štvrtok 19. januára 2012

Čas je vraj relatívny pojem


Je tomu pomerne dávno, čo som čítala alebo počula o teórii, že čas je len relatívny pojem, že pojem času vytvoril človek a tým pádom obmedzuje sám seba. Chápem túto teóriu asi takým spôsobom, že čím viacej si čas uvedomujeme a čím viacej sa mu podriaďujeme, tým viacej nám čas chýba.



Malé deti nevnímajú čas, ako súhrn hodín, minút a sekúnd, ale vnímajú ho pojmami zahrňujúcimi – keď sa najem, pôjdem von, keď si spravím úlohy, budem sa hrať, keď prejdú Vianoce, navštívime dedka a pod.

My dospelí vnímame čas pojmami – o 12:00 budeme obedovať, o 16:00 končí termín na dokončenie projektu, od 26.12 do 3.12. budeme tráviť dovolenku u otca.

Mám pocit, že čím viacej si dávame limity na splnenie rôznych úloh, či ide o tie pracovné alebo súkromné, tým viacej nestíhame, tým menej máme času.
Nakoľko večne nemám čas a večne nič nestíham, rozhodla som sa, že skúsim pojem čas poňať relatívne.  Nebudem ho vnímať z ľudského zaužívaného  hľadiska, kedy minúta je rozdelená na 60 sekúnd, hodina na 60 minút, deň na 24 hodín, týždeň na 7 dní, mesiac na 4 týždne a rok na 360 dní, ale budem ho vnímať v rozmedzí činností, ktoré robím.

Vraj človek dokáže stíhať všetko, keď si uvedomí, že čas je relatívny pojem a v skutočnosti má dostatok času na všetko. Veď predsa vesmír sa neriadi našim vnímaním času, procesy, ktoré v ňom prebiehajú sa často vymykajú našemu chápaniu času a svojim spôsobom sú našim časom nezrátateľné, nakoľko existuje niekoľko kalendárov, nakoľko len nový rok rôzne kultúry slávia v rôzne dni.

Čas a delenie na časové jednotky sme vymysleli my ľudia. Možno z popudu uľahčenia našej existencie a nastolenia určitých časových pravidiel pre všetkých, ale podaktorí z nás sa stali otrokmi času a to už sa uľahčením nedá nazvať.

Od dnes budem svoje termíny vnímať z pohľadu činností. Ako deti. Do práce nepôjdem na 8:00, ale po raňajkách, otázky na skúšku nemusím mať spravené do 20:00, ale dovtedy, dokiaľ budem vládať, spať nemusím 8 hodín, ale toľko koľko moje telo potrebuje a pod. 

Pre začiatok si počas jedného týždňa budem uvedomovať svoje povinnosti a záujmy, nie z časového pohľadu rozdeleného na časové jednotky, ale z pohľadu činností, ktoré robím pred, počas, alebo po dokončení zadanej úlohy. Viem, aj ten jeden týždeň je časová jednotka, ale v tomto prípade ju skúsme prehliadnuť.

Neviem, či relatívnosť času spočíva v chápaní, ktoré som opísala. Preto ak ste prišli na to, ako treba chápať jeho relatívnosť, rada si vypočujem vaše rady.

1 komentár: