piatok, 21. decembra 2012

Koniec sveta alebo jeho začiatok?



Už ráno som sa zobudila nie práve najlepšie. V noci sa mi snívali podivné sny o mimozemšťanoch, o konci sveta, neustále som sa budila. Že sny majú svoj význam viem už dlho, ale predsa len občas bývajú len odrazom prežitého dňa pred tým. Chtiac nechtiac koniec sveta doľahol aj na mňa, hoci som v neho neverila a viem, že 21.12.2012 sa naše dni nesčítajú. Nanešťastie posledný súd prežijeme každý jeden z nás, ale nie všetci hromadne, ale každý inokedy, keď k nemu dospejeme. Keď nájdeme svoje pravé Ja v nás a oprostíme sa od masiek, ktoré sme počas života nazbierali.

Dnešný deň nám však môže byť nápomocný, môžeme začať odznova, môžeme sa zbaviť našich negatívnych činov spáchaných voči iným a voči nám samým. Môžeme vykročiť tou správnou nohou do nového sveta, v ktorom sa postupne my všetci zmeníme v krajšie a mierumilovnejšie bytosti. Áno svet aký poznáme končí, nie dnešným dňom, deje sa to každou novou generáciou, zmeny pozorujeme už roky, nebúri sa len príroda, ale aj naše vnútro, búrime sa proti systému, proti tomu „čo sa má“, proti konvenciám či morálke. Viac ako inokedy si uvedomujeme, že sme tu preto, aby sme hľadali šťastný život a ten šírili do sveta. Niektorí si to uvedomujú intenzívnejšie, iní zatiaľ len začínajú a mnohí ešte zostávajú v starom svete. Jedna etapa končí, iná začína a jej dôsledky sa možno prejavia až na ďalších generáciách.

Teším sa z tohto dňa, hoci som ho nijako výnimočne neprežila. Vnímala som ho však asi odjakživa. Prešla som štádiami zvedavosti, strachu, keďže som si bola vedomá, že sa ho asi dožijem, ale v poslednej dobe aj naplnením, že môžem byť tu, že raz budem svojim deťom o tomto dni rozprávať, o tom, ako niektorí ľudia bláznili, lebo podľahli panike možno cielene vyvolanej. Ja si však tento deň budem pamätať ako deň, kedy som napiekla koláč, strávila čas s rodinou a svojim priateľom, ako sme sa tešili na prichádzajúce sviatky a kdesi v kútiku dúfali, že nás tá energia z vesmíru aspoň kúskom zachytí a my budeme silnejší do ďalších krokov v hľadaní dobra, lásky a rovnováhy.

Budem si pamätať, že nás prišli do okna pozdraviť vtáčiky, ktoré už niekoľko týždňov kŕmime a akosi si zvykli na našu prítomnosť, že uznali za vhodné sa za každodennú stravu poďakovať. Budem si pamätať, že som dorábala vianočné darčeky, ktoré sú tento rok aj ručne robené, že som sa nešla učiť do knižnice, aby som si mohla plnými dúškami vychutnať predvianočné prípravy. Budem si pamätať však aj to, že som tomuto dňu dala pomenovanie nový začiatok, ku ktorému som sa snažila prísť celý svoj život. Akosi vo vnútri ma napĺňa láska, radosť, pochopenie a či je to „magickým“ dátumom, alebo len Vianocami, mám všetkých ešte radšej než kedy predtým. Na jednej strane v telke vidím, ako si ľudia robia zásoby a na strane druhej sa ľudia schádzajú, aby v tento deň oslavovali. Ktorých je viacej? Dnes cítim, že skôr láska a dobrá energia vyhráva, možno vďaka koncu mayského kalendára, možno vďaka predvianočným prípravám a vianočnej atmosfére a možno preto, že dnes viac ako inokedy sa veľa ľudí opiera o nádej, šťastie, lásku a tieto signály vysiela do sveta, hoci aj nevedomky.

