Tajomný cintorín

Edinburgh je jedným z tých miest, kde môžete nájsť nejedno zaujímavé zákutie. Chodievame s kamoškou behávať neďaleko k rieke, popri ktorej vedie chodník naprieč celým Edinburghom.  

Ako sme naposledy behali, zjavil sa pred nami rozbitý múr a bolo zjavné, že cez dieru sa môžeme niekam dostať. Naša detská duša zaplesala, pretože sme mohli ísť objavovať dáke skryté zákutia. 

Ako hľadím(e) na svet

Existujú minimálne dva pohľady ktorými môžeme na svet pozerať. V jednom je svet miesto plné možností, inšpirácií, radosti a lásky. V tom druhom je miestom plným nepriateľov, miestom, ktoré treba naprávať, pretože ak ho nenapravíme podľa našej predstavy, zdá sa nám, že nevyhovujeme my. A občas sa tieto pohľady striedajú. Ako na svet budeme pozerať záleží na nás, pretože my jediní sme si strojcami šťastia. A toto šťastie často krát neleží vo veciach ktoré máme respektíve nemáme, či sme dosiahli, ale v našom nazeraní na svet. 

Život bez diára

Prešiel už štvrť rok a ja som sa spamätala, že som si asi prvý krát v živote nekúpila diár. A vôbec mi nechýba. Dokonca paradoxne si pamätám udalosti lepšie, viem si lepšie rozvrhnúť čas a venujem ho skutočne dôležitým veciam.

Pozrime si Glasgow

Pred pár týždňami sme sa vybrali na výlet do Glasgowa. Hlavný cieľ bola večerná show Dylena Morena (ktorého som doteraz nepoznala a ani si nevedela zapamätať jeho meno :D), ale išli sme už hneď z rána, aby sme si pozreli mesto. Vždy som mala predstavu o Glasgowe, že ide o škaredé, šedé a priemyselné mesto. Áno Glasgow nie je taký krásny ako Edinburgh, ale aj tu sa dá nájsť niekoľko zaujímavých miest.

Dominantou mesta je dozaista Glasgowská katedrála. Je to nádherné miesto plné inšpirácií, stačí si len sadnúť a chvíľu počúvať.

Zatmenie Slnka a obnovený pôst

Dnes sa dalo pozorovať zatmenie slnka. O 9.35 bola krásne jasná obloha a asi pol hodinu na to, keď všetko skončilo sa dovalili mračná, takže perfektné načasovanie. Zatmenie som pozorovala z nášho bytu. Neviem či to bolo tým, že som bola doma, ale presne v tom čase, keď sa dalo vidieť najintenzívnejšie, akoby stíchlo všetko okolo. Len vtáky lietali okolo slnka, ale v dokonalej tichosti a ja som si užila moment tichosti a mieru.

Nezvládateľné emócie

Posledné mesiace som si prechádzala akýmsi zvláštnym rozpoložením, nakoniec moje posledné články to len dokazujú. Prestala som vyhľadávať spoločnosť ľudí, stiahla som sa do ústrania, mala som ľudí práve dosť v práci. Vo vnútri ležalo niekoľko vecí, ktoré som potrebovala vyriešiť sama so sebou. Až som nakoniec ochorela, aby som sa stíšila na pár dní úplne. Mala som čas byť sama so sebou a pravdu povediac prišla som na mnohé o sebe samej. Už zopárkrát som spomenula, že udalosťami posledných rokov a zrejme predovšetkým tým posledným sa moje základy otriasli a ja opäť hľadám pevnú pôdu pod nohami. Všetko zlé je na niečo dobré a hoci som si prežila zopár chvíľ, kedy ma vlastné city dostali na kolená, našla som vďaka tomu v sebe mnohé o ktorom som ani netušila. Z logicko - rozumovej osoby sa akosi stáva citový a citlivý (čo som nakoniec bola vždy len som túto časť seba poslala do kúta) jedinec a musím pravdu povedať, je to pre mňa niečo nové ale pekné zároveň. Cítim sa ako Alica v krajine zázrakov, kedy neviem čo nové v sebe objavím. Ako keby som sa vrátila do detských čias a mám konečne pocit, že žijem. Rovnaký pocit, ako keď som všetko robievala s nadšením, len pre samotnú činnosť, nie pre jej účel.

