Dávnejšie som si povedala, že sa budem ľudí pýtať, ak
niečomu nebudem rozumieť, že sa nebudem jednoducho tváriť, že všetko viem,
respektíve si o všetkom dačo domýšľať, pretože mi to pre mňa druhá strana
dostatočne neobjasnila. Povedala som si, že ak mi niečo v súvislosti so
situáciou napadne, druhej strane to poviem, hoci by sa jej to nemuselo dva krát
páčiť. Veď predsa bude to pre ňu priestor, aby si niektoré veci uvedomila, tak
ako sa aj ja snažím uvedomiť si. A po pravde,
hoci nie vždy je moja prvotná reakcia dobrá, veľa vecí sa ma možno v prvom
momente dotkne, časom som vďačná, že mi to dotyčný človek povedal, lebo mi ukázal
náhľad na seba samú z pohľadu niekoho iného. Vlastne ma oň obohatil.
Povedala som si, že budem s ľuďmi rozprávať otvorene.
Myslela som si, že
tak sa moje vzťahy zlepšia, že budem vedieť na čom som. Zistila som však, že
ľudia vám mnoho krát vôbec nechcú povedať nič jasne, že mnohí chcú len aby ste
počúvali a prikyvovali, nie to na niečo kriticky nazerať. A pri tom
malo ísť len o čistú konverzáciu, o vyjasňovanie vecí a pochopenie
problémov a skutočností do väčšej hĺbky, dopátraniu sa k podstate a vytvoreniu
si názoru na vec na základe všetkých zistených skutočností a nie len z polovice.
Vzťahy sa zatiaľ zlepšili len s niektorými, s podaktorými skôr
zhoršili.
Zistila som, že my ľudia sme ovládaní našim egom a ak niekto
spochybní naše tvrdenia, naozaj sa nám to nepáči. Zistila som, že keď má niekto
pocit, že všetko vysvetlil a vy sa zrazu opýtate niečo s čím nerátal,
veď všetko dobre prebiehalo, tak sa ho to môže dotknúť. Hoci vám išlo len o vyjasnenie
skutočností, pretože chcete mať vo veciach jasno. Zistila som, že sa akosi
utiekame do vlastných ulít a ak dakto ulitu spochybní a ukáže nám iný
náhľad, alebo svoju diametrálne odlišnú ulitu, tak sa zrazu na neho urazíme.
Pokladáme ho za divného, iného a nenormálneho, pretože má inú ulitu,
respektíve možno ani nemá žiadnu a my to v tom našom priezore cez
ktorý pozeráme nechápeme. Zrazu ho považujeme za neprispôsobivého a zvláštneho
alebo sa nám zdá, že mal reagovať celkom
inak, pretože veď tak to robíme my.
Zistila som však ešte niečo. Nevadí, že sa na nás ľudia
urazia, alebo sa ich dokonca niečo dotkne. Vtedy hovorí a koná ich ego,
ktorému prepožičali svoju moc. Ja mu ju stále občas prepožičiavam a aj reakcie
všetkých týchto ľudí sa ma v prvom momente dotkli, pretože ma mrzelo, že
sa ich dotklo niečo, čo som tak ako si oni vykladajú vôbec nemyslela. Ale
pochopila som, že práve to dotknutie sa hovorí o našich nedostatkoch o tom,
čo môžeme na sebe zmeniť. Hovorí o tom, či počúvame našu dušu alebo rozum.
Každé takéto neúmyselné dotknutie sa je školou tak ako pre mňa, ak sa niekto
dotkne ranky vo mne, tak isto pre neho ak to nedopatrením spravím ja.
Stačí si to len uvedomiť. Koniec koncov iní sú odrazom mňa samej a dávajú mi
lekcie. Za to som im všetkým vďačná, pretože bez nich by som nemohla rásť.
Ukážu mi nepoznané vo mne samej a dávajú mi priestor, aby som to
vstrebala, vyriešila, pochopila. Nebojme sa hovoriť ľuďom, čo cítime. Určite v pozitívnom zmysle, ale ak však máme na duši niečo, čo nás
trápi, mali by sme to povedať, pretože ten druhý o tom nemusí vedieť a možno
vďaka tomu nám ukáže, či nás skutočne trápil on, alebo je to celé len o nás.
Cielene niekomu ubližovať nie je dobré, ani robiť naschvály, ale ani držať hubu
a krok len preto, aby sme iným vyhoveli. Dajme im priestor rásť spolu s nami.
Nikto sa ešte nikam neposunul, ak mu ostatní len pritakali a neukázali mu
aj iný pohľad. Myslím si, že kto to pochopí má šancu, aj vďaka týmto iným pohľadom, nájsť seba samého.
poznám to... vzhľadom na to, čomu sa vo volnom case venujem (pisanie, malovanie) bývala som dosť casto citliva na kritku a len postupne som sa naucila brat ju s nadhladom, alebo z nej vyslovene nieco cerpat...ked mi niekto povie, ze "toto sa mi nepaci" ... snazim sa zistit preco ... castokrat som zistila, ze mi ukazal len nieco, o com som sama mala zmiesane pocit, len som si nechcela pripustit, ze je to cele zle...
OdpovedaťOdstrániťa to je práve to, že občas si my sami niektoré veci nechceme pripustiť a nakoniec dobre, že nám to iný ukáže :D (len sa nás zo začiatku riadne jeho slová dotknú)..ale zase v umení je to podľa mňa veľmi subjektívne a ten kto sa mu venuje, by asi nemal veľmi pozerať na to, čo ostatní, pretože tí vnímajú veci jednoducho inak..ak však ukáže, čo sme nechceli vidieť je to ok :)
Odstrániť