Týždenné radosti a starosti #3

Uplynulý týždeň šiel tak troška z extrému do extrému. V pondelok a utorok som mala tri skúšky. Nakoľko máme skrátený semester, skúškové sme mali len jeden týždeň. Mňa čakali hneď tri skúšky, dve prenášané z minulého roka a rovno som si ich nasúkala do dvoch dní. Našťastie sa oplatilo, všetky tri som spravila. Teraz ma čaká už len to najťažšie štátnice. Ale dosť o škole, lebo ak s ňou začnem, väčšinou sa len sťažujem. Našťastie to už končí. Koniec koncov jeden kamarát, ktorého som stretla vo vlaku cestou na skúšku, mi povedal, že každý má tak ako si spraví a má absolútnu pravdu. Škoda, že to ľudia používajú len ako frázu a neriadia sa ňou. Dokonca tí, ktorí ju vyslovia sa sami necítia vo svojom živote šťastne.  Aj ja mám ako si spravím a preto po bakalárovi odchádzam :)

Zvyšok týždňa som si potom viac menej užívala, nechcelo sa mi hneď zase vrhnúť do učenia. Po večeroch som zhliadla filmy eŠTéBák a Probudím se včera. V oboch hrá český herec Jiří Mádl a oba sú pozerateľné a hoci každý o komunizme, každý o niečom trocha inom. Eštábak je však hlbší a pekne nakrútený film, v ktorom je krásne, hoci kruto, ukázané, že sloboda neznamená len cestovať do zahraničia. Slobodu možno zobrať človeku, ktorý nevytiahol päty zo svojho rodiska a môže ho to totálne zruinovať. Ak sa vezme niekomu sloboda, je to podľa mňa priam porovnateľné so zdravím či láskou. Hoci naďalej človek žije svoj život, má rodinu a chodí do práce. Hoci ho nezavreli do cely a hoci sa zdá, že len nemôže ísť na dovolenku do Španielska, chýba mu kus neho samého a prestáva byť sám sebou.

Pri dedine sa nám usídlili bociany, tak som ich išla pozdraviť. Podaktorí nado mnou aj preleteli, tak snáď na mňa nič z tehotenských povier nespadlo :)

Momentálne píšem články o našich slovenských krásach. Istá internetová stránka s ubytovaním chce oživiť ponúkané ubytovanie o zaujímavosti v danej lokalite, na čo sa návštevníci môžu tešiť. Pridelili mi pre zatiaľ Západné Slovensko, takže sa dozvedám o nových destináciách a miestach. Zrejme sa na niektoré v lete vyberieme. Podaktoré som totiž ešte ani ja nevidela, o podaktorých som dokonca ani nevedela a na podaktoré sa chcem len vrátiť.

Nakoniec prišiel veľmi náročný víkend. V piatok sme ho zahájili oldies party v KC Dunaj. Pripomenuli sme si časy našich rodičov so žltými a červenými malinovkami, pedro žuvačkami, či starým trabantom a písacím strojom. Zatancovali sme si na hudbu 50., 60. rokov, opäť si pripomenuli elánovky či Michala Davida a všetci poobliekaní ako by sme sa vrátili v čase, sme s príjemným pocitom a šťastím na duši z prežitej zábavy prišli domov ráno asi o pol deviatej. Spala som asi dve hodiny a už sa začala sobota s mojím Vyvoleným, spoločne sme prekonávali únavu a večer sa opäť vybrali na záťah. Mal trvať len do polnoci, ale prišli sme domov o tretej ráno.

Po asi troch týždňoch som bola pozrieť svoju rodinu, ktorá síce býva v mojej dedine, ale ja akosi nestíham. Posedeli sme na dvore pod orechom, vtáčiky spievali a slniečko teplo svietilo. Našla som čerešňu v ich záhradke, len škoda, že pod ňou majú všeličo nasadené, takže piknik nebude. Víkend sme zakončili motorkovou vychádzkou a večer som sa uložila spať už o desiatej. Štyridsať percentná hruška, studené pivo a nedostatok spánku sa usadili na mojom hrdle. Nuž ale stálo to za to. Čajíky vyliečia. Rozmýšľam vyškrtnúť prvý bod zo zoznamu 101 vecí, keďže prehýrená a pretancovaná noc sa konala. Vlastne som si aj hlavu úplne zresetovala, hoci ani nie tak alkoholom, aj keď sme ho teda vypili pomerne veľa.

Ako teraz píšem tieto riadky, zdá sa mala som celkom komunistický týždeň :)