štvrtok 19. januára 2012

Čas je vraj relatívny pojem


Je tomu pomerne dávno, čo som čítala alebo počula o teórii, že čas je len relatívny pojem, že pojem času vytvoril človek a tým pádom obmedzuje sám seba. Chápem túto teóriu asi takým spôsobom, že čím viacej si čas uvedomujeme a čím viacej sa mu podriaďujeme, tým viacej nám čas chýba.


utorok 10. januára 2012

Koľko...?


Chcela by som byť vtáčikom,
on si len letí,
ja keď chcem letieť,
najprv si krídla zlomiť musím.

Celý život utekáme za jedinou vecou,
Ona nám perie vytrhá zasa tisíci krát,
A opäť sa k nej postavíme s úctou,
Tak ako po prvý krát.

Krídla sú zlomené,
No snažíme sa lietať,
Ako stádo zdivené,
A opäť sa pozviechať.


Záväzky pre šťastnejší život vs. Záväzky ma oberajú o šťastie



V posledných dňoch som zistila jednu podstatnú informáciu, a to, že keď chcem žiť šťastnejšie treba si dať záväzky. Čo ma však stále odvracia od môjho šťastia, sú neustále záväzky. Znie to asi dosť nelogicky, ale pokúsim sa vám to vysvetliť.


pondelok 9. januára 2012

Rozhodla som sa byť dobrovoľníkom

Dobrovoľníctvo je dnes nie len ušľachtilá činnosť ale svojim spôsobom aj biznis a profesijné napredovanie, hoci vo väčšej miere s dobým úmyslom. Povedzme si na rovinu, robiť dobrovoľníka okrem dobrého pocitu na duši dnes znamená aj peknú kolónku v životopise alebo novú skúsenosť. V podstate na tom nie je nič zlé, ak ten prvotný čisto dobrovoľnícky záujem pomôcť nechýba.

sobota 7. januára 2012

Ako na učenie?

Asi každý študent, hlave poctivý študent, niekedy prišiel do bodu, že nevedel nájsť správnu metódu na učenie. Ja som večná študentka, hoci trošku komplikovaným a netradičným spôsobom. Ak ste si čítali dačo o mne v mojom stĺpčeku, tak viete, že som študentkou na dvoch VŠ. Dnes tento fakt, už úplne neplatí, totiž bakalára na jednej škole som skončila minulý rok, ďalej som nepokračovala a teraz študujem externe druhý ročník na inej škole, na škole, na ktorú som chcela ísť od kedy si pamätám (prečo som tak neurobila hneď po gymnáziu vám rozpoviem možno niekedy inokedy).


piatok 6. januára 2012

Pelíšky, aneb na rok 1968 ani moja generácia nikdy nezabudne

Ako asi každé Vianoce aj tento rok som si povinne s radosťou pozrela film Pelíšky. Na hefty z tohto filmu nezabudnem nikdy, už ich takmer všetky poznám naspamäť, presne viem ako film skončí a predsa mi po každý jeden krát vyhŕknu slzy, najprv pri smutnej českej hymne, ale hlavne pri poslednom venovaní všetkým tým, ktorí z roka na rok prišli o svojich blízkych, milencov, či milenky, kamarátov, či kamarátky na dlhých 20 rokov.


Vegetariánstvo - moja cesta k rovnováhe

Sú to asi tri roky, čo som vegetariánka. No taká polovičná, pretože jem ryby, nakoľko sa ich zatiaľ neviem úplne vzdať a aj preto, že sa ešte stále učím nahrádzať bielkovinovú stravu, tak aby som samu seba o potrebné živiny úplne neoberala. Vegetariánkou som z presvedčenia. Čo to znamená...
           

Môj každodenný život


Začať sa dá každý deň, hneď ako vyjde slnko. Dnešok sa stal mojím začiatkom. Vďaka prečítanému a videnému za posledné týždne som zistila, že chcem zmeniť život, ktorý žijem. Môj život nabral čudný smer, ktorý som nikdy nechcela a preto som sa rozhodla, konečne s tým niečo spraviť. Nasledovné predsavzatia, alebo skôr samozrejmosti, ktoré sa stanú mojím životom chcem dennodenne plniť. Seriózne.


štvrtok 5. januára 2012

Zefektívniť čas, vždy všetko stihnúť, ale hlavne ŽIŤ

Po publikovaní svojho najväčšieho predsavzatia ma moje pc prsty zaviedli na stránky šikovného chlapíka Murčatka, a teda minimalista.sk. Vďaka Ti Martin, som človek žijúci v budúcnosti. Celý svoj život snívam o tom ako budem šťastná ak...


Predsavzatie pre rok 2012 - ZEFEKTÍVNIŤ ČAS a VŽDY VSĚTKO STIHNÚŤ


   Čím sme starší, tým viac lamentujeme ako ten čas letí, ako nič nestíhame, ako nemáme čas na nič. Už dlhú dobu mám s podobným problém aj ja. Nič nestíham, všetkého sa kopí, všetko robím na poslednú chvíľu. Voľakedy to tak ale nebývalo. Vedela som si lepšie rozvrhnúť čas, stíhala som školské povinnosti, domáce aj tie relaxačné. Dnes pracujem, ale len na polovičný úväzok, chodím do školy a mám možno jeden vedľajší záujem. A aj tak nestíham priateľa, kamarátov a vlastne nič, čo ma skutočne baví a chcela by som robiť popri veciach, ktoré ma síce bavia tiež, keďže sa vďaka nim dostanem snáď raz k vytúženému cieľu, ale ktoré občas viac ako to že ma bavia, beriem, že ich musím robiť.