Keď sa cítime živí

Ako dieťa či stále pubertiačka som veľmi emocionálne prežívala všetko čo sa dialo okolo. Je to veď nakoniec normálne v tom čase sa oveľa viac smejeme ale aj plačeme všetko má pomerne vysoký emocionálny náboj. Z akéhosi dôvodu som si po tomto období vybudovala obranný mechanizmus pred svetom, pretože isté skúsenosti boli možno príliš bolestivé a ja som ich citlivo znášala a možno nikdy sama so sebou nespracovala. Vtedy mi ale nenapadlo, že takýmto spôsobom sa ochudobňujem aj o všetky tie pozitívne nabité emócie. Snažila som sa mať svoj život pod kontrolou, robiť veci správne, pozerať sa naokolo, počúvať ostatných, ktorí mi vraveli aká som, či by som mala byť. Nanešťastie niečomu vo vnútri mňa samej som verila odjakživa, v akýsi pocit (niekto to nazýva intuícia, niekto vnútorný hlas, niekto zdravý rozum) ktorý ma vždy nasmeroval správnym smerom. Nie vždy som rozumela tomu čo robím ani prečo to robím, nie vždy tomu rozumeli ľudia okolo dokonca by som povedala, že až nechápali a možno stále nechápu čo stváram so svojím životom, ale s odstupom času sa všetky rozhodnutia ukázali byť pre mňa samú správnymi, pretože som sa vďaka nim niekam posunula, či stretla ľudí, ktorí ma niekam posunuli. Nie vždy všetko vychádza v živote podľa plánu, zrejme tu nie sme od toho, aby sme mali život pod kontrolou a už vôbec nie aby sme mali pod kontrolou životy iných. Mala som v tom však oveľa jasnejšie keď som bola mladšia, kedy ešte nie sme natoľko ovplyvnení (ja to nazývam) systémom. V istom momente sa však akosi začíname tomuto systému podriaďovať, pretože sme odvšadiaľ k tomu tlačení. Začíname viac uvažovať rozumovo než pocitovo, to čo nás napĺňalo a bavilo keď sme boli mladší a robili sme to pretože nás to napĺňalo, neuvažovali sme čo s tým ďalej, koľko by nám to vynieslo, či sa to bude páčiť iným, sa akosi stráca do úzadia. Ak sme radi kreslili, prestali sme s tým, pretože to nesúvisí s našou vytýčenou kariérou, ak sme radi spievali či hrali na hudobný nástroj, prestali sme, pretože sme v tom možno neboli až takí dobrí, ak sme radi chodili do prírody na túry, prestali sme, pretože na to nemáme čas a je toľko povinností ktoré musíme stíhať a robiť. Sú predsa dôležitejšie veci v živote, musíme zarábať peniaze, chceme niečo v živote dokázať, musíme zabezpečiť rodinu, mať nový televízor, auto. 

Keď sa z plochej zeme stane guľatá

Čo by sa stalo so svetom a ľudstvom, keby jedného dňa niekto prišiel a nieže by len povedal, ale aj by dokázal že napríklad Darwinova teória je nepravdivá a totálne mylná? Nejdem teraz vôbec rozoberať konšpiračné teórie, že ona možno skutočne mylná je, ale skôr chcem použiť paralelu na svoj vlastný život. Ak by sa niečo také stalo, zavládla by vo svete zrejme dokonalá panika. Zrazu by sa jedna z nemenných istôt o ktorú sa ľudstvo opiera rozpadla a trvalo by istý čas, kým by sa veci dali zase do normálneho režimu. Bolo by potrebné prepísať učebné osnovy, pripustiť že sme sa celý ten čas mýlili a začať odznova. V pohľade na život ľudskej rasy by celý proces predstavoval medzník, ako keď sa prijala teória, že zem je guľatá, ale celý proces prebudovania systému by mohol pre ľudí, ktorých daný čas zasiahne, znamenať jeden ľudský život. Myslím, že tak ako sa menia, vyvíjajú a prebudovávajú rôzne teórie prírodných zákonov či vesmíru sa menia aj teórie nášho jedného ľudského života a nedeje sa to väčšinou z večera do rána.

