Späť k tu a teraz. Tu a teraz si vysvetľujem tu v prítomnosti. Veľmi som si nevedela tento pojem definovať, pre zatiaľ je pre mňa jednoducho polopatisticky tu a teraz. Lenže hlavou mi aj v tu a teraz víri nespočetné množstvo myšlienok, keď niečo robím, spomeniem si na to a ešte tamto a neviem kam skôr zabŕdnuť, všetko ma rozptyľuje a ja sa neviem skoncentrovať. Takto si len zbytočne komplikujem život, pretože nič nedotiahnem, stratím cieľ pred očami a len ma to sáče kade tade. Vtedy je vraj potrebné sa ukotviť.
Našla som jedno zaujímavé krátke cvičenie ako sa uzemniť. Spôsobov je veľa, ale tento mi je obzvlášť sympatický. Môžeme to nazvať aj mať všetkých päť pohromade. Pochádza od psychoterapeuta profesora Frýba, ktorý bol svojho času hodne kontroverzný, ale zase prečo by sme mali kvôli tomu škatuľkovať.
Občas keď nami lomcujú myšlienky, emócie a my neviem
kudy kam z ťažkostí, je fajn uvedomiť si, že stojíme pevne na nohách, že všetko
sa dá vyriešiť. Stačí si uvedomiť svojich päť zmyslov, ktoré nám pripomenú, že
sme tu a práve teraz, že nie sme nikdy sami ak sme sami so sebou a že
stojíme pevne na svojich nohách.
Ako na to?
Cvičenie trvá asi 5 minút, časom ho možno skrátiť.
Zavrite oči, sadnite si alebo stojte v pokojnej polohe
a postupne si uvedomujte jeden zmysel za druhý. Konkrétne...
HMAT
Aby sme si uvedomili, že cítime hmat, musíme sa dotknúť
niečoho hmatateľného. Stačí pohýbať prstami na nohách a v duchu si dotyk s podlahou
okomentovať, že „cítim dotyk svojho tela so zemou (podložkou), uvedomujem si hmat“. Ďalej by sme
tento pocit nemali nijako analyzovať, či je plocha tvrdá a ani si nič domýšľať.
CHUŤ
Pokračujeme chuťou. Prejdeme jazykom v ústach. Zacítime
trebárs nedávno zjedené jedlo, zubnú pastu alebo len chuť slín. Zase si to v duchu
okomentujeme, že „cítim v ústach chuť (toho či onoho), uvedomujem si chuť“.
ČUCH
Nadýchneme sa nosom a zavetríme okolité pachy. Čo
cítime? Kvety, drevo, svoj parfém. Niečo z toho si vyberieme a uvedomíme
si, že „cítim pach (toho či onoho), uvedomujem si chuť“.
SLUCH
Započúvame sa. Počujeme vonku hrať sa deti, autá
prechádzajúce po ulici, alebo len zvuk počítača, či zvuk ticha. Zameriame sa
zase na jeden a povieme si „počujem okolité zvuky (toho a onoho),
uvedomujem si sluch".
ZRAK
Na pár sekúnd otvoríme oči a zase zatvoríme. Videli sme
okolité farby, tvary..„videla som farby nábytku, tvar skrine, uvedomujem si
zrak“.
Na záver to v rýchlosti znova prejdeme, už sa natoľko
nezamýšľame, len si všetky podnety znova premietneme (pohýbeme prstami,
oblížeme sa, zavetríme, nastražíme uši, na sekundu otvoríme oči) Uvedomíme si
hmat, chuť, čuch, sluch, zrak. Sme tu a teraz, ukotvený k zemi a momentálnemu
okamžiku a môžeme začať to čo sme pôvodne chceli. Tento krát bez víriacich
myšlienok, plánovania zajtrajšieho nákupu a pod.
Niečo takéto som potrebovala. Nevravím, že to zaberá hneď a neustále,
ale čím viac si cvičenie opakujem, vždy, keď zistím, že zase lietam kade tade,
tak sa aspoň na chvíľu uzemním. Chce to zrejme cvik. Časom by malo stačiť
povedať si „hmat, chuť, čuch, sluch, zrak“ a byť ukotvený, dokonca s otvorenými
očami. Takto je to aj jednoduchšie v dave ľudí, či na inom verejnom mieste, kde by po vás troška zaujato pozerali, čože to robíte. Pre zatiaľ mi táto metóda pomáha, obzvlášť, keď som v strese, či
totálne nesústredená.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára