúcnosti až priveľmi ovládať a nadobudneme pocit, že
až tam niekde v budúcnosti, keď to a ano dosiahneme budeme konečne
šťastní. Vtedy som si chcela stále uvedomovať BUDE a BOLO, dnes viem, že
jediné čo mám v rukách je TERAZ, BOLO už nezmením a BUDE ma ešte len
čaká. Takže, síce sa to slovami veľmi ťažko vysvetľuje, záleží len na
prítomnosti a ak tú žijeme vedome, tak budúcnosť hoci by sa
nenaplnila tak ako sme si naplánovali, nás vždy bude robiť šťastnými, pretože
to bude zase len prítomnosť, ktorú sme sa naučili vnímať vedome a tešiť sa
z jej maličkostí. Možno máte pocit, že vaša prítomnosť nestojí za nič a nemáte
sa z čoho tešiť. V takom prípade len stačí zmeniť uhoľ pohľadu a prestať počúvať neodbytný hlas v hlave,
pretože už len to že sme živí a dýchame je jedna z „maličkostí“, ktoré
stoja za radosť.</span><br />
<div class="MsoNormal">
<o:p></o:p></div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-17672343559896169242014-09-20T02:51:00.000+02:002014-09-20T02:55:46.402+02:00Takmer nezávislé Škótsko<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Včera ráno som sa zobudila so zvláštnym pocitom v žalúdku.
Totiž sníval sa mi sen o škótskom referende. Výsledky v mojom sne dopadli
úplne rovnako pre obe strany a znamenal to ten najhorší možný scenár. Prvé
čo som spravila bolo, že som siahla po mobile a už klikala na najnovšie
správy. A hoci som celé referendum neprežívala emotívne ako Škóti,
nakazili ma natoľko, že som zostala celkom sklamaná.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"></span></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Pozrime sa troška do histórie, ale skutočne len zľahka,
pretože hoci som ju počula už niekoľkokrát, je natoľko komplikovaná, že si ju
treba skutočne poriadne naštudovať a zrejme v rodnom jazyku. Všetci
sme však videli film Statočné srdce od Mela Gibsona (ktorý patrí medzi tie s najviac
historickými prešlapmi a nepravdami vôbec) a aký taký obraz o tom prečo
sa vôbec Škótsko chcelo odrhnúť predstavuje. Škóti sa vždy cítili byť utláčaní od Angličanov nakoľko ich vlastný kráľ pred nimi nepodržal a symbolom slobody
sa stal dedinčan William Wallace. Od toho času pojem sloboda začal rásť v srdciach
tohto národa. Keď prídete do Škótska prvé čo vás najviac ohromí je tá neskonalá
hrdosť ktorou národ oplýva. Takmer všetko pochádza zo Škótska a všetko tam
bolo vymyslené, lenže narozdiel od Američanov, ktorí nám už občas prídu až
príliš zahladení do seba je táto škótska národovosť, často založená na
bohapustom preháňaní, pomerne milá. Sú skutočným štátom v štáte a odlišní
od Angličanov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHzH93fKmYsK0d7GFU2uvPKbvVd4I8PvMW59_MeZvdFbgDLT84lsBDJ7Aj20oTR4-OAF390n-YBIJY8Sa0rB0ANzVN-CYAPG9VmZrdeMtOm7z-wn7VT9N4P1iKV-dqVIFE_YuH_eK5Y7jm/s1600/P1130318.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHzH93fKmYsK0d7GFU2uvPKbvVd4I8PvMW59_MeZvdFbgDLT84lsBDJ7Aj20oTR4-OAF390n-YBIJY8Sa0rB0ANzVN-CYAPG9VmZrdeMtOm7z-wn7VT9N4P1iKV-dqVIFE_YuH_eK5Y7jm/s1600/P1130318.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhtMW8xRZYR5u0ThAUlpa6jFPHo1Cg1qZQYUdRykirfAbKPyYjWe39Y9v97q1wic4S1V1uY5JTd1nQIYBpbLbpx7FSdOaNjT6Q1jkDaedUg9spFAWLjcb2B9T1j06A5Hz1T_WDIc4g00aex/s1600/IMG-20140906-00490.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhtMW8xRZYR5u0ThAUlpa6jFPHo1Cg1qZQYUdRykirfAbKPyYjWe39Y9v97q1wic4S1V1uY5JTd1nQIYBpbLbpx7FSdOaNjT6Q1jkDaedUg9spFAWLjcb2B9T1j06A5Hz1T_WDIc4g00aex/s1600/IMG-20140906-00490.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Či sa mali stať nezávislými? Ťažko povedať. Ja som voliť
nešla, hoci som vraj mala právo ísť. Necítila som sa povolaná rozhodnúť o krajine
kde žijem necelý rok. Mala som však svoj názor, ktorý bol výhradné NIE, ale ten
sa začal meniť, čím viacej škótskych názorov som na celú vec počula. Možno sa Škótsko
mohlo stať ďalšou bohatou severskou krajinou. Majú predsa ropu a zemný plyn,
okrem toho hrdosť, meno vo svete, whisky a tradíciu. Možno mali byť
nezávislými oveľa skôr než mnohé iné krajiny, ktoré nedokážu nezávislosť
utiahnuť, či naopak aj napriek chýbajúcim akýmkoľvek podobným atribútom sa s ňou
celkom dobre popasovali. Nuž ale rozhodli sa ako rozhodli, nakoniec vždy ma
zaráža tá akási vrodená „nenávisť“ voči Anglicku, ale na druhej strane rešpekt
a mnohé kamarátstva práve s nimi. Vlastne mi to niečo pripomína :)<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbDo_QiUuViG3XchVUVKDnmu2R_0wBLfVPAIGRZ7UXt2R5TCpHv_9AoOGE2_YnX89Eyed58a3T4nYM-PBBO2-tiLBT074g9sUBzIm8HBhKkXOlwXxUmby1S6IUtjLquGfUpZAfnwpYvLSs/s1600/P1130319.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbDo_QiUuViG3XchVUVKDnmu2R_0wBLfVPAIGRZ7UXt2R5TCpHv_9AoOGE2_YnX89Eyed58a3T4nYM-PBBO2-tiLBT074g9sUBzIm8HBhKkXOlwXxUmby1S6IUtjLquGfUpZAfnwpYvLSs/s1600/P1130319.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpkivaC6b4MBEzIFwhMi8t5J7GOdHBclEsnhhckmLrDtsPN787LtaqaVSOMTvr7g8rHKkyQoIcgeO7_0KBSnO5BrC582KnyVpQ4uTeaH1fwyf271K40HbwXEvkcS-zasm4BOgwjbJfaIPA/s1600/P1130332.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpkivaC6b4MBEzIFwhMi8t5J7GOdHBclEsnhhckmLrDtsPN787LtaqaVSOMTvr7g8rHKkyQoIcgeO7_0KBSnO5BrC582KnyVpQ4uTeaH1fwyf271K40HbwXEvkcS-zasm4BOgwjbJfaIPA/s1600/P1130332.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjMdoFtzBiXarWBkmhV7kpVqzZibUlRPMs0bvoEizLcw7JuKPtPPm1YX0_CtwfwN_pQC68vl9FUhjKyfsB2JD_LnpJAEtIhxlUKc5RmuYcv3iHs1o07v5qrU4-nIMhRncXWVEIkSlUQrNvZ/s1600/P1130335.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjMdoFtzBiXarWBkmhV7kpVqzZibUlRPMs0bvoEizLcw7JuKPtPPm1YX0_CtwfwN_pQC68vl9FUhjKyfsB2JD_LnpJAEtIhxlUKc5RmuYcv3iHs1o07v5qrU4-nIMhRncXWVEIkSlUQrNvZ/s1600/P1130335.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Sledovať celé vrcholenie blížiac sa k dátumu 18. September
bolo obzvlášť zaujímavé. Po cestách jazdili autá so škótskymi vlajkami v oknách,
či burcujúc z rozhlasu voľbu pre nezávislosť. Na uliciach hrali gajdisti
známe škótske songy obklopený aktivistami rozdávajúcimi letáky s veľkým „yes“,
či v oknách bytov prebiehala malá vojna, kedy v jednom sa jeho
majitelia „yes plagátmi“ či škótskou vlajkou hlásili k nezávislosti ale
hneď susedia vedľa skôr k „NO thank you“. Občas som si cestou z práce pripadala
ako počas hokejových majstrovstiev u nás doma.<o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjLOU-f6wx5g1rENs-YmfESnpyjhBAklTaZHhK9v-ta6vvHeEnSma3GsANQii9J3OcyiFIabYk7aHdwO3DUaqGMN7Zd-PSG7roC02O_Lt8PDIFRcC4w9rhO135LB3csL2cqE0qnDLfAYUQ7/s1600/P1130329.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjLOU-f6wx5g1rENs-YmfESnpyjhBAklTaZHhK9v-ta6vvHeEnSma3GsANQii9J3OcyiFIabYk7aHdwO3DUaqGMN7Zd-PSG7roC02O_Lt8PDIFRcC4w9rhO135LB3csL2cqE0qnDLfAYUQ7/s1600/P1130329.JPG" height="240" width="320" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgF2CzSZhrOwoz1WgBOT-1vGXuYlTCuJ0q-Gkym2CdtwGs0LOwpl1LXwASYRSBXcrdemDhva6v0FSkhvqLCi2C17AyWhPYHbgIZeH42clReAmeqHaZin6CstajEaj4u2uu13IT_mvwivCXQ/s1600/P1130330.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgF2CzSZhrOwoz1WgBOT-1vGXuYlTCuJ0q-Gkym2CdtwGs0LOwpl1LXwASYRSBXcrdemDhva6v0FSkhvqLCi2C17AyWhPYHbgIZeH42clReAmeqHaZin6CstajEaj4u2uu13IT_mvwivCXQ/s1600/P1130330.JPG" height="320" width="240" /></a></div>
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"><br /></span>
<span style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;">Ku mne do práce chodili rôzni zákazníci. Jedni boli nadšení
ako pôjdu hlasovať pre nezávislosť presviedčajúc ma, že to je to najlepšie a iní
zase ustarostení až nahnevaní ako môžu byť ich vlastní ľudia tak hlúpi a vôbec
za nezávislosť hlasovať. Zábavný bol obzvlášť jeden aktivista za nezávislosť,
ktorý prišiel s letákom snažiac sa ma ohromiť, ako bude Škótsko prvou
