Prirodzene funkčná domácnosť

Bývam v podnájme s tromi ďalšími ľuďmi. Bývanie takýmto spôsobom je tu a vôbec vo všetkých väčších mestách predpokladám, že aj v Bratilave, celkom bežné. Izbu som našla na internete, na známej britskej stránke, kde nájdete úplne všetko. Nikoho som v tom čase v byte nepoznala, spolubývajúcim mi bol jeden Škót a o pár týždňov sa mali prisťahovať dvaja Španieli. Moje skúsenosti z predošlého bytu neboli najpozitívnejšie, takže som dúfala, že popri všetkých problémoch nebudem musieť riešiť nejaké ešte aj so spolubývajúcimi. Moje obavy sa znásobili keď mi môj škótsky spolubývajúci vysvetľoval ako to v našom byte funguje. Nie sú v ňom vlastne žiadne pravidlá, na nástenke je zoznam do ktorého sa vždy, ak je ďalší na rade pripíše na platenie plynu a elektriny, cena však nie je určená. Ak sa minie jar, toaletný papier, či čokoľvek iné, proste sa dokúpi. Milujem „Sato“, nemala som s ňou nikdy dobré skúsenosti, pretože Sato sa na všetko vykašľala a miesto nej som veci robila ja :D. Takže som mala istú nedôveru k takýmto benevolentným pravidlám, nakoľko v starom byte sme pravidlá mali a aj tak to nefungovalo, čo potom v takejto anarchii?

Tajomný cintorín

Edinburgh je jedným z tých miest, kde môžete nájsť nejedno zaujímavé zákutie. Chodievame s kamoškou behávať neďaleko k rieke, popri ktorej vedie chodník naprieč celým Edinburghom.  

Ako sme naposledy behali, zjavil sa pred nami rozbitý múr a bolo zjavné, že cez dieru sa môžeme niekam dostať. Naša detská duša zaplesala, pretože sme mohli ísť objavovať dáke skryté zákutia. 

Pozrime si Glasgow

Pred pár týždňami sme sa vybrali na výlet do Glasgowa. Hlavný cieľ bola večerná show Dylena Morena (ktorého som doteraz nepoznala a ani si nevedela zapamätať jeho meno :D), ale išli sme už hneď z rána, aby sme si pozreli mesto. Vždy som mala predstavu o Glasgowe, že ide o škaredé, šedé a priemyselné mesto. Áno Glasgow nie je taký krásny ako Edinburgh, ale aj tu sa dá nájsť niekoľko zaujímavých miest.

Dominantou mesta je dozaista Glasgowská katedrála. Je to nádherné miesto plné inšpirácií, stačí si len sadnúť a chvíľu počúvať.

PRÍBEHY Z KAVIARNE - Stret s americkou "hlúposťou"

V kaviarni som pracovala s mladou Američankou, budem ju volať Pantene, keďže sa jej meno dokonale rýmuje so šampónom :). Občas sme sa zvykli porozprávať ona bola zvedavá na moje rodné korene ako aj ja na tie jej. Je taký mix viacerých kultúr, keďže každý z rodičov pochádza z inej národnosti. Jej rodina nie je kompletná, žije s maminkou a tatko žije v Taliansku. Určite jej však táto multikultúrnosť v koreňoch viac pridala ako ubrala, keďže sa živo zaujíma aj o všetko iné ako len americké. Raz sa naša konverzácia ubrala až k „americkej hlúposti“. Väčšina z nás Američanov považuje za ľudí, ktorí toho rozumu veľa nepobrali, keďže nevedia o Európe takmer nič, históriu ovládajú len tú ich a tak trocha si myslia, že sú pupok sveta a ten zvyšok nestojí za zmienku. Vždy som sa aj ja udivovala, hoci zovšeobecňovanie nemám veľmi rada, z akého dôvodu sú takí ignoranti, pretože na druhej strane sú to veľmi milí, veselí a ústretoví ľudia. Takže cielený nezáujem mi tam akosi nikdy nesedel. Pantene sama uznala, že Američania sú ignoranti. Ako sme sa tak rozprávali, konečne som pochopila prečo je tomu tak.

Takmer nezávislé Škótsko

Včera ráno som sa zobudila so zvláštnym pocitom v žalúdku. Totiž sníval sa mi sen o škótskom referende. Výsledky v mojom sne dopadli úplne rovnako pre obe strany a znamenal to ten najhorší možný scenár. Prvé čo som spravila bolo, že som siahla po mobile a už klikala na najnovšie správy. A hoci som celé referendum neprežívala emotívne ako Škóti, nakazili ma natoľko, že som zostala celkom sklamaná.

Ako sa to všetko začalo v Anglickom Yorku (alebo moja cestovateľská kariéra časť prvá)

Ako ste z tých zopár článkov zachytili, presťahovala som sa do Škótska, konkrétne do Edinburghu. Už je tomu takmer rok čo tu žijem a prežívam a hoci som chcela svoje zážitky a skúsenosti posúvať ďalej hneď od začiatku, uplynulé udalosti mi to jednoducho nedovolili. K tejto myšlienke by som sa však predsa rada vrátila, keďže tento blog je práve o hľadaní cesty, a postupne vám rozpovedala svoj malý cestovateľský príbeh nie len do Škótska.

Kedy sa to všetko začalo...

Edinburghské Vianoce v obrazoch

Už v minulom článku som písala, že tohtoročné Vianoce boli iné ako tie ktoré poznám odjakživa. Trávili sme ich len ja a Vyvolení, ďaleko od domova. Ťažko hodnotiť či boli horšie alebo lepšie, boli iné a pravdu povediac hoci som ich trávila s mojim drahým, čo bolo pekné, dúfam, že ich budem tráviť o rok doma, najlepšie aj s ním. Predsa doma je doma a hoci som tu rada, isté dni v roku by mali byť strávené práve tam. No ale dosť nostalgie. Tu je zopár fotiek, aby ste si vedeli predstaviť čím boli Vianoce iné ako doma a čím možno troška podobné.

Skutočne ma tu uchvátila krásna výzdoba.

Naše vianočné zvyky

Hoci je už po Vianociach, chcela by som si v tomto článku spomenúť na vianočné zvyky. Tohto roku som totiž mala šancu spoznať aké zvyky prevládajú v iných kultúrach, ale hlavne pospomínať si a vysvetľovať tie naše. Hoci my si Vianoce bez istých tradícií a zvykov ani nevieme predstaviť, nie všade majú tak bohaté zvyky ako u nás na Slovensku. V Škótsku pečú morku miesto vyprážania ryby a darčeky dostávajú 25. ráno. A to sú zrejme všetky ich zvyky. Vlastne ešte sa poriadne počas Vianoc opijú. Taliani pečú na Vianoce prasa a doprajú si najlepšie jedlá a rovnako sa veľa pije. Moji spolubývajúci varili celý deň štvorchodové jedlo, vyrábali domácu pastu (cestovinu) a mala som možnosť ochutnať pravé talianske tiramisu. Španieli zase vôbec nedostávajú darčeky 24. alebo 25., ale až na troch kráľov, čo je oveľa väčší sviatok ako Vianoce. Na Vianoce sa zíde rodina pri večeri a rovnako si doprajú drahšie mäso ako počas roka. Poznáte ďalšie zvyky z iných krajín? Rada sa o nich v komentároch dozviem.

Predošlá pozícia s kontaktom s ľuďmi na predavačku nestačí

Už to bude takmer dva mesiace, čo si intenzívne hľadám prácu. Začína to byť celkom deprimujúce, nakoľko denne pošlem niekoľko CV a za celý ten čas sa mi ozvali až 3 krát, hoci CVčiek som poslala desiatky. Tá najlepšia práca, teda aspoň som si to myslela, prišla hneď na začiatku. Mohla som robiť recepčnú v menšom hosteli, ktorý má mnoho španielskych hostí, čiže by som sa nie len zdokonaľovala v angličtine, ale využila  by som aj španielčinu. Pozícia mala jeden zásadný háčik a teda, že sa muselo v danom hosteli bývať a nie len sa s inými deliť o byt ale aj o izbu. Toto bol pre mňa zásadný problém, keďže sme si nie len našli úžasný byt, ale aj zaplatili depozit a nájomné. Miesto som musela odmietnuť. Myslela som si, že po tomto sa už načaté vrece s prácami roztrhne a pohovorov začne byť viacej. Mýlila som sa. Ozvali sa mi asi až o týždeň, dokonca som sa o túto pozíciu ani neuchádzala. Našli si ma na internete. Raz som si len tak zo srandy spravila profil na britskej verzii stránky LinkedIn. Odrazu mi volali z personálnej agentúry, či by som mala záujem o pozíciu zákazníckeho servisu v jazykoch ktoré ovládam. Na Slovensku som pracovala v personálnej agentúre, takže som sa zrazu ocitla na pozícii uchádzača, ktorý si prechádza zložitým procesom prijímacieho pohovoru. A to ešte v cudzej krajine. Keď mi volali, dala som si pre istotu do uší sluchátka, aby som všetkému rozumela, pozvali ma na pohovor. Išla som tam v značnom strese, ale vravela som si, že o nič predsa nejde, nanajvýš to nedostanem, aj tak som sa o pozíciu neuchádzala. Pohovor dopadol perfektne, ale miesto som nakoniec aj tak nedostala vďaka skutočne zvláštnemu online testu (ale o tom možno niekedy nabudúce). Moja depresia sa značne prehĺbila a nechcelo sa mi ani ďalej hľadať. Po pár dňoch ma to prešlo a znovu som sa vydala do boja o prácu. 

