Uplynulý týždeň mal niekoľko mojich osobných pozitív.
Hneď v pondelok ma potešila teta na študijnom. Teda
najprv mi povedala, že by som mala čím skôr odovzdať index na uzavretie, ja že
mi chýbajú ešte dve známky, ktoré si musím ísť dať zapísať na druhý deň. Teta mi
našla harmonogram, kedy dotyční profesori vyučujú, aby som za nimi mohla zájsť.
Keď mi povedala, že jeden ráno o desiatej a druhý poobede o tretej
skoro ma prekotilo. Čo tam budem tak dlho robiť? Zabijem celý deň a to sa
mám učiť na štátnice. Bezradne som od okienka odišla a sadla si na chodbe
do kresla, kde som čakala na vhodný čas, kedy sa poberiem k vlaku. Čo už, nič
už teraz nevyriešim, hoci neznášam takéto zbytočné mrhanie času kvôli dvom
podpisom. Zrazu mi zvonil mobil a hlas na druhej strane ma vyzýval, aby
som priniesla index späť na študijné, ak som ešte v škole, že teta to za
mňa na druhý deň vybaví. Neverila som vlastným ušiam. Milá tetuška zo
študijného môj index zobrala, že veď má tam ešte dva a ona to pobehá. Na to aká je naša škola šikanujúca
inštitúcia, tety na študijnom to vždy vyrovnávajú :). Keď sa niečo podarí, iné sa musí pokaziť. Vo vlaku som sa
tak začítala, že som prešla zastávku v mojej dedine. Vystúpila som a posedela
som si pri stanici na lavičke, na slniečku, než pre mňa niekto prišiel, keďže
vlak naspäť mi šiel až asi o hodinu. Našťastie, bol môj tatko s autom
vonku a nemal to ďaleko.