Pôvodne som chcela napísať celkom iný článok nijako nesúvisiaci s dnešným dátumom, ale nakoniec tieto slová padli na papier. Či už zdieľate alebo nezdieľate podobné pocity, je to jedno, pretože život vždy ide ďalej a nanešťastie kým si nesplníme svoju úlohu ho budeme musieť jednoducho žiť a to aj po 21.12.2012 :)







piatok, 30. novembra 2012

Jesenná škola (anti)diskriminácie...aj takto sa to dá




V nedeľu som sa vrátila z päť dňového „školenia“ v oblasti diskriminácie, respektíve antidiskriminácie. Celý tento humbuk organizovala Občan, demokracia a zodpovednosť, o ktorej som mala doteraz len veľmi povrchné informácie. Už dávnejšie som však mala zo stránky pocit, že toto je tá pravá neziskovka, kde by som sa mohla časom realizovať. Keď nám na školský e-mail prišla ponuka prihlásiť sa na tréning, neváhala som a hneď som tak urobila, hoci som vtedy ešte presne nevedela, kto to organizuje, ani o čo presne pôjde.
Išla som tam s obavami, nakoľko som sa z nás externistov prihlásila jediná, nevedela som, či je pozvaná len naša škola, čo by bol celkom prúser, lebo právnici sú občas zvláštna kasta. Nechcem im krivdiť, jednoducho ma však za tie tri roky sami o tom presvedčili, hoci samozrejme všetkých nehádžem do jedného vreca. Ale k veci.

piatok, 16. novembra 2012

Prečo sa ťažko zbavujeme vecí?



V rámci mojej zmeny životného štýlu a tým dosiahnutiu zdravia, šťastia a rovnováhy, som začala intenzívnejšie zavádzať do praxe minimalizmus vo všetkých jeho podobách. Posledné roky to bolo len v malom, ale teraz som si uvedomila, že treba sa posnažiť troška viac, ak chcem vidieť jeho priaznivý vplyv na môj život. 


štvrtok, 8. novembra 2012

Každý žijeme len svoj príbeh



Vďaka knihe od dona Migueala Ruiza som pochopila, prečo sa mnohé veci dejú v našich životoch, prečo máme pocit odlúčenia, prečo nakoniec strácame vlastnú tvár, aby sme sa zapáčili inými a nakoniec ani nevieme kto sme, keď sme sami sebou.

Každý z nás žije svoj príbeh, svoj sen a všetci tí okolo, nás nebudú môcť nikdy pochopiť, tak ako ani my nepochopíme ich. Prečo? Pretože nie sme oni a ani nikdy nebudeme, tak ako ani človek, ktorý nás pozná celý život v dobrom aj zlom, nikdy nebude nami. Hoci som to niekde v kútiku tušila a aj vedela, nikdy mi nedoplo, akým oslobodzujúcim je toto poznanie, možno správne vysvetlenie v jeho knihe, možno len jednoducho uvedomenie.

utorok, 6. novembra 2012

Nadhľad vs. Ľahostajnosť


Dostala som úlohu napísať, ako vnímam rozdiel medzi nadhľadom a ľahostajnosťou. Pravdu povediac doteraz som sa tým veľmi nezaoberala, dokonca mi obe zvykli občas splývať. Zistila som, že to tak nie je, že nadhľad je to nejlepšie, čomu sa môžeme v živote naučiť...

nedeľa, 28. októbra 2012

Občas si treba dávať pozor


Neviem, či to nazvať šťastím, ochrannou rukou nad mojou osobou alebo len jednoducho vlastným prístupom k veciam a udalostiam, ale dakto mi ho dáva, to robí, alebo si také sama priťahujem.
Bolo tomu tak aj minulý týždeň keď som zo stanice kráčala na autobusovú zastávku. 

sobota, 27. októbra 2012

Zmeny v živote/Zmeny na blogu


A tak som sa konečne rozhodla. Asi ste si všimli v mojich článkoch, že pričasto spomínam ako nič nestíham. Zistila som, že mám toho asi až priveľa. Stále mám pocit, že je život prikrátky a ja musím stihnúť tóóľko vecí, najlepšie hneď teraz, lebo potom už budem stará a nepoužiteľná. Hm zaujímavé to moje zmýšľanie a filozofia života, však? A tak som sa rozhodla, že svoje aktivity musím jednoducho zredukovať, určiť si priority a na všetko ostatné bude čas neskôr. Fakt je ten, že všetko naraz sa nedá, potom sa robia veci povrchne. Len keď mňa baví neustála zmena a preto skáčem od jedného k druhému. Takto sa však nič poriadne nenaučím!