"Zima" v Škótsku nemá rovnaký význam ako "zima" na Slovensku

Už tu máme december. Ako sa dozvedám zo Slovenska, u nás už aj zasnežilo. Tu sa teploty držia stále nad nulou a predpokladám, že tak to ešte dlhšiu dobu potrvá. Pre ujasnenie Edinburgh leží pri mori, takže tu máme celkom vlhký a momentálne hlavne chladný vietor. Obyčajne teplota cez zimu neklesá pod nulu, respektíve mrazy ako na Slovensku tu nezažijete. Zimou sa však môžete triasť oveľa viac ako u nás doma. Vaše vnímanie však bude dozaista iné ako to škótske.

Vitaj, Edinburgh!

A tak som konečne späť...na blogu...ale preč zo Slovenska.

Presťahovala som sa do novej krajiny, za novým životom, zážitkami a snáď nájdením zmyslu mojej existencie. Posnažím sa byť menším sprievodcom, ktorý veľmi subjektívne bude interpretovať prežité, nové, iné a rovnaké ako u nás. Už mesiac bývam v Edinburghu, v hlavnom meste Škótska, vo Veľkej Británii.

Ako sa to celé  udialo...

Vyvolený tu býval štyri roky, potom sa vrátil na Slovensko, keďže siréna zrejme volala, aby sme sa spoznali. Ako viete z viacerých predchádzajúcich článkov, so štúdiom u nás som nebola práve spokojná. Nedávalo mi pocit, že to k niečomu vôbec je a tak sme sa spolu s Vyvoleným rozhodli ísť skúšať šťastie niekam inakam. Najlepšie kde to človek troška pozná. Do Španielska skrz Vyvoleného jazykovú bariéru a momentálnu veľmi zlú pracovnú situáciu, to nešlo, hoci som tam jeden rok bývala. Voľba teda padla na Edinburgh, bol tu predsa dlho, kopa známych mu tu zostala, to znamená zázemie a pomoc keď bude najhoršie.

Slovák si s Chorvátom porozumie

Chorvátsko som navštívila po viacerých rokoch a hoci sa stáva synonymom slovenskej dovolenky na rýchlo, neľutovala som ani chvíľku. Ubytovanie sme si našli u milého staršieho bezdetného chorvátskeho páru, ktorý nám hneď padol do nôty. Stihli sme spolu povečerať, poobedovať aj ochutnať pravú slivku, či chorvátsku žalúdkovú Travaricu. Mimo to sme si však rečovo celkom porozumeli, keďže sme sa rozprávali čisto slovensko – chorvátsky. Zopár perlí na ktorých sa ešte dnes usmievam sa nám však podarilo z úst vypustiť.

Tak sme sedeli pri vynikajúcom obede, pripravili nám čerstvú a chutnú rybu. Počas jedla sme väčšinu času mlčali, každý vychutnával, ale potom sa rozprúdila medzi nami plodná konverzácia. Starkí boli zvedaví či bývame v stane alebo v dome. Preblesklo mi hlavou, že stan nebude to pod čím ho poznáme po slovensky. Nakoniec sa z toho vykľul byt. Nedalo mi však našich chorvátskych hostiteľov neoboznámiť o význame tohto slova u nás. Vysvetľovanie a pochopenie sme zakončili hurónskym smiechom, pretože nie lenže pod stanom u nás ľudia bežne nebývajú, ale pod šátor (u nás šiator), čo je po chorvátsky stan, by sme sa šli nanajvýš schovať pred dažďom a nie spať.

Neverila som, že ešte stále existujú

Neviem, či ste si zvykli písať s ľuďmi z celého sveta listy prostredníctvom takzvaných Friendship books, ale mne sa dnes po ôsmich rokoch vrátila takáto kniha priateľov, ktorú som si ešte na základnej škole vyrobila. Zvykla som si vtedy písať so zopár ľuďmi z Kanady, Holandska a Nemecka. Vtedy ešte lámavou angličtinou, ale bola som chtivá do zdokonaľovania sa, takže sa mi takáto forma učenia veľmi páčila.