Týždenné radosti a starosti #5

V krátkosti zhrniem vôbec uplynulé týždne, aby som mohla nabehnúť zase na týždennú sumarizáciu. Takže ako viete stále som sa učila, najprv som nezoštátnicovala, našťastie na druhý krát sa to podarilo. Bolo to naozaj náročné, prvý krát som odchádzala s plačom, druhý krát som si povedala, že mi to celé za to nestojí, bude ako bude. Chcela som to mať čím skôr za sebou a podarilo sa. Ttretina však ani na druhý krát nespravila, takže som šťastná, že patrím k tým šťastnejším. Overila som si, že denník budúcnosti a prehrávanie situácie akoby sa práve diala, vážne funguje. Len pozor na želania, pretože ja som si do denníka napísala, že som štátnice urobila, aká som šťastná a budem mať konečne prázdniny už v júni. Prvý termín bol 21. mája a nevydarilo sa. Nech to znie akokoľvek strelene som si istá, že si za to môžem sama, nie len kvôli vedomostiam, keďže som vtedy nevedela všetko a potiahla si zlú otázku, ale aj kvôli nepresnému želaniu :).

Po štátniciach sa začali menšie oslavy a všetko čo som toľkú dobu odkladala ma akosi zavalilo. Mala som pocit, že stíham menej, ako keď som sa len učievala. Bolo treba doháňať články pre firmy, ponavštevovať a postretávať sa so všetkými, ktorých som zanedbávala (stále som všetkých nestihla), vybavovať úrady, ach tie úrady, katastrofa, doháňať domáce práce, ale aj čítať knihy, začať cvičiť, chodiť hrávať volejbal, ísť von so susedkinou fénkou, či konečne začať písať články na svoj blog (áno viem dostávam sa k tomu až teraz :-/).

Poďme ale k poslednému týždňu, nebolo tam toho málo.

Keď bolo ešte krásne, až priveľmi teplo, zašla som si zahrať po asi štyroch rokoch plážový volejbal. Voľakedy som ho hrávala každé leto dennodenne, mala som kondičku a musím sa pochváliť aj mi to občas išlo. Dokonca som absolvovala aj nejaký ten turnaj. Štyri roky sú štyri roky, ak sa k tomu pridá takmer žiadne cvičenie a teda žiadna kondícia, milá Eva po prvom dvanásť bodovom sete má pocit, že dušu vypľuje. Tak som aj v prvý deň skončila, nebola som schopná dohrať ani zápas. Druhý krát to už bolo lepšie, ubehlo zopár dní, bola som v posilovni a čuduj sa svete zrazu som tých zápasov odohrala hneď štyri. Boli troška menej behavé, čo je pravda, ale predsa len som na dobrej ceste k opätovnej kondícii.

Minulý víkend sme mali hneď dve grilovačky. Môj drahý oslavoval okrúhlatiny a moji rodičia sa prvý krát stretli na takejto akcii s tými jeho a bol to fajn večer. Chystáme sa na jeseň preč, takže nebolo od veci ich takto spriateliť. Kvôli môjmu večnému učeniu sme nestíhali ani moje narodeniny a ani narodeniny mojich dvoch tiet, s ktorými mám veľmi dobré vzťahy a celý život sú mi popri mojich skvelých rodičoch ďalšou oporou. Tak sme grilovali po druhé. Opäť fajn rodinný večer, vraj som sa začala zase usmievať. Teda mám aj konečne prečo :D.

Konečne sme sa boli previezť na motorke na dlhšej projížďke. Brázdili sme slovenské hranice, nakukli k susedom Čechom a ja som sa nevedela vynadívať na vŕšky posiate viničmi a zlatými klasmi, ktoré pri západe slnka pôsobili tak romanticky a krásne. Na motorke milujem pocit slobody, to že môžem vdychovať okolité vône a všetko okolo, najmä prírodu, si aj na ceste vychutnávať.

Lunárny Jún

Máj sme skrz moju školu prekročili a hoci sa nám Jún chýli pomaly ku koncu, predsa by som vám rada o jeho vplyvoch na náš organizmus niečo rada povedala, aby sme to o rok mali jednoduchšie. Stále ešte zostáva týždeň dokonca a čo to sa dá dobehnúť.

Jún je mesiacom rozkvitnutých lúk, prichádzajúceho leta a najdlhších dní.

