nedeľa, 12. októbra 2014

Návraty v čase

Vraciam sa v čase a čítam svoje prvotiny na blogu a zisťujem či som sa niekam vôbec posunula, či naopak ani z ďaleka. Môj starý článok z pred dvoch rokov, kedy som riešila ako žiť pre Teraz ale uvedomovať si Bolo a Bude začína až dnes dávať zmysel. V tom čase som bola stratená v čase, nevedela som sa odpútať od budúcnosti a žiť v prítomnosti. V súčasnom živote začínam konečne chápať a pomaly skutočne prežívať čo znamená žiť v prítomnosti. Trvalo to dva roky aby som na to prišla a overila si, že myšlienky sú semienkami našej budúcnosti.

V článku som riešila ako sa mám sakra naučiť žiť v prítomnosti. Dnes mi to príde také jednoduché až nechápem, že som to vtedy nevidela. Stále si však veľmi živo pamätám ako som čítala články od iných o sile prítomného okamžiku a hoci som rozumela čo sa v nich píše nedokázala som ten prítomný okamžik prežiť. Nabrala som si toho na plecia veľa, pretože veď chcem niečo v živote dokázať, a z toho čo ma ešte pár rokov pred tým bavilo a napĺňalo sa stalo naháňanie za budúcim šťastím a splnenými snami. Akosi prozreteľne som veľmi dávno nazvala svoj blog o hľadaní cesty, aby som dnes vnútorne pochopila, že len cesta je skutočným cieľom, len teraz môžeme byť šťastní, nie až keď sa stane to a ono, len práve tu a teraz. A hoci stále mám sny pred sebou, dnes sa snažím vidieť šťastie v krokoch k ich dosiahnutiu, pretože ešte v dávno detských a teenegerských časoch to boli práve tie maličkosti, ktoré ma bavili a tešili až nakoniec vyformovali v mojej hlave sny o budúcnosti.

Občas sa zamotáme v čase a našich myšlienkach, že si prítomnosť prestaneme uvedomovať. Stane sa to preto, že sa necháme myšlienkami o budúcnosti až priveľmi ovládať a nadobudneme pocit, že až tam niekde v budúcnosti, keď to a ano dosiahneme budeme konečne šťastní. Vtedy som si chcela stále uvedomovať BUDE a BOLO, dnes viem, že jediné čo mám v rukách je TERAZ, BOLO už nezmením a BUDE ma ešte len čaká. Takže, síce sa to slovami veľmi ťažko vysvetľuje, záleží len na prítomnosti a ak tú žijeme vedome, tak budúcnosť hoci by sa nenaplnila tak ako sme si naplánovali, nás vždy bude robiť šťastnými, pretože to bude zase len prítomnosť, ktorú sme sa naučili vnímať vedome a tešiť sa z jej maličkostí. Možno máte pocit, že vaša prítomnosť nestojí za nič a nemáte sa z čoho tešiť. V takom prípade len stačí zmeniť uhoľ pohľadu a prestať počúvať neodbytný hlas v hlave, pretože už len to že sme živí a dýchame je jedna z „maličkostí“, ktoré stoja za radosť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára