Hranica Dospelosti

Ani neviem prečo som nad niečím takým začala rozmýšľať. Je však zvláštne, ako sa meníme v určitých úsekoch života. Povaha zostáva u niekoho sa zviditeľnia tie lepšie stránky u niekoho tie horšie, odvíjajúc sa od toho, ako na sebe pracujeme, nakoľko nás ovplyvnia životné skúsenosti. Kedy sa však stávame dospelými, kedy začneme vravieť dospelácke reči najprv o tom, ako bola maturita brnkačka a našich nasledovníkov čakajú oveľa ťažšie životné skúšky, neskôr o tom, akí sú tí mladí dnes iní, horší a neposlušnejší ako sme bývavali my a časom začneme poučovať a vychovávať naše deti, často krát argumentmi, že nás treba počúvať, pretože sme si svoje prežili, pretože sa životu rozumieme lepšie ako oni a že im jednoducho chceme len to najlepšie?

Neverila som, že ešte stále existujú

Neviem, či ste si zvykli písať s ľuďmi z celého sveta listy prostredníctvom takzvaných Friendship books, ale mne sa dnes po ôsmich rokoch vrátila takáto kniha priateľov, ktorú som si ešte na základnej škole vyrobila. Zvykla som si vtedy písať so zopár ľuďmi z Kanady, Holandska a Nemecka. Vtedy ešte lámavou angličtinou, ale bola som chtivá do zdokonaľovania sa, takže sa mi takáto forma učenia veľmi páčila.