štvrtok 19. decembra 2013

Predošlá pozícia s kontaktom s ľuďmi na predavačku nestačí

Už to bude takmer dva mesiace, čo si intenzívne hľadám prácu. Začína to byť celkom deprimujúce, nakoľko denne pošlem niekoľko CV a za celý ten čas sa mi ozvali až 3 krát, hoci CVčiek som poslala desiatky. Tá najlepšia práca, teda aspoň som si to myslela, prišla hneď na začiatku. Mohla som robiť recepčnú v menšom hosteli, ktorý má mnoho španielskych hostí, čiže by som sa nie len zdokonaľovala v angličtine, ale využila  by som aj španielčinu. Pozícia mala jeden zásadný háčik a teda, že sa muselo v danom hosteli bývať a nie len sa s inými deliť o byt ale aj o izbu. Toto bol pre mňa zásadný problém, keďže sme si nie len našli úžasný byt, ale aj zaplatili depozit a nájomné. Miesto som musela odmietnuť. Myslela som si, že po tomto sa už načaté vrece s prácami roztrhne a pohovorov začne byť viacej. Mýlila som sa. Ozvali sa mi asi až o týždeň, dokonca som sa o túto pozíciu ani neuchádzala. Našli si ma na internete. Raz som si len tak zo srandy spravila profil na britskej verzii stránky LinkedIn. Odrazu mi volali z personálnej agentúry, či by som mala záujem o pozíciu zákazníckeho servisu v jazykoch ktoré ovládam. Na Slovensku som pracovala v personálnej agentúre, takže som sa zrazu ocitla na pozícii uchádzača, ktorý si prechádza zložitým procesom prijímacieho pohovoru. A to ešte v cudzej krajine. Keď mi volali, dala som si pre istotu do uší sluchátka, aby som všetkému rozumela, pozvali ma na pohovor. Išla som tam v značnom strese, ale vravela som si, že o nič predsa nejde, nanajvýš to nedostanem, aj tak som sa o pozíciu neuchádzala. Pohovor dopadol perfektne, ale miesto som nakoniec aj tak nedostala vďaka skutočne zvláštnemu online testu (ale o tom možno niekedy nabudúce). Moja depresia sa značne prehĺbila a nechcelo sa mi ani ďalej hľadať. Po pár dňoch ma to prešlo a znovu som sa vydala do boja o prácu. 


Nakoniec sa mi podarilo nájsť aspoň part-time job na piatkové a sobotňajšie večery. Za celý ten čas som pochopila zásadný rozdiel medzi hľadaním práce u nás a tu v Škótsku. Podobná pozícia nestačí. Rozdala som desiatky životopisov do obchodov, kde hľadali predavačov na vianočné sviatky. Nikdy som v obchode nerobila, ale za to som vždy pracovala v priamom kontakte s ľuďmi, čo je myslím si dosť podobné. Do všetkého vás tu zaškolia, nenechajú vás plávať, ako to bývalo takmer vo všetkých prácach, ktoré som robila, takže rovnaká pozícia by nemala byť nutnosť. Ak však nemáte v životopise „predavačka“, nerátajte s tým, že sa vám na takú pozíciu vôbec ozvú. Zdá sa ľudia sú tu menej flexibilní ako my a zamestnávatelia sa boja, že sa zrejme nedokážu naučiť robiť s pokladňou, či skladať tričká. Nakoniec aj moja práca glasscollectora bola trocha založená na skúsenosti s čašníčinou, hoci zbieranie pohárov zrejme zvládne každý „debil“.

Na jednej strane vás do všetkého dokonale zaškolia, ale aj tak chcú takmer dokonalého človeka. Podobne to bolo so spomínanou prácou na zákazníckom servise. Test bol postavený tak, akoby som už bola dávno zaškolená a vo firme nejaký ten piatok pracujem. Takže bez znalosti firemnej politiky, som ho samozrejme neurobila a to že viem rozprávať, čítať a písať v štyroch jazykoch (ok 2 z nich sú čeština a slovenčina), mám zákaznícky background a oni nevedeli nikoho nájsť vyše mesiaca s takouto kombináciou očividne nepresvedčilo počítač, ktorý test vyhodnocoval.

Dnes sa už nečudujem, prečo všetci vravia, že do CV si treba isté informácie primyslieť, samozrejme také, ktoré si vieme nakoniec obhájiť. Celkom som sa nad tým pohoršovala a svoje CV som nijako nemenila, všetko v ňom je pravdivo uvedené. Hoci mám, myslím si, pekné pracovné skúsenosti za sebou, hlavne čo sa týka práce s ľuďmi, turizmu a pod., sedím doma a do práce si zájdem len dva krát do týždňa. Možno keby som si uviedla pozíciu napríklad tej predavačky, dnes píšem celkom o niečom inom.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára