piatok, 20. marca 2015

Zatmenie Slnka a obnovený pôst

Dnes sa dalo pozorovať zatmenie slnka. O 9.35 bola krásne jasná obloha a asi pol hodinu na to, keď všetko skončilo sa dovalili mračná, takže perfektné načasovanie. Zatmenie som pozorovala z nášho bytu. Neviem či to bolo tým, že som bola doma, ale presne v tom čase, keď sa dalo vidieť najintenzívnejšie, akoby stíchlo všetko okolo. Len vtáky lietali okolo slnka, ale v dokonalej tichosti a ja som si užila moment tichosti a mieru.




 

Dnes som si dala ovocno-zeleninový deň, keď už je tá rovnodennosť, nov a ešte k tomu aj zatmenie slnka. Telo si ho akosi vypýtalo a musím pravdu povedať je večer a cítim sa perfektne. Ráno bolo troška hektické, než som si zvykla na pocit hladu a nevedela som identifikovať, či som teda naozaj hladná alebo ide len o zvyk. Mala som troška obavu ako to budem zvládať, nakoniec „pôst“ som nedržala dlho. Moje posledné spomienky sú však také, že som so sebou musela tak trocha zápasiť, aby som vydržala a týmto smerom som sa nechcela uberať. Pila som veľa vody, nerozmýšľala ani nad hladom, ani nad tým, že musím niečo vydržať a z hladu sa postupne stal len príjemný pocit. Jedla som ovocie na raňajky a na obed. Robím v kaviarni, kde sa pohybujem okolo jedla a hoci občas prišla chuť na niečo, myšlienku som nechala prejsť a bolo dobre. Žiadne prehováranie či potláčanie. Po práci som išla nakúpiť, už počas dňa som si uvedomovala zostrené zmysli, ale v obchode sa mi to definitívne potvrdilo. Prechádzala som okolo zeleniny a ovocia a len žasla nad tým aké sú všetky voňavé. Pred tým som sa na tento vnem toľko nezameriavala, keď som nakupovala, tak skôr to bola povinnosť, pretože musím niečo jesť. Poslednou dobou sa však moje vnímanie aj v tomto smere mení. Doma som si pripravovala zeleninový šalát a vrátil sa rovnaký vnem ako keď som mala šestnásť a nosievala som si do školy ovocné či zeleninové šaláty. Prenikavá vôňa uhoriek, rajčín a papriky, ktoré rozvoniavali na celú kuchyňu ako som ich krájala, bola neuveriteľne krásna. Zeleninu aj ovocie som kúpila v Lidli, takže nič špeciálne, ale predsa chutné a voňavé.

Zdá sa, že si začínam postupne zase vedome uvedomovať (to znie čudne :P) jedlo. Dnes bol skutočne pekný deň. Po práci som si išla s kamoškou zabehať a jar je cítiť vo vzduchu. Behanie a vlastne akýkoľvek pohyb začína byť dopingom energie. Opäť ako roky dozadu, kedy som necvičila pre peknú figúru (ktorá sa síce tiež pritrafila :D), ale preto, že ma pohyb bavil a tešil. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára