utorok, 7. apríla 2015

Život bez diára


Prešiel už štvrť rok a ja som sa spamätala, že som si asi prvý krát v živote nekúpila diár. A vôbec mi nechýba. Dokonca paradoxne si pamätám udalosti lepšie, viem si lepšie rozvrhnúť čas a venujem ho skutočne dôležitým veciam.


Prešla som si obdobím, do ktorého by som sa nerada opäť vrátila, kedy som plánovala, stále riešila timemanagement, nikdy som na nič nemala čas a samozrejme vôbec som nebola šťastná. Stále som mala pred sebou vidinu čo všetko musím a na žiadne čo „ma teší“ my nezostával čas. Vždy som si toho nakládla na plecia veľa a pretekala sa sama so sebou, či to všetko zvládnem. A svet okolo mi unikal. Cítila som sa veľmi nespokojne a vytratila sa tým vnútorná rovnováha na niekoľko rokov. Bola som zahltená toľkými povinnosťami, a hoci som sa snažila nájsť čas na niečo svoje, nakoniec som bola len v neustálom strese, ktorý sa samozrejme často krát odniesli tí naokolo. Vtedy som prečítala mnoho článkov o timemanagemente, „to do“ listoch, na istý čas mi pomohli, ale trvalý pocit šťastia nezaručila ani fajočka pri konkrétnej úlohe. A vďaka týmto fajočkám som si v konečnom dôsledku ani neužila samotnú činnosť.

Skrz všetky udalosti, ktoré ma kedy postretli, čo to ma naučili a vôľu hľadať rovnováhu, som prišla do bodu, že nechcem žiť vo svete „to do listov“ a len neustálych povinností. Že nechcem aby sa z vecí ktoré som milovala robiť, len pre samotnú činnosť, stali spomienky na detstvo. Že sa nechcem len za niečím naháňať a dúfať, že ak to dosiahnem budem konečne šťastná. Neviem čo ma čaká za najbližším rohom a či sa ešte zajtra zobudím, preto som sa rozhodla zvoľniť. Nič mi neutečie, hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že práve teraz mi uniká. Lenže nič nie je tak ako sa na prvý pohľad zdá :)

Shakespear povedal „čas je veľmi rýchli pre tých ktorí sa boja.“ Občas sa stane, že nám život utečie pred očami, zrazu sa spamätáme a zistíme, že sme sa vlastne báli robiť to čo nás tešilo, nech už boli dôvody akékoľvek. Možno sme sa nechali dotlačiť do systému, ktorý nás nerobí šťastnými. Nakoniec bolo to naše rozhodnutie, hoci by sme z toho chceli viniť kadekoho. Šťastie je postoj k životu a jeho prijatie takého aký je. Moja cesta za rovnováhou a spokojnosťou stále trvá ani z ďaleka nie som na jej konci. Celkom prirodzené vylúčenie diára zo života sa pre mňa však stal symbolom, že som sa konečne otvorila myšlienke prestať život kontrolovať a žiť v prítomnosti, nech už bude akákoľvek.

2 komentáre:

  1. no ja ti neviem , keďže ja si vediem tiež tie zoznamy....a plním ich... mám z toho veľkú radosť..
    .mám pocit, že svoj život žijem naplno,.... že ho preleňošením...chcem skúšať nové veci.... dokým sa dá :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja ani nevravím, že zoznamy sú zlé...ono je to o tom čo komu vyhovuje. Ja osobne som sa dostala do bodu, kedy som len odškrtávala zadané úlohy a vôbec si nevšímala svet okolo...na nič a na nikoho som nemala čas a všetko bola len jedna veľká povinnosť rozkúskovaná na drobné...možno sa aj ja k zozamom vrátim, ale už ich budem písať rozumnejšie a bude v poriadku ak aj niečo nesplním, neznamená to že som zlyhala (čo bol vždy tak trochu môj problém :D)..ja definitívne neleňoším, venujem sa toľkým veciam, ale už vyberám uvážlivo, aby to boli veci, ktoré ma robia aj šťastnou a nie len ktoré musím a aby som neskončila len pri odškrtávaní a zabudla som, že samotná činnosť je cieľ :)

      Odstrániť