PRÍBEHY Z KAVIARNE - Stret s americkou "hlúposťou"

V kaviarni som pracovala s mladou Američankou, budem ju volať Pantene, keďže sa jej meno dokonale rýmuje so šampónom :). Občas sme sa zvykli porozprávať ona bola zvedavá na moje rodné korene ako aj ja na tie jej. Je taký mix viacerých kultúr, keďže každý z rodičov pochádza z inej národnosti. Jej rodina nie je kompletná, žije s maminkou a tatko žije v Taliansku. Určite jej však táto multikultúrnosť v koreňoch viac pridala ako ubrala, keďže sa živo zaujíma aj o všetko iné ako len americké. Raz sa naša konverzácia ubrala až k „americkej hlúposti“. Väčšina z nás Američanov považuje za ľudí, ktorí toho rozumu veľa nepobrali, keďže nevedia o Európe takmer nič, históriu ovládajú len tú ich a tak trocha si myslia, že sú pupok sveta a ten zvyšok nestojí za zmienku. Vždy som sa aj ja udivovala, hoci zovšeobecňovanie nemám veľmi rada, z akého dôvodu sú takí ignoranti, pretože na druhej strane sú to veľmi milí, veselí a ústretoví ľudia. Takže cielený nezáujem mi tam akosi nikdy nesedel. Pantene sama uznala, že Američania sú ignoranti. Ako sme sa tak rozprávali, konečne som pochopila prečo je tomu tak.

Každodenné radosti a starosti #2

Jednou z veľkých zmien je nová práca. Už viete že robím v kaviarni a táto práca ma momentálne baví a napĺňa. Lenže tam kde som bola doteraz som mala zase raz šťastie na „crazy“ šéfa, ktorého neželám naozaj nikomu. Viete to sú tie typy ktoré vidia vinníka vždy v druhom nikdy nie v sebe, majú o sebe pocit že sú najlepší a neomylní, hoci robia chyby ako každý iný, vyzdvihujú všetky svoje skutky a nikdy si nevšimnú skutok iného ak ho vyslovene neupozorní a jednoducho prototyp nešťastného človeka vo vnútri a v živote, ktorí si celú svoju frustráciu vybíja na svojom okolí. Je ťažké s takýmito ľuďmi vychádzať a komunikovať, vedia byť veľmi zlí a trafiť na najcitlivejšie miesta. Hoci sa ho vážne snažím rešpektovať ako človeka, neodsudzovať, neposudzovať, nehnevať sa je to pre mňa neuveriteľne ťažký oriešok. Po troch mesiacoch full – time a všetkých existenčných a praktických problémoch, ktoré mi táto osobnosť priniesla do života som si povedala, že jednoducho stačí. Zaslúžim si niečo lepšie. Začala som si teda hľadať novú prácu, deň na to mi šéf povedal, že kaviareň predáva tak asi spravím lepšie ak si budem hľadať novú prácu, takže stopercentné načasovanie. Po zopár poslaných životopisoch som absolvovala interview hneď aj trial shift, ktorú som si náramne užila a dostala som prácu :) Edinburgh si zrejme ešte neželá aby som odišla, keď to šlo tak hladko. Budem robiť síce opäť v kaviarni ale tento krát zdá sa pre solídnu spoločnosť, naučím sa veľmi veľa o káve ako aj latte art a budem zase chviľku robiť niečo čo ma nakoniec momentálne naozaj baví. Veľmi dúfam, že budem môcť opäť z práce odchádzať minimálne s neutrálnou náladou, aby som voľný čas mohla venovať veciam, ktoré ma zase posunú troška ďalej a nevypotrebovala všetku energiu na drámy v práci. Niečo som sa ale zase naučila, od kedy som sa sama za seba postavila šéfov postoj ku mne sa zmenil. Aj napriek jeho momentálnym sladkým rečiam zdá sa že je rád že sa ma zbaví, keďže chce úplne nových zamestnancov v kaviarni na čas do predaja a na tých možno to jeho večné vytáčanie z rovnováhy bude zase platiť.

takéhoto Santu som stretla cez prestávku na mojej trial shift

Kedy sme autentický

Byť sám sebou je fráza omieľaná veľmi často na mnohých miestach. Čo to však v skutočnosti znamená? 

Každodenné radosti a starosti...opäť od začiatku #1

Uplynulý týždeň, no už sú to skoro dva a celkovo všetky poslednou dobou sú len akýmsi jedným kolobehom a keďže v rutine lepšie nezotrvať rada sa opäť vrátim k týmto zápiskom a spomienkam na dúfam že väčšinou pekné chvíle posledných dní.