Čínska medicína: (zdroj: Kanyzová, Ž. - Lunárny kalendár Krásnej panej s publikáciou 2013)

V Júni sa venujeme tenkému črevu. Tento dlhý ľudský orgán, ktorý tvorí časť tráviaceho ústrojenstva, patrí práve k tým, ktoré si zaslúžia zvýšenú pozornosť, pretože cezeň prechádza potrava, často krát nezdravá a črevá majú čo robiť, aby nás od nečistôt ochránili. Je hlavným miestom, kde dochádza k tráveniu a vstrebávaniu potravy.

Ako poznáme, že máme problém?

Májové radosti a starosti

Takže troška oneskorene ale predsa, štátnice za mnou a zase život...začnem pozvoľna s udalosťami uplynulých týždňov... 

 1.       Začínam mať všetko ale dosť na saláme...

      2.       Učím sa..

      3.       Učím sa a zabíjam čas čudnými konverzáciami

Nezoštátnicovala som

Ďakujem veľmi pekne za držanie palcov od všetkých, ktorí si spomenuli, ale bohužiaľ som nespravila. Vytiahla som si jednu otázku, ktorú som nevedela a to bol kameň úrazu. Takže sa učím ďalej. Nespravilo nás v ten deň 9 kusov zo 17, takže dosť blbá bilancia...Len keď ja už nevládzem, mozog protestuje, nechce už vstrebávať nič a všetko zabúda. O dva týždne mám opravný termín, verím, že to vyjde. Och joj posledná skúška tejto školy a nie a nie ju zdolať. Keby som sa na to vyflákla, ale vkuse som sa učila. Asi mám dačo pochopiť a ja to ale vôbec nevidím..Čo som tým chcela...ešte bude chvíľu pauza na blogu, pretože večer po celom dni učenia (keby to šlo aspoň rýchlejšie) padám únavou...dúfam, vám sa darí lepšie.

krátka pauza...čítame sa budúci týždeň

Viem, žiadne príspevky o bylinkách, o lunárnom máji a ani ništ o mne, či aspoň niečo nové na blogu...budúci týždeň mám štátnice a učím sa komplet celé dni od rána až do večera, takže sa sem vôbec nedostanem...ale čítame sa už o týždeň, keď to úspešne zvládnem...tak mi prosím držte palce ;)

Aprílové radosti a starosti

1. Ešte že si to s tou vodou tento rok chalani rozmysleli, ale za to smradľavými voňavkami nešetrili :D

2. Hm s pomocou myšlienkových máp sa nie len učí oveľa rýchlejšie, ale sa aj rýchlejšie píšu články.

3. Vojnový kôň je krásny a s citom natočený film. Možno troška nadnesený, ale konečne bola ukázaná aj ľudskosť vo vojne a nie len jej krutosť. Myslím, že tá sa v nej objavila občas tiež, paradoxne možno viac ako v reálnom živote.

4. Tak knižnú výzvu som nevyhrala...už som si robila miesto v poličkách :)

5. Občas sú aj ťažké dni, kedy nič neurobíte a len celé hodiny rozmýšľate.. a nakoniec vlastne neprídete na nič, vyriešiť sa to musí samo

6. Prechádzka v prírode pri jazere, kde sme sa voľakedy vo veľkom kúpavali...dnes je to revír rybárov a keď mám pravdu povedať teraz to tam mám radšej. Nikde nikto, plno vtáctva, rýb a pekná príroda.. teraz by sa tam preháňalo na koňoch ešte krajšie.

7. Atlas mrakov po druhé...bože ten film je dokonalý, nadčasový a treba ho vidieť aspoň dvakrát, opäť mi dopli myšlienky a pocit ktorý som trocha mala po prvý krát, že film je pekný a hlboký, ale trocha nedotiahnutý, sa teraz úplne stratil. Každá jedna postava a každý jeden dialóg v ňom má svoje miesto.

Tu a teraz alebo mať všetkých päť pohromade

Všade možne sa stretávam s pojmom „tu a teraz“, žiť v prítomnosti. Pravdu povediac väčšinu svojho života žijem v budúcnosti. Našťastie minulosť som sa relatívne dobre naučila hádzať za hlavu. Nie vždy sa mi to darí stopercentne, ale myslím že viac darí ako nedarí. Iné je to s tou budúcnosťou, mám veľa snov a tým pádom aj cieľov. Od prirodzenia som plánovací tip a najradšej by som mala všetko pod kontrolou. Takto to však nanešťastie nefunguje. Kontrolovať môžem, ale len seba. Dokonca  mám občas pochybnosti, či to vôbec ide v rozmedzí niekoľkých rokov a teda veľkých snov, keďže ak sa človek ako tak snaží dačo so sebou robiť, tak sa jeho hodnotové a názorové priečky pomerne menia. To čo chcel pred dvomi rokmi sa zrazu stáva nepodstatné, vidí zmysel inde a jeho predstavy o svete sa akosi menia. No ale už troška odbočujem.

Späť k tu a teraz. Tu a teraz si vysvetľujem tu v prítomnosti. Veľmi som si nevedela tento pojem definovať, pre zatiaľ je pre mňa jednoducho polopatisticky tu a teraz. Lenže hlavou mi aj v tu a teraz víri nespočetné množstvo myšlienok, keď niečo robím, spomeniem si na to a ešte tamto a neviem kam skôr zabŕdnuť, všetko ma rozptyľuje  a ja sa neviem skoncentrovať. Takto si len zbytočne komplikujem život, pretože nič nedotiahnem, stratím cieľ pred očami a len ma to sáče kade tade. Vtedy je vraj potrebné sa ukotviť.

Týždenné radosti a starosti #4

Uplynulý týždeň mal niekoľko mojich osobných pozitív.

Hneď v pondelok ma potešila teta na študijnom. Teda najprv mi povedala, že by som mala čím skôr odovzdať index na uzavretie, ja že mi chýbajú ešte dve známky, ktoré si musím ísť dať zapísať na druhý deň. Teta mi našla harmonogram, kedy dotyční profesori vyučujú, aby som za nimi mohla zájsť. Keď mi povedala, že jeden ráno o desiatej a druhý poobede o tretej skoro ma prekotilo. Čo tam budem tak dlho robiť? Zabijem celý deň a to sa mám učiť na štátnice. Bezradne som od okienka odišla a sadla si na chodbe do kresla, kde som čakala na vhodný čas, kedy sa poberiem k vlaku. Čo už, nič už teraz nevyriešim, hoci neznášam takéto zbytočné mrhanie času kvôli dvom podpisom. Zrazu mi zvonil mobil a hlas na druhej strane ma vyzýval, aby som priniesla index späť na študijné, ak som ešte v škole, že teta to za mňa na druhý deň vybaví. Neverila som vlastným ušiam. Milá tetuška zo študijného môj index zobrala, že veď má tam ešte dva a ona to pobehá. Na to aká je naša škola šikanujúca inštitúcia, tety na študijnom to vždy vyrovnávajú :). Keď sa niečo podarí, iné sa musí pokaziť. Vo vlaku som sa tak začítala, že som prešla zastávku v mojej dedine. Vystúpila som a posedela som si pri stanici na lavičke, na slniečku, než pre mňa niekto prišiel, keďže vlak naspäť mi šiel až asi o hodinu. Našťastie, bol môj tatko s autom vonku a nemal to ďaleko.

Keď nás ľudia nechápu

Dávnejšie som si povedala, že sa budem ľudí pýtať, ak niečomu nebudem rozumieť, že sa nebudem jednoducho tváriť, že všetko viem, respektíve si o všetkom dačo domýšľať, pretože mi to pre mňa druhá strana dostatočne neobjasnila. Povedala som si, že ak mi niečo v súvislosti so situáciou napadne, druhej strane to poviem, hoci by sa jej to nemuselo dva krát páčiť. Veď predsa bude to pre ňu priestor, aby si niektoré veci uvedomila, tak ako sa aj ja snažím uvedomiť si. A po pravde, hoci nie vždy je moja prvotná reakcia dobrá, veľa vecí sa ma možno v prvom momente dotkne, časom som vďačná, že mi to dotyčný človek povedal, lebo mi ukázal náhľad na seba samú z pohľadu niekoho iného. Vlastne ma oň obohatil. Povedala som si, že budem s ľuďmi rozprávať otvorene. 

Aprílové bylinky - Púpava lekárska

Príroda sa nám zobudila takmer z večera do rána, takže treba využiť pekné počasie a ísť na zber. Púpavy zaplavili lúky žltou krásou. Poďme si teda povedať niečo o tejto hojnej a veľmi užitočnej bylinke.

