nedeľa, 21. decembra 2014

Každodenné radosti a starosti #2

Jednou z veľkých zmien je nová práca. Už viete že robím v kaviarni a táto práca ma momentálne baví a napĺňa. Lenže tam kde som bola doteraz som mala zase raz šťastie na „crazy“ šéfa, ktorého neželám naozaj nikomu. Viete to sú tie typy ktoré vidia vinníka vždy v druhom nikdy nie v sebe, majú o sebe pocit že sú najlepší a neomylní, hoci robia chyby ako každý iný, vyzdvihujú všetky svoje skutky a nikdy si nevšimnú skutok iného ak ho vyslovene neupozorní a jednoducho prototyp nešťastného človeka vo vnútri a v živote, ktorí si celú svoju frustráciu vybíja na svojom okolí. Je ťažké s takýmito ľuďmi vychádzať a komunikovať, vedia byť veľmi zlí a trafiť na najcitlivejšie miesta. Hoci sa ho vážne snažím rešpektovať ako človeka, neodsudzovať, neposudzovať, nehnevať sa je to pre mňa neuveriteľne ťažký oriešok. Po troch mesiacoch full – time a všetkých existenčných a praktických problémoch, ktoré mi táto osobnosť priniesla do života som si povedala, že jednoducho stačí. Zaslúžim si niečo lepšie. Začala som si teda hľadať novú prácu, deň na to mi šéf povedal, že kaviareň predáva tak asi spravím lepšie ak si budem hľadať novú prácu, takže stopercentné načasovanie. Po zopár poslaných životopisoch som absolvovala interview hneď aj trial shift, ktorú som si náramne užila a dostala som prácu :) Edinburgh si zrejme ešte neželá aby som odišla, keď to šlo tak hladko. Budem robiť síce opäť v kaviarni ale tento krát zdá sa pre solídnu spoločnosť, naučím sa veľmi veľa o káve ako aj latte art a budem zase chviľku robiť niečo čo ma nakoniec momentálne naozaj baví. Veľmi dúfam, že budem môcť opäť z práce odchádzať minimálne s neutrálnou náladou, aby som voľný čas mohla venovať veciam, ktoré ma zase posunú troška ďalej a nevypotrebovala všetku energiu na drámy v práci. Niečo som sa ale zase naučila, od kedy som sa sama za seba postavila šéfov postoj ku mne sa zmenil. Aj napriek jeho momentálnym sladkým rečiam zdá sa že je rád že sa ma zbaví, keďže chce úplne nových zamestnancov v kaviarni na čas do predaja a na tých možno to jeho večné vytáčanie z rovnováhy bude zase platiť.

takéhoto Santu som stretla cez prestávku na mojej trial shift

Po roku som sa konečne zaregistrovala u lekára. Ja viem, mala som to spraviť už dávno, ale jednoducho som to nespravila. Neviem čoho som sa vlastne bála, po lekárskej prehliadke som pokojne skonštatovala, že s lekárom sa ľahšie dohovorím hoci o témach ktoré mi nie sú veľmi blízke než so Stevom mojím šéfom, ktorý rozpráva v podstate o ľahkých a hlúpych veciach. Nuž porozumenie v cudzej reči je zase len o tom nakoľko druhá strana chce aby ste jej rozumeli. Celkom som sa na tejto návšteve pobavila, keď lekár po vypočutí mojich problémov zamyslene na mňa pozrel a niekoľkokrát zopakoval „hm interesting“ a spýtal sa ma čo si ja myslím, že by mi mohlo byť. No samodiagnózu som síce s pomocou internetu spravila, ale na tú by som sa radšej nespoliehala :D

Jedna z vecí na ktorú si v živote ťažko zvykám je že ľudia jednoducho prichádzajú ale bohužiaľ aj odchádzajú. Hoci viem, že veci sa dejú pre svoj účel aby nás samých k niečomu nakopli a preto nad nimi netreba veľmi trúchliť, občas by som bola rada, keby sa veci diali tak ako si ich práve predstavujeme a ako ich cítime.

Stretla som sa po pomerne dlhom čase s kamarátkou a bývalou kolegyňou na káve a babsky sme pokecali poohovárali nášho spoločného šéfa a vysťažovali sa z našich životných boliestok. Budem ju volať Wanesa, je prototyp švédskej peknej blondíny ale s obrovským srdcom vo vnútri. Je odo mňa o pár rokov mladšia a občas sa nestačím čudovať nakoľko vyspelá. Život jej priniesol do života tehotenstvo s priateľom s ktorým je zopár mesiacov. Veľmi ju obdivujem ako sa k tomu všetkému postavila, hoci má v ňom oporu, predsa len sú obaja ešte celkom mladí. Na bábo sa však tešia a nejako sa to už všetko spraví. Keď som sa s ňou rozprávala a povedala mi že On je pre ňu kamarát, ktorému môže všetko povedať ale zároveň ju to k nemu ťahá aj po človečensky uvedomila som si, že možno stretla svoju polovičku čo sa zdá až občas nemožné alebo aspoň konečne niekoho kde si nerozumejú len v jednej oblasti spolužitia. 




 "please do not climb on the table or horse" - svoje horúce vínko ste si na trhoch mohli vypiť pri takýchto koníkových stoloch, ale keďže občas to s tým vínom ľudia zrejme preženú pre istotu na nich stojí takéto upozornenie :D

 Konečne som sa dostala na vianočné trhy. Uau toľko krásnych vecí po ktorých mi srdce zapišťalo ale tohto roku musím byť opäť skromnejšia. Každý rok si však kúpim darček pre seba a tento rok som tiež samu seba potešila. Prezradím však až po Vianociach. Okrem trhov som pobehala zopár obchodov keďže som ešte do nedávna nemala kúpený jediný vianočný darček. Domov však cestujem len s príručnou batožinou takže som to nemohla preháňať. Podarilo sa mi kúpiť šaty na tohtoročnú silvestrovskú párty, ktorá sa má odohrávať v gala :D Nuž uchvacujúca róba to nie je, ale tak aspoň sú ako tak slávnostné aj keď čierne :)






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára