štvrtok, 7. marca 2013

Strach je dobrý radca ale zlý pán



Hneď v úvode skúste zodpovedať sami pre seba otázku: Koľko mojich rozhodnutí bolo motivovaných strachom? Náročné? Tak to skúsme opačne: Koľko mojich rozhodnutí nebolo motivovaných strachom? Zrejme by sme ich zrátali na prstoch maximálne dvoch rúk ak nie jednej. Možno sa zdá na prvý pohľad hlúposť, že by boli naše rozhodnutia motivované strachom, ale poďme sa na tento fenomén pozrieť bližšie.


Rozhodujete sa kam na vysokú školu. Milujete písanie a umenie, vaše kroky pri skúmaní vysokých škôl na internete vedú na žurnalistiku, VŠMU, skúšky, ťažké, to asi nezvládnem. STRACH. Alebo ste chceli byť od malička režisérom, pôjdete študovať takú školu? Zrejme si vyberiete odbor ekonómie alebo aspoň jazyky, pretože sa predsa len ľahšie uplatníte. Čo s režisérstvom, ak nedostanete možnosť podieľať sa na filme, ak sa zaradíte medzi tých, ktorí skončia na úrade práce alebo pri najlepšom pri nekonečnom strihaní filmov. STRACH. Išli ste v živote za ľuďmi, ku ktorým vás to ťahalo, ktorí sa vám páčili a vyskúšali ste, či máte aspoň šancu? Nie? Báli ste sa odmietnutia? Dali ste výpoveď v práci, ktorá vás ubíjala a to len z tohto jediného dôvodu? Nie? Báli ste sa, či si nájdete novú? Začali ste sa presviedčať, že to nie je až také zlé, predsa celkom dobre zarobíte a sú na tom mnohí horšie ako vy? Začali ste sa opäť báť, vaše rozhodnutia určovala emócia strachu, ktorá je tým najhorším pánom a ak mu podriadime svoj život, nikdy nebudeme šťastní.

Mnohé moje rozhodnutia boli motivované strachom, dokonca presvedčením, že tak je to pre mňa správne, pretože v inom nemám takú istotu, pretože takto je to racionálne, pretože tak som mala aspoň šancu mať niečo. Poznáte známe príslovie „lepšie vrabec v hrsti ako holub na streche“? Nemám ho rada, pretože ľudí klame. Klame nás a hovorí nám, že sa máme uspokojiť s málom a nemáme chcieť viac a už vôbec sny po ktorých túžime. Ale veď môžem mať vrabca a predsa sa pokúsiť chytiť holuba, to mi už však nikto nepovedal. Jedno je dôležité si uvedomiť. Buďme vďační za každý nový deň, za všetko čo máme, za prácu, rodinu, za vzdelanie, strechu nad hlavou, ale táto vďaka by nás nemala brzdiť, ale naopak posúvať ďalej k našim cieľom. Často krát všade okolo počujem „Nemeň prácu, buď rád, že v dnešnej dobe nejakú máš “ alebo „Vydrž s mužom, sú aj horší“ alebo „Ty máš také veľké sny a ambície, musíš rátať s tým, že sa ti nesplnia“. Všetko sú to istotne dobré a múdre rady, ale ak by naše rozhodnutie neplynulo z intuície alebo z faktu, že v manželstve skutočne chceme zostať, pretože aj napriek veciam, ktoré nás vytáčajú,  svojho manžela milujeme a nedali by sme ho ani za milión, alebo ak je naša práca mizerne platená, ale skutočne ju robíme radi a dali by sme na tieto rady z číreho strachu, kam sa len podejeme a čo s nami bude, robíme možno jednu veľkú chybu v našom živote. Netreba byť zbrklý a lámať veci cez koleno, ale ak po premyslení situácie zostane jediná emócia, ktorá nám hovorí ako sa rozhodnúť a tou je strach, premyslime všetko ešte raz a rozhodnime sa inak.

Ak je naše rozhodnutie motivované strachom dvakrát si premyslime, či sa rozhodujeme správne. Strach je dôležitá emócia, pretože inak by sme sa strmhlav hnali do vecí, ktoré by nás mohli aj zabiť. Bohužiaľ strach sa objaví aj v situáciách, kedy ho nepotrebujeme počúvať a kedy skôr zavadzia. Mám rada príslovie „ak nejde o život, tak nejde o nič“. Takže ak nejde o život, strach môže mať poradný hlas pri našom rozhodovaní ale určite nie hlas rozhodujúci. 

Každý má dve možnosti. Sme buď naplnení láskou…, alebo strachom. (Albert Einstein)



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára