sobota, 21. septembra 2013

Kam kráčaš (Quo Vadis)

Názov knihy: Quo Vadis
Autor: Henryk Sienkiewicz
Vydavateľstvo: Svetová knižnica SME
jazyk: slovenčina
Dátum čítania: august 2013


Quo Vadis som prečítala až na druhý krát. Pomerne zdĺhavý a neprehľadný úvod v rozmedzí asi 100 strán môže spočiatku pôsobiť odstrašujúco, ak sa však do deja začítate, knihu nebudete chcieť nechať tak (ja som sa prvý krát pred pár rokmi jednoducho nezačítala). Je to strhujúci príbeh o ranných kresťanoch, ktorí boli v Ríme prenasledovaní zvrhlou a skazenou spoločnosťou tých dôb. Autor krásne vykresľuje dejinné súvislosti, tento román bol označený ako najvierohodnejšie vykresľujúci rímske časy za čias cisára Nera. Ide teda o historický román, z ktorého sa človek aj čo to priučí. Príbeh je však napísaný ľudsky, pútavo, možno s občas nudnými opismi, bez ktorých, by som si však obraz doby nevedela natoľko predstaviť.

„Tí kresťania sú voľajakí dobrí ľudia, a predsa sa o nich tak zle hovorí. Takáto je už spravodlivosť na svete! Ale inak mám to učenie rád, lebo nedovoľuje zabíjať. Nuž ale ak nedovoľuje zabíjať, potom určite nedovoľuje ani kradnúť, ani klamať, ani falošne svedčiť. Ej veru, to nie je ľahké učenie. Zrejme káže nie len statočne umierať, ako učia stoici, ale aj statočne žiť.“

Celý príbeh sa nesie v duchu lásky dvoch ľudí Petronia a Lýgie, a možno pozorovať vývoj a prerod človeka na základe lásky k milovanej osobe. Ak človek cíti, že je niečo správne a väčšie ako on sám, dokáže od základu zmeniť všetko čo doteraz považoval za nemenné. V tom som ja osobne videla veľké posolstvo aj pre našu dobu, keď sa občas bavíme o tom našom egu :)

„Uvedomil si, že keby sa chcel napríklad správať podľa tohto učenia, musel by hodiť na hranicu svoje myslenie, zvyčaje, charakter, celú doterajšiu povahu, všetko to spáliť na popol a naplniť sa akýmsi celkom novým životom a úplne novou dušou."

Dej sa odohráva v časoch, kedy sa kresťanstvo začalo šíriť do všetkých kútov sveta. Rím, ako najzhýralejšie mesto, sa malo stať domovom Cirkvi, vyznávajúcej úplne inú filozofiu, ako to bolo v tom čase bežné. Táto kniha však nie je určená len pre veriacich. Hovorí o stále platných hodnotách, na ktorých stojí naša spoločnosť a kultúra. Hoci sa celý dej točí okolo kresťanstva, je v nej vyjadrených niekoľko myšlienok, ktoré korešpondujú s každým, kto si tieto hodnoty uvedomuje, či je alebo nie je veriaci. Mnohé v čo verím ja, a čo som nepochopila a nenadobudla vďaka cirkvi, je prezentované aj v tejto knihe. Nebudem klamať, občas som sa nad istými vecami pousmiala, pretože autor ich vníma tak troška klasicky a cirkevne. A ja som proste názoru, že nie všetko ako povie farár v kostole bolo naozaj tak myslené a povedaná v čase keď sa to reálne dialo (mnohé je však aj v tom kostole poučné a mňa sa nieraz dotklo pri srdci).

„Chvíľu potriasal bielou hlavou, oči mal zatvorené, potom ich však otvoril a úpenlivo v tichu riekol: ,A potom nám povedal Spasiteľ: Ak sa tvoj brat previní voči tebe, pokarhaj ho, ak oľutoval, odpusť mu. Ak by sa aj sedemkrát za deň previnil voči tebe a sedemkrát sa k tebe ľútostivo vrátil – odpusť mu!“

Vývoj osôb v knihe vykresľuje postavy, s ktorými sa stretávame v reálnom živote a ktorými sme často krát  my sami. To sa mi na knihe páčilo asi najviac, sledovať ich vývoj, ktorý gradoval, nie však jednoducho, ale na základe skúseností a prežitého.

„Mal by pochopiť, že takí ľudia ako ja jeho učenie nikdy neprijmú. Ty – to je niečo celkom iné. Pri svojej povahe si mohol slovo kresťan alebo nenávidieť ako mor, alebo sa stať kresťanom. Uznávam, že majú pravdu – ale zívam pri tom od nudy. My šalieme, rútime sa do priepasti, z budúcnosti sa k nám blíži voľačo neznáme...Niečo sa pod nami prepadá, čosi okolo nás hynie – s tým súhlasím. Ale umierať vieme, a zatiaľ si nemienime strpčovať život a slúžiť smrti prv, než nás sama nezoberie. Život jestvuje pre život, nie pre smrť.“

Príbeh postupne graduje a čitateľ sa môže tešiť na viacero zvratov a napínavých situácií, do samotného konca som nevedela ako príbeh nakoniec skončí. Všetko je vykreslené tak vierohodne a autenticky, že miestami sa mi až nechcelo čítať od hnusu a ľútosti, ktorý sa vo mne hromadil. Inokedy zase, som sa úplne ponorila do slov, akoby sa mi dotýkali až duše. Vierohodne je opísané všetko, či utrpenie alebo láska.

„Z tmavého kúta ktosi zvolal: Vy ktorí spíte, zobuďte sa!“


2 komentáre:

  1. ahoj :) asi mas vela povinnosti ked sa pod tebou zlahla zem...dufam ze vsetko okej a ze na blog nezanevries...:) keby si mala chut na zodpovedanie retazovky na ktoru som ta nominovala ...najdes ju tuto http://standyb.blog.cz/1310/nominovana-na-liebster-blog-award :) nie je to povinne ;) aspon sa niečo viac dozvieme o tebe :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ahojky nom prestahovala som sa do zahranicia a posledne tyzdne boli dost hekticke...a nemam este na byte internet, takze preto ta odmlka...snad uz coskoro :) do retazovky by som sa vsak rada zapojila, ak to pojde teda este aj neskor.

      Odstrániť