Posledný týždeň bol ako si pamätám predovšetkým pracovný. Stretávam sa každý deň za barom s rôznymi ľuďmi, ak vyjde občas čas poklebetím si s nimi spravím im dobrú kávu (snažím sa robiť latte art, ale stále ide len o snahu) ponúknem koláčik a snažím sa aby sa aspoň tú chvíľu na kávičke cítili príjemne. Stretávam často krát rovnaké tváre každý deň, podaktorých poznám po mene a je pre mňa obzvlášť zaujímavé sledovať akí sú ľudia jednoducho rôznorodí. Študenti sú počas skúšok zachmúrení, ťažko s nimi vôbec rozprávať, iní sú zase vždy v dobrej nálade alebo sa nájdu aj takí, ktorým sa zdá že nad nich proste není :) Možno vám raz rozpoviem ich príbehy.

Pracovný týždeň mi spestril halloween, ktorý tu ľudia skutočne prežívajú. Deň pred tajomnou nocou som si išla kúpiť dáku masku a celý môj nákup vyzeral asi tak, že som vošla do preplneného obchodu kde sa rada k pokladni začínala pri vchodových dverách, takže mi nezostávalo nič iné len rýchlo uchmatnúť niečo zakiaľ som v nej stála. Tento rok sa teda sviatok všetkých svätých zmenil na komerčný západniarsky zvyk. Nakoniec však halloweenska noc dopadla na jednotku, dlho som sa tak nezabavila.

ehm...a toto som ja btw :) (nabudúce už aj bez masky)

Svoj blog som dala už aj na FB (btw je to jedna zo 101 vecíza 1001 dní ktorú by ma nikdy nenapadlo, že skutočne spravím). Nakoľko však som teraz tu, myslím, že to nie je zlý nápad, aby sa o mne mohli dozvedieť aj moji blízki a kamaráti doma. A zrejme som tu získala akýsi odstup a už to toľko neriešim, hoci som na stránku zatiaľ pozvala len rodinu a nejlepšie kamošky :D

Začala som dávať fotky z Edinburghu a každodenného života na FB a Twitter účet, ktoré sa možno nedostanú sem na blog, takže aby sme to mali úplné a chceli by ste ma náhodou nasledovať.

Keďže sa akési životné skúšky a lekcie opäť prihlásili s Andy sme absolvovali už našu obvyklú „therapy night“, aby si naše dušičky troška uľavili :).

Konečne som sa pustila do cvičení na IELTS skúšky. Absolvovala som ich už v júli ale bohužiaľ mi chýbal pol bod aby mi to stačilo na univerzitu, takže som si dala záväzok každý deň aspoň jednu úlohu, nech sa pripravím na ďalší termín tak, aby som to už určite zvládla. Vyhrabala som opäť myšlienkové mapy a poctivo študujem angličtinu. Okrem toho sa konečne opäť vraciam k všetkému čo som zanedbala poslednou dobou, nakoniec blog je toho dôkazom. Ale zase som sa čo to o sebe za posledné pomerne dlhé obdobie dozvedela a jednoducho isté veci nás rozhádžu a proste zase musí prísť správny čas aby sme ich znova poskladali. Podaktorí to vedia možno rýchlejšie, ale iní zase nie, podaktorí sa len otrasú, iní sú citlivejší. Ale vždy treba ísť proste ďalej. A naozaj sme to len my sami, kto môže so všetkým čo sa deje v našich životoch niečo urobiť.

Test ktorý ti napovie niečo o tebe :)

Našla som takýto zaujímavý test, ktorý vypovie dačo o nás :)

 Vezmite si pero a papier a hneď odpovedzte na otázky, najlepšie prvé čo vás napadne. Nečítajte si otázky pred vyplnením testu pretože odpovede by mohli byť skreslené (takže žiadne najprv prečítanie článku a potom vyplnenie, respektíve v takom prípade pre vás nebude mať žiadnu výpovednú hodnotu :)). Napíšte prvé pocity, ktoré vo vás situácia evokuje.

Návraty v čase

Vraciam sa v čase a čítam svoje prvotiny na blogu a zisťujem či som sa niekam vôbec posunula, či naopak ani z ďaleka. Môj starý článok z pred dvoch rokov, kedy som riešila ako žiť pre Teraz ale uvedomovať si Bolo a Bude začína až dnes dávať zmysel. V tom čase som bola stratená v čase, nevedela som sa odpútať od budúcnosti a žiť v prítomnosti. V súčasnom živote začínam konečne chápať a pomaly skutočne prežívať čo znamená žiť v prítomnosti. Trvalo to dva roky aby som na to prišla a overila si, že myšlienky sú semienkami našej budúcnosti.