krajinou ktorá sa odtrhla bez vojny. Vravím mu na to, že to nie je celkom
pravde, tam odkiaľ ja pochádzam sme sa tiež odtrhli bez vojny. Tak sa ma mladík
pýta odkiaľ že to som. Vravím mu, že zo Slovenska a on na to, ale veď vy
ste mali vojnu v Juhoslávii. Tak ja s pokojným hlasom ho vyvádzam z omylu,
že nepochádzam zo Slovinska ale zo Slovenska, čo bolo bývalé Československo. Zostal
celý zarazený, že si to musí teda naštudovať.</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Nuž Škótsko zostáva naďalej súčasťou Veľkej Británie a či
už premárnilo alebo nie svoju šancu ukáže asi len čas. Búrlivé diskusie na FB, uliciach či v puboch pokračujú naďalej, dúfam len, že ich to nerozdelí priveľmi natoľko, že zabudnú aký sú jeden hrdý jednotný národ. <o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
Unknownnoreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3315037145151065453.post-68829569686485152062014-08-26T21:22:00.004+02:002014-08-26T21:35:50.225+02:00Ako sa to všetko začalo v Anglickom Yorku (alebo moja cestovateľská kariéra časť prvá)<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Ako ste z tých zopár článkov zachytili, presťahovala
som sa do Škótska, konkrétne do Edinburghu. Už je tomu takmer rok čo tu žijem a prežívam
a hoci som chcela svoje zážitky a skúsenosti posúvať ďalej hneď od
začiatku, uplynulé udalosti mi to jednoducho nedovolili. K tejto myšlienke
by som sa však predsa rada vrátila, keďže tento blog je práve o hľadaní cesty,
a postupne vám rozpovedala svoj malý cestovateľský príbeh nie len do Škótska.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Kedy sa to všetko
začalo...<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"></span></b><br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Mala som 18 a bola som práve tretiačka na strednej
škole. Jedného dňa nám naša angličtinárka oznámila, že sa plánuje projekt s argentínskou
strednou školou, na ktorej by sa mala konať modelová konferencia UNESCO pre
mládež. Z celej školy mali byť vybraní siedmi uchádzači, ktorí by naše
gymnázium za oceánom reprezentovali. Vďaka šťastene, náhode a iným atribútom
som sa jednou zo siedmych stala aj ja. Vyskytol sa však malý problém, čo s mojou
angličtinou, v takom veku len naučené znalosti zo školy, čiže takmer
žiadne spôsobili, že som sa toho celého začala celkom obávať. Šťastné hviezdy zase
raz zaúradovali, ako ešte mnohokrát neskôr, a môj spolužiak prišiel s nápadom
vycestovať na leto do Anglická, konkrétne do Yorku. Z viacerých nadšencov
sme reálne nakoniec odišli len my dvaja a tak sa začala moja cestovateľská
skúsenosť života v zahraničí, ktorá sa zopakovala na niekoľkých miestach
až do príchodu do Škótska. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Pravdu povediac nevedela som do čoho presne idem, mali sme
vybavené ubytovanie, ale žiadnu prácu, bola som mladá a odvahy na
rozdávanie. Bola to výzva, ja horlivá po zážitkoch a nových skúsenostiach
som sa nevedela dočkať. Prvý deň po príchode som sa však rozplakala (nebolo to
posledný krát v mojej cestovateľskej kariére), pretože som zistila, že nikomu
nič nerozumiem, bývame u Číňanov, ktorým je rozumieť najhoršie a okrem
toho sú iní než my, čudní. Môj Spolužiak bol však v ten deň naozaj oporou
a nejako sme to tam preskákali. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Našla som si prácu v malom hotelíku po asi dvoch týždňoch
dennodenného chodenia a roznášania CVčiek, kde som upratovala izby a náhodne
robila za barom. Vráťme sa však k tým CV. Ako prvou sa stala pre mňa veľmi
užitočná informácia, že CV znamená životopis. Áno viem, aj mne to príde teraz
celé smiešne, ale v tom čase som to vážne netušila. Myslím, že sa písal rok
2006 a vyjadrenie CV k nám ešte nedorazilo. Práve pri hľadaní práce
som sa stretla so známou britskou „falošnosťou“ alebo možno s dobrou výchovou?
