nedeľa 21. decembra 2014

Každodenné radosti a starosti #2

Jednou z veľkých zmien je nová práca. Už viete že robím v kaviarni a táto práca ma momentálne baví a napĺňa. Lenže tam kde som bola doteraz som mala zase raz šťastie na „crazy“ šéfa, ktorého neželám naozaj nikomu. Viete to sú tie typy ktoré vidia vinníka vždy v druhom nikdy nie v sebe, majú o sebe pocit že sú najlepší a neomylní, hoci robia chyby ako každý iný, vyzdvihujú všetky svoje skutky a nikdy si nevšimnú skutok iného ak ho vyslovene neupozorní a jednoducho prototyp nešťastného človeka vo vnútri a v živote, ktorí si celú svoju frustráciu vybíja na svojom okolí. Je ťažké s takýmito ľuďmi vychádzať a komunikovať, vedia byť veľmi zlí a trafiť na najcitlivejšie miesta. Hoci sa ho vážne snažím rešpektovať ako človeka, neodsudzovať, neposudzovať, nehnevať sa je to pre mňa neuveriteľne ťažký oriešok. Po troch mesiacoch full – time a všetkých existenčných a praktických problémoch, ktoré mi táto osobnosť priniesla do života som si povedala, že jednoducho stačí. Zaslúžim si niečo lepšie. Začala som si teda hľadať novú prácu, deň na to mi šéf povedal, že kaviareň predáva tak asi spravím lepšie ak si budem hľadať novú prácu, takže stopercentné načasovanie. Po zopár poslaných životopisoch som absolvovala interview hneď aj trial shift, ktorú som si náramne užila a dostala som prácu :) Edinburgh si zrejme ešte neželá aby som odišla, keď to šlo tak hladko. Budem robiť síce opäť v kaviarni ale tento krát zdá sa pre solídnu spoločnosť, naučím sa veľmi veľa o káve ako aj latte art a budem zase chviľku robiť niečo čo ma nakoniec momentálne naozaj baví. Veľmi dúfam, že budem môcť opäť z práce odchádzať minimálne s neutrálnou náladou, aby som voľný čas mohla venovať veciam, ktoré ma zase posunú troška ďalej a nevypotrebovala všetku energiu na drámy v práci. Niečo som sa ale zase naučila, od kedy som sa sama za seba postavila šéfov postoj ku mne sa zmenil. Aj napriek jeho momentálnym sladkým rečiam zdá sa že je rád že sa ma zbaví, keďže chce úplne nových zamestnancov v kaviarni na čas do predaja a na tých možno to jeho večné vytáčanie z rovnováhy bude zase platiť.

takéhoto Santu som stretla cez prestávku na mojej trial shift

nedeľa 7. decembra 2014

Kedy sme autentický

Byť sám sebou je fráza omieľaná veľmi často na mnohých miestach. Čo to však v skutočnosti znamená? 

sobota 15. novembra 2014

Každodenné radosti a starosti...opäť od začiatku #1

Uplynulý týždeň, no už sú to skoro dva a celkovo všetky poslednou dobou sú len akýmsi jedným kolobehom a keďže v rutine lepšie nezotrvať rada sa opäť vrátim k týmto zápiskom a spomienkam na dúfam že väčšinou pekné chvíle posledných dní.

Posledný týždeň bol ako si pamätám predovšetkým pracovný. Stretávam sa každý deň za barom s rôznymi ľuďmi, ak vyjde občas čas poklebetím si s nimi spravím im dobrú kávu (snažím sa robiť latte art, ale stále ide len o snahu) ponúknem koláčik a snažím sa aby sa aspoň tú chvíľu na kávičke cítili príjemne. Stretávam často krát rovnaké tváre každý deň, podaktorých poznám po mene a je pre mňa obzvlášť zaujímavé sledovať akí sú ľudia jednoducho rôznorodí. Študenti sú počas skúšok zachmúrení, ťažko s nimi vôbec rozprávať, iní sú zase vždy v dobrej nálade alebo sa nájdu aj takí, ktorým sa zdá že nad nich proste není :) Možno vám raz rozpoviem ich príbehy.



Pracovný týždeň mi spestril halloween, ktorý tu ľudia skutočne prežívajú. Deň pred tajomnou nocou som si išla kúpiť dáku masku a celý môj nákup vyzeral asi tak, že som vošla do preplneného obchodu kde sa rada k pokladni začínala pri vchodových dverách, takže mi nezostávalo nič iné len rýchlo uchmatnúť niečo zakiaľ som v nej stála. Tento rok sa teda sviatok všetkých svätých zmenil na komerčný západniarsky zvyk. Nakoniec však halloweenska noc dopadla na jednotku, dlho som sa tak nezabavila.



ehm...a toto som ja btw :) (nabudúce už aj bez masky)




Svoj blog som dala už aj na FB (btw je to jedna zo 101 vecíza 1001 dní ktorú by ma nikdy nenapadlo, že skutočne spravím). Nakoľko však som teraz tu, myslím, že to nie je zlý nápad, aby sa o mne mohli dozvedieť aj moji blízki a kamaráti doma. A zrejme som tu získala akýsi odstup a už to toľko neriešim, hoci som na stránku zatiaľ pozvala len rodinu a nejlepšie kamošky :D

Začala som dávať fotky z Edinburghu a každodenného života na FB a Twitter účet, ktoré sa možno nedostanú sem na blog, takže aby sme to mali úplné a chceli by ste ma náhodou nasledovať.

Keďže sa akési životné skúšky a lekcie opäť prihlásili s Andy sme absolvovali už našu obvyklú „therapy night“, aby si naše dušičky troška uľavili :).


Konečne som sa pustila do cvičení na IELTS skúšky. Absolvovala som ich už v júli ale bohužiaľ mi chýbal pol bod aby mi to stačilo na univerzitu, takže som si dala záväzok každý deň aspoň jednu úlohu, nech sa pripravím na ďalší termín tak, aby som to už určite zvládla. Vyhrabala som opäť myšlienkové mapy a poctivo študujem angličtinu. Okrem toho sa konečne opäť vraciam k všetkému čo som zanedbala poslednou dobou, nakoniec blog je toho dôkazom. Ale zase som sa čo to o sebe za posledné pomerne dlhé obdobie dozvedela a jednoducho isté veci nás rozhádžu a proste zase musí prísť správny čas aby sme ich znova poskladali. Podaktorí to vedia možno rýchlejšie, ale iní zase nie, podaktorí sa len otrasú, iní sú citlivejší. Ale vždy treba ísť proste ďalej. A naozaj sme to len my sami, kto môže so všetkým čo sa deje v našich životoch niečo urobiť.

nedeľa 2. novembra 2014

Test ktorý ti napovie niečo o tebe :)

Našla som takýto zaujímavý test, ktorý vypovie dačo o nás :)

 Vezmite si pero a papier a hneď odpovedzte na otázky, najlepšie prvé čo vás napadne. Nečítajte si otázky pred vyplnením testu pretože odpovede by mohli byť skreslené (takže žiadne najprv prečítanie článku a potom vyplnenie, respektíve v takom prípade pre vás nebude mať žiadnu výpovednú hodnotu :)). Napíšte prvé pocity, ktoré vo vás situácia evokuje.

nedeľa 12. októbra 2014

Návraty v čase

Vraciam sa v čase a čítam svoje prvotiny na blogu a zisťujem či som sa niekam vôbec posunula, či naopak ani z ďaleka. Môj starý článok z pred dvoch rokov, kedy som riešila ako žiť pre Teraz ale uvedomovať si Bolo a Bude začína až dnes dávať zmysel. V tom čase som bola stratená v čase, nevedela som sa odpútať od budúcnosti a žiť v prítomnosti. V súčasnom živote začínam konečne chápať a pomaly skutočne prežívať čo znamená žiť v prítomnosti. Trvalo to dva roky aby som na to prišla a overila si, že myšlienky sú semienkami našej budúcnosti.

sobota 20. septembra 2014

Takmer nezávislé Škótsko

Včera ráno som sa zobudila so zvláštnym pocitom v žalúdku. Totiž sníval sa mi sen o škótskom referende. Výsledky v mojom sne dopadli úplne rovnako pre obe strany a znamenal to ten najhorší možný scenár. Prvé čo som spravila bolo, že som siahla po mobile a už klikala na najnovšie správy. A hoci som celé referendum neprežívala emotívne ako Škóti, nakazili ma natoľko, že som zostala celkom sklamaná.

utorok 26. augusta 2014

Ako sa to všetko začalo v Anglickom Yorku (alebo moja cestovateľská kariéra časť prvá)

Ako ste z tých zopár článkov zachytili, presťahovala som sa do Škótska, konkrétne do Edinburghu. Už je tomu takmer rok čo tu žijem a prežívam a hoci som chcela svoje zážitky a skúsenosti posúvať ďalej hneď od začiatku, uplynulé udalosti mi to jednoducho nedovolili. K tejto myšlienke by som sa však predsa rada vrátila, keďže tento blog je práve o hľadaní cesty, a postupne vám rozpovedala svoj malý cestovateľský príbeh nie len do Škótska.

Kedy sa to všetko začalo...

pondelok 4. augusta 2014

Život je proste lekcia

Život je jedna veľká skúška a lekcia a čím skôr sa s tým naučíme žiť, tým skôr si ho budeme môcť užívať. Vždy som si myslela, že svoj život môžem mať pevne v rukách a že ho aj pevne v rukách mám. Uplynulé mesiace mi ukázali ako veľmi som sa mýlila. Prestala som ho mať v rukách už oveľa dávnejšie a život ma obúchal zo všetkých strán aby mi to ukázal. Ja som však bola slepá dlhú dobu, nevidela som, že som sa ocitla v akomsi začarovanom kruhu v ktorom som nebola vôbec šťastná a z ktorého som nevedela vyjsť von. Je až hrozivé ako dokážeme akýsi „metrix“ prijať za náš vlastný svet, ako nevidíme za oponu a myslíme si, že byť nespokojný, nešťastný, nebyť to čo cítime byť samým sebou je jednoducho život a asi to tak má byť. Nie nemá, nikdy by sme nemali dovoliť aby sa iní pokúsili zobrať nám nás samých.

utorok 1. apríla 2014

Opäť späť

Asi by som mala vysvetliť kde som sa stratila, zrejme ste si na moje pauzy už zvykli. Tento krát však nešlo ani o štúdium, ani o prácu, ani o nedostatok času. Posledné mesiace prechádzam skutočne náročným obdobím, o ktorom vám možno raz porozprávam. Pre teraz je dôležité, že sa vrátila moja chuť písať ako aj motivácia, hoci ešte stále nie sú veci za mnou a vyriešené. Vzťahy sú jedno z najkomplikovanejších v ľudských životoch, ale možno práve na nich sa preto učíme najviac. Čoskoro nové články, poznatky, skúsenosti ako aj navštívenia vašich blogov ;)

štvrtok 9. januára 2014

101 vecí za 1001 dní, pokračujeme.

Začal nový rok a väčšinou sa nesie v duchu nových predsavzatí. Pôvodne som si chcela nejaké dať, ale potom som si radšej prečítala zoznam 101 vecí za 1001dní a predsavzatí mám habadej. Dlho som však o nich nepísala a zase sa mi niektoré podarilo vyčiarknuť, či posunúť takmer k finálnemu počtu.