Čo toto zamyslenie znamená pre môj blog?


streda, 10. októbra 2012

Peter Sorát - Pouličný diviak




Hoci by som sa v tomto čase a v toto poobedie mala venovať písaniu bakalárky, nedá mi to a zakiaľ sú dojmy z knihy ešte čerstvé, rozhodla som sa o nej napísať. Pred niekoľkými mesiacmi som už knihu na blogu spomínala, teraz som ju aj konečne prečítala. K počinu napísať článok čím skôr, ma nakopol aj rozhovor mojich starších kolegýň vo firemnej kuchynke, ktorý prebiehal asi takto:


nedeľa, 7. októbra 2012

Život je mozaika



Stalo sa vám už niekedy, že ste prežili situácie, ktoré ako keby dotvorili mozaiku vášho života? Situácie, ktoré by sa dali prirovnať k malému sklíčku, ktoré dokonale zapadlo k iným situáciám, ktoré sa vo vašom živote odohrali? 

piatok, 5. októbra 2012

Výstava Interbueaty/Bioštýl/Ezoterika




Dnes som sa zúčastnila výstavy Interbueaty/Bioštýl/Ezoterika v Bratislavskej Inchebe. Túto výstavu som absolvovala po prvý krát. Moje kroky smerovali do oddelenia bioštýlu a ezoteriky, keďže som na túto oblasť zaťažená :)

streda, 3. októbra 2012

Dusené hríbiky (ľahký obed/večera/predjedlo)



Ako som sľúbila ponúkam prvý recept čisto vegetariánskeho rázu, ale za to veľmi chutné jedlo, hlavne pre milovníkov húb. Pôvodný recept som trošičku upravila, uvádzam však jeho zdroj pre nadšencov originality :)


nedeľa, 23. septembra 2012

Zoznam prianí/darčekov alebo Wishlist

Pohrávam sa s myšlienkou tohto roku poslať svojim „Ježiškom“ svoj zoznam prianí. Nakoľko nerada vyhadzujem veci a občas sa predsa len stane, že Ježiško prinesie niečo čo sa mi nehodí, „Zoznam prianí“ považujem za skvelú alternatívu. Vyhadzovanie je už trošku extrém, ale koľko krát sa stane, že sa Ježiško jednoducho netrafí do vašich požiadaviek, pretože sa nespýta na vaše želania, respektíve nemá možnosť spýtať sa (bývate ďaleko od seba, sporadické stretávanie sa a pod.), alebo nechcete byť netaktný a darček si vypýtať, hoci v takom prípade bude pre vás „Zoznam prianí“ asi zbytočný. V takýchto prípadoch dostanete síce pekný nový sveter, ktorý zrejme vynosíte, ale vy by ste radšej chceli dáku knihu okolo ktorej chodíte už pekne dlho v kníhkupectve, len je trošku pridrahá na vaše terajšie pomery.

Neviem však ako takýto môj počin príjmu moji blízki. Bude sa im to zdať, že sa vnucujem a dožadujem nejakých vecí a nenechám ich vybrať mi, čo sa im páči? Alebo to príjmu s nadšením, že si so mnou nemusia tohto roku lámať hlavu čo mi kúpiť/podarovať?

Svoj wishlist som si vytvorila tu. Ako taktne dávate najavo svojim blízkym, čo vám kúpiť? Myslíte, že aj toto je alternatíva?




štvrtok, 13. septembra 2012

Poďme na "blšák"

                                     
Na povale mám odložené dve obrovské krabice rôznych veľmi, ale aj málo použitých vecí. Sú tam knihy, drobnosti, darčekové predmety a ja viem čo všetko. Krabice som naplnila minulý rok v snahe zmenšiť zaprataný priestor svojej izby rôznymi hlúposťami, ktoré aj tak nijako nevyužívam.



nedeľa, 9. septembra 2012

Prečo občas potrebujeme počuť klamstvá?



