Tu a teraz alebo mať všetkých päť pohromade

Všade možne sa stretávam s pojmom „tu a teraz“, žiť v prítomnosti. Pravdu povediac väčšinu svojho života žijem v budúcnosti. Našťastie minulosť som sa relatívne dobre naučila hádzať za hlavu. Nie vždy sa mi to darí stopercentne, ale myslím že viac darí ako nedarí. Iné je to s tou budúcnosťou, mám veľa snov a tým pádom aj cieľov. Od prirodzenia som plánovací tip a najradšej by som mala všetko pod kontrolou. Takto to však nanešťastie nefunguje. Kontrolovať môžem, ale len seba. Dokonca  mám občas pochybnosti, či to vôbec ide v rozmedzí niekoľkých rokov a teda veľkých snov, keďže ak sa človek ako tak snaží dačo so sebou robiť, tak sa jeho hodnotové a názorové priečky pomerne menia. To čo chcel pred dvomi rokmi sa zrazu stáva nepodstatné, vidí zmysel inde a jeho predstavy o svete sa akosi menia. No ale už troška odbočujem.

Späť k tu a teraz. Tu a teraz si vysvetľujem tu v prítomnosti. Veľmi som si nevedela tento pojem definovať, pre zatiaľ je pre mňa jednoducho polopatisticky tu a teraz. Lenže hlavou mi aj v tu a teraz víri nespočetné množstvo myšlienok, keď niečo robím, spomeniem si na to a ešte tamto a neviem kam skôr zabŕdnuť, všetko ma rozptyľuje  a ja sa neviem skoncentrovať. Takto si len zbytočne komplikujem život, pretože nič nedotiahnem, stratím cieľ pred očami a len ma to sáče kade tade. Vtedy je vraj potrebné sa ukotviť.


Našla som jedno zaujímavé krátke cvičenie ako sa uzemniť. Spôsobov je veľa, ale tento mi je obzvlášť sympatický. Môžeme to nazvať aj mať všetkých päť pohromade. Pochádza od psychoterapeuta profesora Frýba, ktorý bol svojho času hodne kontroverzný, ale zase prečo by sme mali kvôli tomu škatuľkovať.

Občas keď nami lomcujú myšlienky, emócie a my neviem kudy kam z ťažkostí, je fajn uvedomiť si, že stojíme pevne na nohách, že všetko sa dá vyriešiť. Stačí si uvedomiť svojich päť zmyslov, ktoré nám pripomenú, že sme tu a práve teraz, že nie sme nikdy sami ak sme sami so sebou a že stojíme pevne na svojich nohách. 

Ako na to?

Cvičenie trvá asi 5 minút, časom ho možno skrátiť.

Zavrite oči, sadnite si alebo stojte v pokojnej polohe a postupne si uvedomujte jeden zmysel za druhý. Konkrétne...

HMAT

Aby sme si uvedomili, že cítime hmat, musíme sa dotknúť niečoho hmatateľného. Stačí pohýbať prstami na nohách a v duchu si dotyk s podlahou okomentovať, že „cítim dotyk svojho tela so zemou (podložkou), uvedomujem si hmat“. Ďalej by sme tento pocit nemali nijako analyzovať, či je plocha tvrdá a ani si nič domýšľať.

CHUŤ

Pokračujeme chuťou. Prejdeme jazykom v ústach. Zacítime trebárs nedávno zjedené jedlo, zubnú pastu alebo len chuť slín. Zase si to v duchu okomentujeme, že „cítim v ústach chuť (toho či onoho), uvedomujem si chuť“.

ČUCH

Nadýchneme sa nosom a zavetríme okolité pachy. Čo cítime? Kvety, drevo, svoj parfém. Niečo z toho si vyberieme a uvedomíme si, že „cítim pach (toho či onoho), uvedomujem si chuť“.

SLUCH

Započúvame sa. Počujeme vonku hrať sa deti, autá prechádzajúce po ulici, alebo len zvuk počítača, či zvuk ticha. Zameriame sa zase na jeden a povieme si „počujem okolité zvuky (toho a onoho), uvedomujem si sluch".

ZRAK

Na pár sekúnd otvoríme oči a zase zatvoríme. Videli sme okolité farby, tvary..„videla som farby nábytku, tvar skrine, uvedomujem si zrak“.

Na záver to v rýchlosti znova prejdeme, už sa natoľko nezamýšľame, len si všetky podnety znova premietneme (pohýbeme prstami, oblížeme sa, zavetríme, nastražíme uši, na sekundu otvoríme oči) Uvedomíme si hmat, chuť, čuch, sluch, zrak. Sme tu a teraz, ukotvený k zemi a momentálnemu okamžiku a môžeme začať to čo sme pôvodne chceli. Tento krát bez víriacich myšlienok, plánovania zajtrajšieho nákupu a pod.

Niečo takéto som potrebovala. Nevravím, že to zaberá hneď a neustále, ale čím viac si cvičenie opakujem, vždy, keď zistím, že zase lietam kade tade, tak sa aspoň na chvíľu uzemním. Chce to zrejme cvik. Časom by malo stačiť povedať si „hmat, chuť, čuch, sluch, zrak“ a byť ukotvený, dokonca s otvorenými očami. Takto je to aj jednoduchšie v dave ľudí, či na inom verejnom mieste, kde by po vás troška zaujato pozerali, čože to robíte. Pre zatiaľ mi táto metóda pomáha, obzvlášť, keď som v strese, či totálne nesústredená.