Miesto výskytu:

Hojne rastie na trávnikoch, lúkach, pasienkoch, pri cestách (tu ale nezbierame) a v záhradách. Nájdete ju všade tam, kde sa zvykne kosiť tráva, kde rastie ďatelina a nízky porast.

Rastlinka (zdroj: Macků, J. – Krejča, J. – Atlas liečivých rastlín):

Púpava je asi 15 – 30 cm vysoká trvácna bylina. Koreň je vretenovitého tvaru, dužinatý a mliečny. Z podzemku vyrastá ružica mliečnych listov a stonka zakončená žltým kvetom. Plodom púpavy je známa páperová guľa, ktorá vzniká po odkvitnutí.

Absolútna zodpovednosť za všetko

Ako sa tak okolo seba pozerám, nadobúdam pocit, že čím ďalej tým viacej ľudí si uvedomuje svoju zodpovednosť za vlastný život. Áno, stále sú a ešte aj dlho budú tí, ktorí hľadajú vinníkov všade okolo, vyhovárajú sa na okolnosti, na nešťastie a pod. Dokonca ja sama som si doteraz myslela, že som zodpovedná (POZOR nie vinná, sú to dva rozdielne pojmy) len za každý svoj skutok, slovo, dokonca myšlienku a nemôžem sa hnevať, ak všetky tieto veci ktoré robím, majú svoje dôsledky. Tak troška som sa mýlila. Nie som totiž zodpovedná len za svoje vlastné činy a vlastne len za svoj život. Viem ovplyvniť politiku, prírodné katastrofy, vojny, ale aj životy ľudí v mojom okolí, či žijúcich tisícky kilometrov ďaleko. Zdá sa vám to absurdné? Aj mne sa zdalo, ale nakoniec bola pre mňa táto informácia neskutočne oslobodzujúca.

Týždenné radosti a starosti #3

Uplynulý týždeň šiel tak troška z extrému do extrému. V pondelok a utorok som mala tri skúšky. Nakoľko máme skrátený semester, skúškové sme mali len jeden týždeň. Mňa čakali hneď tri skúšky, dve prenášané z minulého roka a rovno som si ich nasúkala do dvoch dní. Našťastie sa oplatilo, všetky tri som spravila. Teraz ma čaká už len to najťažšie štátnice. Ale dosť o škole, lebo ak s ňou začnem, väčšinou sa len sťažujem. Našťastie to už končí. Koniec koncov jeden kamarát, ktorého som stretla vo vlaku cestou na skúšku, mi povedal, že každý má tak ako si spraví a má absolútnu pravdu. Škoda, že to ľudia používajú len ako frázu a neriadia sa ňou. Dokonca tí, ktorí ju vyslovia sa sami necítia vo svojom živote šťastne.  Aj ja mám ako si spravím a preto po bakalárovi odchádzam :)

101 vecí za 1001 dní

Možno ste už o nich počuli a možno ešte nie. Zoznam 101 vecí za 1001 dní obieha blogy po celom svete už jedno desaťročie. Lepšie ako na jeden rok, je dať si predsavzatia na 1001 dní, pretože sú ľahšie splniteľné. Dôvod je jednoduchý, máte nie len dlhší čas, ale aj sa striedajú niekoľkokrát rôzne životné obdobia. Rok je proste príliš krátky. Takmer tri roky by mal byť dostatočne dlhý čas na splnenie aj väčších výziev.

Týždenné radosti a starosti #2

Moje dni veľmi výnimočné neboli ani uplynulý týždeň, ale posnažím sa nájsť aspoň dačo. Síce je už streda, tento súhrn sa bude týkať minulého týždňa. Posledné dva dni som mala skúšky, takže som akosi nestíhala skôr :).

Prvým hlavným pozitívom bolo, že som mala narodeniny. No hoci neviem, či je pozitívum, ak ich človek má v čase, kedy ich nemôže oslavovať, ale aj tak som mala pekný deň. Vyvolený prišiel s krásnou kyticou a dvoma veľkými darčekmi. Prekvapil ma dvomi prilbami – jednu na motorku a jednu na koníky. Moja hlávka bude v bezpečí, ešteže na to dbá :D.Večer sme si zašli na pizzu a mala som s ním pekné narodeninky. Diskotékové oslavy budú zrejme tento víkend.