Mám teraz trošku hektické obdobie. Keď mi vrásky nespôsobuje škola, rodina, ja sama, tak môj priateľ, teda náš vzťah, keďže sme v tom dvaja. Mali sme ťažké začiatky, ja som nemala nikdy čas kvôli škole a svojim záujmom, neskôr do toho prišla choroba, on niektoré veci nechápal, myslel si, že si vymýšľam, jednoducho ma nepoznal. Ani ja v tom nie som nevinne, okrem tvrdošijného presadzovania svojich vecí a záujmov, sa musel vysporiadať s mojou tvrdou hradbou, cez ktorú som nechcela nikoho pustiť a myslela som si, že sa za ňou cítim dobre, isto. Až vďaka nemu sa múry zrúcali a ja, hoci „nahá“, som sa začala cítiť šťastnejšie.


štvrtok, 6. septembra 2012

Kulinárske vegetariánstvo alebo vegetariánske kuchárstvo.



Ešte pred pár rokmi som prehlasovala: „Mňa varenie a pečenie nebaví, u nás raz bude variť môj manžel.“ Rôčky ubehli, ja som sa z ťažkej puberty dostala, to pečenie mi k srdcu stále neprirástlo, ale od kedy som (dnes už taká polo)vegetariánka, rada varím.

Páči sa mi miešať chute rôznej zeleniny, korenín a najlepšie na tom je, že mi to chutí lepšie ako voľakedy mäsko. A to som bola riadny mäsožravec a predsa variť mäso ma nikdy nebavilo :)

pondelok, 3. septembra 2012

A tak sme sa museli rozlúčiť....



Mala 77 rokov. Teda vlastne jedenásť, ale ľudskou rečou a prepočítavaním krát 7 presne toľko. Už bola vlastne babička a predsa sa zdá, že len pred nedávnom šantila na poli s palicou. Už jej niet. Je tomu asi mesiac a ja som sa skôr neodvážila slovko napísať.



nedeľa, 27. mája 2012

Chcem ovládať prvú pomoc...ale ako?



Zažili ste niekedy situáciu, kedy vám smrť dýchala na krk, alebo, že ste boli svedkom tragickej nehody? Ako ste sa zachovali? Dokázali ste pomôcť sebe alebo ľuďom, ktorí boli do nehody zainteresovaní? Viem, že ide o pomerne ťažkú a chúlostivú tému, o ktorej sa je možno lepšie nerozprávať, pretože to vyvoláva veľmi smutné a skľučujúce pocity, ale predsa len to risknem, pretože v mojom okolí mi s mojou dilemou pomôcť nevedia.


sobota, 26. mája 2012

Dobrovoľníctvo je zaujímavá vec



Dobrovoľníctvo je skutočne zaujímavá vec, len škoda, že je občas pomerne ťažké skĺbiť prácu, štúdium, záujmy s aktivitou pomimo. Je zaujímavé, že v zahraničných (nanešťastie v západných) krajinách sa takmer každá rodina v určitej forme venuje dobrovoľníckej činnosti. U nás je to skôr výnimka. Posledného takmer tri štvrť roka som sa mu venovala aj ja.


Bohužiaľ som to však pre tento školský rok musela nechať, skrz študijné povinnosti, ale hlavne zdravotné problémy. Nakoľko som sa chcela na tomto blogu venovať aj tejto aktivite, rozhodla som sa aspoň v zopár článkoch priblížiť, čo som vlastne v Centre pre deti robila a pevne dúfam, že od septembra budem robiť zase. Nakoľko aj ako dobrovoľník som viazaná istotu formou mlčanlivosti, budem sa snažiť vybrať také situácie, ktoré by v žiadnom prípade nemohli deťom uškodiť.


utorok, 22. mája 2012

Zdravie nosíme v prvom rade v hlave

Aby som vysvetlila dlhú pauzu, čo sa môjho blogu týka...
Posledného pol roka bolo jedno z najťažších ale možno aj z najobohacujúcejších období v mojom živote. Mesiace som trpela chorobou, ktorú som si nevšímala a myslela si:: „ veď to prejde“. Po mesiacoch prišlo vytriezvenie: „veď ale asi by som mala navštíviť lekára, čo ak to bude niečo vážne,“ a po tomto výroku nastúpilo zúfalstvo, surfovanie po internete a samoidentifikácia mojej choroby (som vďačná za informovanosť vďaka internetu, ale ak sa to má týkať vašej diagnózy, tak nikdy informácie nehľadajte práve tam). Asi by som sa dokázala presvedčiť aj o tom, že mi chýba jedna noha, hoci by som cítila a videla, že to tak nie je, keďže vďaka informáciám na internete som mala príznaky tých najhorších chorôb.