Ťažko povedať, či je lepšie povedať na rovinu, že pre vás nič nemajú nie práve
najkrajšou formou, alebo sa radšej s úsmevom od ucha k uchu tváriť,
že váš životopis preštudujú a ozvú sa vám. Zrejme dáka zlatá stredná cesta
by bola najprijateľnejšia, tej som sa však v tom čase nedočkala. Naivné
dievča uverilo, že sa jej skutočne ozvú, ale nikdy sa tak nestalo. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Poďme však naspäť do hotela. Ako som spomenula, náhodne som
robievala aj za barom, čo bola tak troška zrejme chyba v systéme, nakoľko som
im skoro nič nerozumela a absolútne netušila ako čapovať ich vychýrené,
pre mňa nechutné, „ales“. Aj napriek tomu som si to však celkom užívala, hlavne
fakt, že som bola v kontakte s ľuďmi, čo je pre mňa viac ako k životu
potrebné. V kuchyni som spoznala Litovskú kamarátku, s ktorou som si
ešte dlho potom písala, no bohužiaľ bez modernej FB doby bolo udržať kontakt náročné.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Šéfom hotela bol malý zavalitý Angličan, starý mládenec, ale
priveľmi hanblivý, aby si čokoľvek dovolil. Viedol vtedy na môj vkus pomerne
smutný život. Do baru mu chodili stále rovnakí štamgasti, s ktorými dennodenne
viedol rovnaké debaty o počasí, dostihoch, politike, sem tam mu deň
spestrili ubytovaní turisti, čo boli po väčšine staršie nudné britské páry a tak
jeden deň striedal ten ďalší. Dám ruku do ohňa za to, že ak neochorel, či niečo
iné nečakané sa mu nestalo, je stále v tom istom hotelíku, s tými istými
štamgastmi, stále sám prežívajúc jeden deň za druhým. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Okrem hotela sme zopár víkendov pracovali na miestnych
populárnych dostihoch. Dodnes si pamätám ako ma postavili do baru a ja bez
žiadnej skúsenosti som bola totálne ale totálne stratená. Vlastne ani netuším ako som sa na túto pozíciu
dostala. Aj napriek pomoci zo strany kolegov som sa rozhodla premiestniť na
menej náročné oddelenie výdaju jedál, kde som mala nanešťastie poriadne ostrú
skúsenosť s anglickou mentalitou. Pracovala som s mladými 17 – 18 ročnými
Angličanmi, ktorí mali ohromnú srandu z toho že im nerozumiem. Nakoniec
akoby som aj mohla, keď viac ako angličtinou rozprávali pubertiackym slovníkom
a mladej slovenskej cudzinky sa to celkom dotklo. Nedala som sa však
vyviesť z miery a na moju otázku koľkými jazykmi hovoria oni, po krátkom
zamyslení prišla odpoveď, že sa učia nemčinu, ale vlastne žiadnym. Nuž vtedy
som pochopila prečo sa my ostatní neanglicky hovoriaci musíme snažiť viac
minimálne tým, že sa ako prvé naučíme poriadne svetový jazyk.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;">Klamala by som však, ak by som všetko vykreslila len čiernou
farbou. K mojim farebným zážitkom z Anglicka sa dostanem zase
nabudúce.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
Unknownnoreply@blogger.com2