Ísť jazdiť na koni 20krát (13/20)
Číslo sa vyhuplo o ďalších asi 8 jázd vyššie. Po pravde si presný počet nepamätám, ale tých 8 to bolo určite. Mala som v tomto smere krásne leto. Chodievala som jazdiť pomerne často a posledný víkend pred odchodom sme strávili s kamarátmi na jazdeckej dovolenke v horách na strednom Slovensku. Bola to jedna z mojich najkrajších dovoleniek vôbec a aj krásna rozlúčka so Slovenskom. Určite sa tam chcem ešte niekedy vrátiť, možno už aj ďalšie leto ;).



sobota 4. januára 2014

Čo znamená byť sám sebou...Steve Jobs to pochopil

Byť sám sebou je úlohou každého na zemi. Dnes som videla zaujímavý film o Stevvi Jobsovi, nejde ani tak o jeho osobu a dokonca ani o jeho posolstvo, ktoré môže byť mementom a vzorom pre viacerých. Ide o to, že bol človekom, ktorý sa nebál byť sám sebou, nebál sa počúvať svoju intuíciu, vnútorný hlas, ktorý mu hovoril, že risk a vízia sú cestou ako zmeniť svet. Z jeho úst vyšlo, že nikto z nás nie je  o nič menej múdry ako niekto ďalší, len záleží od nášho chcenia niečo v živote dosiahnuť. Ak máme víziu, ktorá nemusí byť vo vyrábaní počítačov, či iných technologických noviniek, ale aj v obyčajnom žití nášho vlastného života, nevzdávajme sa jej, ale poďme si za ňou.

štvrtok 2. januára 2014

Edinburghské Vianoce v obrazoch

Už v minulom článku som písala, že tohtoročné Vianoce boli iné ako tie ktoré poznám odjakživa. Trávili sme ich len ja a Vyvolení, ďaleko od domova. Ťažko hodnotiť či boli horšie alebo lepšie, boli iné a pravdu povediac hoci som ich trávila s mojim drahým, čo bolo pekné, dúfam, že ich budem tráviť o rok doma, najlepšie aj s ním. Predsa doma je doma a hoci som tu rada, isté dni v roku by mali byť strávené práve tam. No ale dosť nostalgie. Tu je zopár fotiek, aby ste si vedeli predstaviť čím boli Vianoce iné ako doma a čím možno troška podobné.


Skutočne ma tu uchvátila krásna výzdoba.






Decembrové radosti a starosti

    1.       ...
    2.       ...
    3.       ...
    4.       ...
    5.       ...
    6.       Po práci si vždy s kolegami sadneme na drink, na túto časť večera sa najviac teším
    7.       Nedostatok spánku začína doliehať
    8.       Samozrejme som chorá
    9.       Ležím, pijem čaje, nemôžem prehĺtať
    10.   Choď do riti choroba
    11.   Žeby sa to konečne zlepšovalo...ale aj tak na korčule do studeného vetra asi nepôjdem
    12.   ...
    13.   V práci choroba celkom odznela, zaujímavé
    14.   Občas je lepšie nechať si isté informácie pre seba
    15.   Musím to dospať
    16.   Dni sa točia okolo vianočných nákupov, hľadania práce, varenia a pozerania filmov




Naše vianočné zvyky

Hoci je už po Vianociach, chcela by som si v tomto článku spomenúť na vianočné zvyky. Tohto roku som totiž mala šancu spoznať aké zvyky prevládajú v iných kultúrach, ale hlavne pospomínať si a vysvetľovať tie naše. Hoci my si Vianoce bez istých tradícií a zvykov ani nevieme predstaviť, nie všade majú tak bohaté zvyky ako u nás na Slovensku. V Škótsku pečú morku miesto vyprážania ryby a darčeky dostávajú 25. ráno. A to sú zrejme všetky ich zvyky. Vlastne ešte sa poriadne počas Vianoc opijú. Taliani pečú na Vianoce prasa a doprajú si najlepšie jedlá a rovnako sa veľa pije. Moji spolubývajúci varili celý deň štvorchodové jedlo, vyrábali domácu pastu (cestovinu) a mala som možnosť ochutnať pravé talianske tiramisu. Španieli zase vôbec nedostávajú darčeky 24. alebo 25., ale až na troch kráľov, čo je oveľa väčší sviatok ako Vianoce. Na Vianoce sa zíde rodina pri večeri a rovnako si doprajú drahšie mäso ako počas roka. Poznáte ďalšie zvyky z iných krajín? Rada sa o nich v komentároch dozviem.