streda, 7. marca 2012

Druhé "predsavzatie" - pozerať menej TV

Ďalším z mojich predsavzatí na rok 2012 bolo, že budem pozerať menej TV. Ešte pred Vianocami a začiatkom roka som toto predsavzatie aj reálne dodržiavala, ale v poslednom čase sa mi veľmi nedarí. Chcem mať prehľad v seriáloch, či reality show (áno hanbím sa :D) a občas si len tak sadnúť večer k TV po práci a pozerať možno aj B-čkový film si viem predstaviť skôr ako otvoriť knihu, pri ktorej by som asi v momente zaspala. A to si ráno vždy plánujem, čo všetko večer, keď prídem domov, spravím. So svojim predsavzatím to však myslím vážne. K Vianociam som nám do rodiny kúpila zaujímavú vedomostnú hru, karty, človeče nehnevaj sa a ak máme večer sily a chuť, tak miesto tej TV sa občas hráme. Je to celkom fajn vyplnenie času a okrem toho sa človek čo to nové dozvie, nakoľko vedomostná hra sa zakladá na odpovedaní rôznych otázok týkajúcich sa celého sveta.


utorok, 28. februára 2012

Tá hlava deravá




Poznáte to, neustály kolobeh povinností, starostí, ale aj radostí a záujmov, času málo, každá aktivita zapísaná v diári, nedajbože na niečo zabudnúť. Občas sa však stane práve to, že na niečo zabudneme. Ak to nie je dôležité, je to v poriadku. No nie tak úplne...


sobota, 18. februára 2012

Prvé "predsavzatie"

Pred časom som uverejnila zopár „predsavzatí“, ktorými sa chcem v každodennom živote riadiť. Postupom času budem písať o svojich skúsenostiach, nakoľko sa mi tieto predsavzatia daria napĺňať. Dnes by som vám rada povedala o predsavzatí:
  • byť milšia k ľuďom, hlavne vo svojom okolí – nevylievať si zlosť z uplynulého dňa na tých najbližších (na nikom)

nedeľa, 5. februára 2012

Pauza v blogovaní...(len na chvilku)

Pre veľmi veľkú skúškovú a trochu aj pracovnú vyťaženosť záujmy išli bokom. Veľa nápadov v hlave len času málo, takže čoskoro opäť tu... ;)

štvrtok, 19. januára 2012

Čas je vraj relatívny pojem


Je tomu pomerne dávno, čo som čítala alebo počula o teórii, že čas je len relatívny pojem, že pojem času vytvoril človek a tým pádom obmedzuje sám seba. Chápem túto teóriu asi takým spôsobom, že čím viacej si čas uvedomujeme a čím viacej sa mu podriaďujeme, tým viacej nám čas chýba.


utorok, 10. januára 2012

Koľko...?


Chcela by som byť vtáčikom,
on si len letí,
ja keď chcem letieť,
najprv si krídla zlomiť musím.

Celý život utekáme za jedinou vecou,
Ona nám perie vytrhá zasa tisíci krát,
A opäť sa k nej postavíme s úctou,
Tak ako po prvý krát.

Krídla sú zlomené,
No snažíme sa lietať,
Ako stádo zdivené,
A opäť sa pozviechať.


Záväzky pre šťastnejší život vs. Záväzky ma oberajú o šťastie



V posledných dňoch som zistila jednu podstatnú informáciu, a to, že keď chcem žiť šťastnejšie treba si dať záväzky. Čo ma však stále odvracia od môjho šťastia, sú neustále záväzky. Znie to asi dosť nelogicky, ale pokúsim sa vám to vysvetliť.


pondelok, 9. januára 2012

Rozhodla som sa byť dobrovoľníkom

Dobrovoľníctvo je dnes nie len ušľachtilá činnosť ale svojim spôsobom aj biznis a profesijné napredovanie, hoci vo väčšej miere s dobým úmyslom. Povedzme si na rovinu, robiť dobrovoľníka okrem dobrého pocitu na duši dnes znamená aj peknú kolónku v životopise alebo novú skúsenosť. V podstate na tom nie je nič zlé, ak ten prvotný čisto dobrovoľnícky záujem pomôcť nechýba.

sobota, 7. januára 2012

Ako na učenie?

Asi každý študent, hlave poctivý študent, niekedy prišiel do bodu, že nevedel nájsť správnu metódu na učenie. Ja som večná študentka, hoci trošku komplikovaným a netradičným spôsobom. Ak ste si čítali dačo o mne v mojom stĺpčeku, tak viete, že som študentkou na dvoch VŠ. Dnes tento fakt, už úplne neplatí, totiž bakalára na jednej škole som skončila minulý rok, ďalej som nepokračovala a teraz študujem externe druhý ročník na inej škole, na škole, na ktorú som chcela ísť od kedy si pamätám (prečo som tak neurobila hneď po gymnáziu vám rozpoviem možno niekedy inokedy).


piatok, 6. januára 2012

Pelíšky, aneb na rok 1968 ani moja generácia nikdy nezabudne

Ako asi každé Vianoce aj tento rok som si povinne s radosťou pozrela film Pelíšky. Na hefty z tohto filmu nezabudnem nikdy, už ich takmer všetky poznám naspamäť, presne viem ako film skončí a predsa mi po každý jeden krát vyhŕknu slzy, najprv pri smutnej českej hymne, ale hlavne pri poslednom venovaní všetkým tým, ktorí z roka na rok prišli o svojich blízkych, milencov, či milenky, kamarátov, či kamarátky na dlhých 20 rokov.


Vegetariánstvo - moja cesta k rovnováhe

Sú to asi tri roky, čo som vegetariánka. No taká polovičná, pretože jem ryby, nakoľko sa ich zatiaľ neviem úplne vzdať a aj preto, že sa ešte stále učím nahrádzať bielkovinovú stravu, tak aby som samu seba o potrebné živiny úplne neoberala. Vegetariánkou som z presvedčenia. Čo to znamená...
           

Môj každodenný život


Začať sa dá každý deň, hneď ako vyjde slnko. Dnešok sa stal mojím začiatkom. Vďaka prečítanému a videnému za posledné týždne som zistila, že chcem zmeniť život, ktorý žijem. Môj život nabral čudný smer, ktorý som nikdy nechcela a preto som sa rozhodla, konečne s tým niečo spraviť. Nasledovné predsavzatia, alebo skôr samozrejmosti, ktoré sa stanú mojím životom chcem dennodenne plniť. Seriózne.


štvrtok, 5. januára 2012

Zefektívniť čas, vždy všetko stihnúť, ale hlavne ŽIŤ

Po publikovaní svojho najväčšieho predsavzatia ma moje pc prsty zaviedli na stránky šikovného chlapíka Murčatka, a teda minimalista.sk. Vďaka Ti Martin, som človek žijúci v budúcnosti. Celý svoj život snívam o tom ako budem šťastná ak...


Predsavzatie pre rok 2012 - ZEFEKTÍVNIŤ ČAS a VŽDY VSĚTKO STIHNÚŤ


   Čím sme starší, tým viac lamentujeme ako ten čas letí, ako nič nestíhame, ako nemáme čas na nič. Už dlhú dobu mám s podobným problém aj ja. Nič nestíham, všetkého sa kopí, všetko robím na poslednú chvíľu. Voľakedy to tak ale nebývalo. Vedela som si lepšie rozvrhnúť čas, stíhala som školské povinnosti, domáce aj tie relaxačné. Dnes pracujem, ale len na polovičný úväzok, chodím do školy a mám možno jeden vedľajší záujem. A aj tak nestíham priateľa, kamarátov a vlastne nič, čo ma skutočne baví a chcela by som robiť popri veciach, ktoré ma síce bavia tiež, keďže sa vďaka nim dostanem snáď raz k vytúženému cieľu, ale ktoré občas viac ako to že ma bavia, beriem, že ich musím robiť.