Názov knihy: Quo
Vadis
Autor: Henryk
Sienkiewicz
Vydavateľstvo: Svetová
knižnica SME
jazyk: slovenčina
Dátum čítania: august
2013
Quo Vadis som prečítala až na druhý krát. Pomerne zdĺhavý a neprehľadný
úvod v rozmedzí asi 100 strán môže spočiatku pôsobiť odstrašujúco, ak sa
však do deja začítate, knihu nebudete chcieť nechať tak (ja som sa prvý krát
pred pár rokmi jednoducho nezačítala). Je to strhujúci príbeh o ranných kresťanoch,
ktorí boli v Ríme prenasledovaní zvrhlou a skazenou spoločnosťou tých
dôb. Autor krásne vykresľuje dejinné súvislosti, tento román bol označený ako
najvierohodnejšie vykresľujúci rímske časy za čias cisára Nera. Ide teda o historický
román, z ktorého sa človek aj čo to priučí. Príbeh je však napísaný
ľudsky, pútavo, možno s občas nudnými opismi, bez ktorých, by som si však
obraz doby nevedela natoľko predstaviť.
„Tí kresťania sú voľajakí dobrí ľudia, a predsa sa o nich
tak zle hovorí. Takáto je už spravodlivosť na svete! Ale inak mám to učenie
rád, lebo nedovoľuje zabíjať. Nuž ale ak nedovoľuje zabíjať, potom určite nedovoľuje
ani kradnúť, ani klamať, ani falošne svedčiť. Ej veru, to nie je ľahké učenie.
Zrejme káže nie len statočne umierať, ako učia stoici, ale aj statočne žiť.“
Celý príbeh sa nesie v duchu lásky dvoch ľudí Petronia
a Lýgie, a možno pozorovať vývoj a prerod človeka na základe
lásky k milovanej osobe. Ak človek cíti, že je niečo správne a väčšie
ako on sám, dokáže od základu zmeniť všetko čo doteraz považoval za nemenné.
V tom som ja osobne videla veľké posolstvo aj pre našu dobu, keď sa občas bavíme o tom našom egu :)
„Uvedomil si, že keby sa chcel napríklad správať podľa tohto
učenia, musel by hodiť na hranicu svoje myslenie, zvyčaje, charakter, celú
doterajšiu povahu, všetko to spáliť na popol a naplniť sa akýmsi celkom
novým životom a úplne novou dušou."
Dej sa odohráva v časoch, kedy sa kresťanstvo začalo
šíriť do všetkých kútov sveta. Rím, ako najzhýralejšie mesto, sa malo stať
domovom Cirkvi, vyznávajúcej úplne inú filozofiu, ako to bolo v tom čase
bežné. Táto kniha však nie je určená len pre veriacich. Hovorí o stále platných
hodnotách, na ktorých stojí naša spoločnosť a kultúra. Hoci sa celý dej
točí okolo kresťanstva, je v nej vyjadrených niekoľko myšlienok, ktoré
korešpondujú s každým, kto si tieto hodnoty uvedomuje, či je alebo nie je
veriaci. Mnohé v čo verím ja, a čo som nepochopila a nenadobudla
vďaka cirkvi, je prezentované aj v tejto knihe. Nebudem klamať, občas som
sa nad istými vecami pousmiala, pretože autor ich vníma tak troška klasicky a cirkevne.
A ja som proste názoru, že nie všetko ako povie farár v kostole bolo
naozaj tak myslené a povedaná v čase keď sa to reálne dialo (mnohé je však aj v tom kostole poučné a mňa sa nieraz dotklo pri srdci).
„Chvíľu potriasal bielou hlavou, oči mal zatvorené, potom
ich však otvoril a úpenlivo v tichu riekol: ,A potom nám
povedal Spasiteľ: Ak sa tvoj brat previní voči tebe, pokarhaj ho, ak oľutoval,
odpusť mu. Ak by sa aj sedemkrát za deň previnil voči tebe a sedemkrát sa
k tebe ľútostivo vrátil – odpusť mu!“
Vývoj osôb v knihe vykresľuje postavy, s ktorými sa
stretávame v reálnom živote a ktorými sme často krát my sami. To sa mi na knihe páčilo asi
najviac, sledovať ich vývoj, ktorý gradoval, nie však jednoducho, ale na
základe skúseností a prežitého.
„Mal by pochopiť, že takí ľudia ako ja jeho učenie nikdy
neprijmú. Ty – to je niečo celkom iné. Pri svojej povahe si mohol slovo kresťan
alebo nenávidieť ako mor, alebo sa stať kresťanom. Uznávam, že majú pravdu –
ale zívam pri tom od nudy. My šalieme, rútime sa do priepasti, z budúcnosti
sa k nám blíži voľačo neznáme...Niečo sa pod nami prepadá, čosi okolo nás
hynie – s tým súhlasím. Ale umierať vieme, a zatiaľ si nemienime
strpčovať život a slúžiť smrti prv, než nás sama nezoberie. Život jestvuje
pre život, nie pre smrť.“
Príbeh postupne graduje a čitateľ sa môže tešiť na
viacero zvratov a napínavých situácií, do samotného konca som nevedela ako príbeh
nakoniec skončí. Všetko je vykreslené tak vierohodne a autenticky, že
miestami sa mi až nechcelo čítať od hnusu a ľútosti, ktorý sa vo mne
hromadil. Inokedy zase, som sa úplne ponorila do slov, akoby sa mi dotýkali až
duše. Vierohodne je opísané všetko, či utrpenie alebo láska.
„Z tmavého kúta ktosi zvolal: Vy ktorí spíte, zobuďte
sa!“
ahoj :) asi mas vela povinnosti ked sa pod tebou zlahla zem...dufam ze vsetko okej a ze na blog nezanevries...:) keby si mala chut na zodpovedanie retazovky na ktoru som ta nominovala ...najdes ju tuto http://standyb.blog.cz/1310/nominovana-na-liebster-blog-award :) nie je to povinne ;) aspon sa niečo viac dozvieme o tebe :)
OdpovedaťOdstrániťahojky nom prestahovala som sa do zahranicia a posledne tyzdne boli dost hekticke...a nemam este na byte internet, takze preto ta odmlka...snad uz coskoro :) do retazovky by som sa vsak rada zapojila, ak to pojde teda este aj neskor.
Odstrániť