piatok 30. novembra 2012

Jesenná škola (anti)diskriminácie...aj takto sa to dá




V nedeľu som sa vrátila z päť dňového „školenia“ v oblasti diskriminácie, respektíve antidiskriminácie. Celý tento humbuk organizovala Občan, demokracia a zodpovednosť, o ktorej som mala doteraz len veľmi povrchné informácie. Už dávnejšie som však mala zo stránky pocit, že toto je tá pravá neziskovka, kde by som sa mohla časom realizovať. Keď nám na školský e-mail prišla ponuka prihlásiť sa na tréning, neváhala som a hneď som tak urobila, hoci som vtedy ešte presne nevedela, kto to organizuje, ani o čo presne pôjde.
Išla som tam s obavami, nakoľko som sa z nás externistov prihlásila jediná, nevedela som, či je pozvaná len naša škola, čo by bol celkom prúser, lebo právnici sú občas zvláštna kasta. Nechcem im krivdiť, jednoducho ma však za tie tri roky sami o tom presvedčili, hoci samozrejme všetkých nehádžem do jedného vreca. Ale k veci.

piatok 16. novembra 2012

Prečo sa ťažko zbavujeme vecí?



V rámci mojej zmeny životného štýlu a tým dosiahnutiu zdravia, šťastia a rovnováhy, som začala intenzívnejšie zavádzať do praxe minimalizmus vo všetkých jeho podobách. Posledné roky to bolo len v malom, ale teraz som si uvedomila, že treba sa posnažiť troška viac, ak chcem vidieť jeho priaznivý vplyv na môj život. 


štvrtok 8. novembra 2012

Každý žijeme len svoj príbeh



Vďaka knihe od dona Migueala Ruiza som pochopila, prečo sa mnohé veci dejú v našich životoch, prečo máme pocit odlúčenia, prečo nakoniec strácame vlastnú tvár, aby sme sa zapáčili inými a nakoniec ani nevieme kto sme, keď sme sami sebou.

Každý z nás žije svoj príbeh, svoj sen a všetci tí okolo, nás nebudú môcť nikdy pochopiť, tak ako ani my nepochopíme ich. Prečo? Pretože nie sme oni a ani nikdy nebudeme, tak ako ani človek, ktorý nás pozná celý život v dobrom aj zlom, nikdy nebude nami. Hoci som to niekde v kútiku tušila a aj vedela, nikdy mi nedoplo, akým oslobodzujúcim je toto poznanie, možno správne vysvetlenie v jeho knihe, možno len jednoducho uvedomenie.

utorok 6. novembra 2012

Nadhľad vs. Ľahostajnosť


Dostala som úlohu napísať, ako vnímam rozdiel medzi nadhľadom a ľahostajnosťou. Pravdu povediac doteraz som sa tým veľmi nezaoberala, dokonca mi obe zvykli občas splývať. Zistila som, že to tak nie je, že nadhľad je to nejlepšie, čomu sa môžeme v živote naučiť...