Opäť späť

Asi by som mala vysvetliť kde som sa stratila, zrejme ste si na moje pauzy už zvykli. Tento krát však nešlo ani o štúdium, ani o prácu, ani o nedostatok času. Posledné mesiace prechádzam skutočne náročným obdobím, o ktorom vám možno raz porozprávam. Pre teraz je dôležité, že sa vrátila moja chuť písať ako aj motivácia, hoci ešte stále nie sú veci za mnou a vyriešené. Vzťahy sú jedno z najkomplikovanejších v ľudských životoch, ale možno práve na nich sa preto učíme najviac. Čoskoro nové články, poznatky, skúsenosti ako aj navštívenia vašich blogov ;)

101 vecí za 1001 dní, pokračujeme.

Začal nový rok a väčšinou sa nesie v duchu nových predsavzatí. Pôvodne som si chcela nejaké dať, ale potom som si radšej prečítala zoznam 101 vecí za 1001dní a predsavzatí mám habadej. Dlho som však o nich nepísala a zase sa mi niektoré podarilo vyčiarknuť, či posunúť takmer k finálnemu počtu.

Ísť jazdiť na koni 20krát (13/20)

Číslo sa vyhuplo o ďalších asi 8 jázd vyššie. Po pravde si presný počet nepamätám, ale tých 8 to bolo určite. Mala som v tomto smere krásne leto. Chodievala som jazdiť pomerne často a posledný víkend pred odchodom sme strávili s kamarátmi na jazdeckej dovolenke v horách na strednom Slovensku. Bola to jedna z mojich najkrajších dovoleniek vôbec a aj krásna rozlúčka so Slovenskom. Určite sa tam chcem ešte niekedy vrátiť, možno už aj ďalšie leto ;).

Čo znamená byť sám sebou...Steve Jobs to pochopil

Byť sám sebou je úlohou každého na zemi. Dnes som videla zaujímavý film o Stevvi Jobsovi, nejde ani tak o jeho osobu a dokonca ani o jeho posolstvo, ktoré môže byť mementom a vzorom pre viacerých. Ide o to, že bol človekom, ktorý sa nebál byť sám sebou, nebál sa počúvať svoju intuíciu, vnútorný hlas, ktorý mu hovoril, že risk a vízia sú cestou ako zmeniť svet. Z jeho úst vyšlo, že nikto z nás nie je  o nič menej múdry ako niekto ďalší, len záleží od nášho chcenia niečo v živote dosiahnuť. Ak máme víziu, ktorá nemusí byť vo vyrábaní počítačov, či iných technologických noviniek, ale aj v obyčajnom žití nášho vlastného života, nevzdávajme sa jej, ale poďme si za ňou.

Edinburghské Vianoce v obrazoch

Už v minulom článku som písala, že tohtoročné Vianoce boli iné ako tie ktoré poznám odjakživa. Trávili sme ich len ja a Vyvolení, ďaleko od domova. Ťažko hodnotiť či boli horšie alebo lepšie, boli iné a pravdu povediac hoci som ich trávila s mojim drahým, čo bolo pekné, dúfam, že ich budem tráviť o rok doma, najlepšie aj s ním. Predsa doma je doma a hoci som tu rada, isté dni v roku by mali byť strávené práve tam. No ale dosť nostalgie. Tu je zopár fotiek, aby ste si vedeli predstaviť čím boli Vianoce iné ako doma a čím možno troška podobné.

Skutočne ma tu uchvátila krásna výzdoba.

Decembrové radosti a starosti

    1.       ...

    2.       ...

    3.       ...

    4.       ...

    5.       ...

    6.       Po práci si vždy s kolegami sadneme na drink, na túto časť večera sa najviac teším

    7.       Nedostatok spánku začína doliehať

    8.       Samozrejme som chorá

    9.       Ležím, pijem čaje, nemôžem prehĺtať

    10.   Choď do riti choroba

    11.   Žeby sa to konečne zlepšovalo...ale aj tak na korčule do studeného vetra asi nepôjdem

    12.   ...

    13.   V práci choroba celkom odznela, zaujímavé

    14.   Občas je lepšie nechať si isté informácie pre seba

    15.   Musím to dospať

    16.   Dni sa točia okolo vianočných nákupov, hľadania práce, varenia a pozerania filmov

Naše vianočné zvyky

Hoci je už po Vianociach, chcela by som si v tomto článku spomenúť na vianočné zvyky. Tohto roku som totiž mala šancu spoznať aké zvyky prevládajú v iných kultúrach, ale hlavne pospomínať si a vysvetľovať tie naše. Hoci my si Vianoce bez istých tradícií a zvykov ani nevieme predstaviť, nie všade majú tak bohaté zvyky ako u nás na Slovensku. V Škótsku pečú morku miesto vyprážania ryby a darčeky dostávajú 25. ráno. A to sú zrejme všetky ich zvyky. Vlastne ešte sa poriadne počas Vianoc opijú. Taliani pečú na Vianoce prasa a doprajú si najlepšie jedlá a rovnako sa veľa pije. Moji spolubývajúci varili celý deň štvorchodové jedlo, vyrábali domácu pastu (cestovinu) a mala som možnosť ochutnať pravé talianske tiramisu. Španieli zase vôbec nedostávajú darčeky 24. alebo 25., ale až na troch kráľov, čo je oveľa väčší sviatok ako Vianoce. Na Vianoce sa zíde rodina pri večeri a rovnako si doprajú drahšie mäso ako počas roka. Poznáte ďalšie zvyky z iných krajín? Rada sa o nich v komentároch dozviem.

ŠŤASTNÉ A VESELÉ!!!

Novembrové radosti a starosti (už v Edinburghu)

   Tak sa po čase zase vraciam k sumarizácii mesiacov. Respektíve aj tie minulé mám poznačené, ale nikdy kvôli času neuverejnené.

1.  a už sa mi končí dvojtýždenný kurz angličtiny...boli to správne investované peniaze a čas

2.  prechádzka nočným a mokrým Edinburghom vyvoláva pocit, že som sa vrátila do minulého storočia...tie taxíky, doubledeckre a zámocká dlažba...

Predošlá pozícia s kontaktom s ľuďmi na predavačku nestačí

Už to bude takmer dva mesiace, čo si intenzívne hľadám prácu. Začína to byť celkom deprimujúce, nakoľko denne pošlem niekoľko CV a za celý ten čas sa mi ozvali až 3 krát, hoci CVčiek som poslala desiatky. Tá najlepšia práca, teda aspoň som si to myslela, prišla hneď na začiatku. Mohla som robiť recepčnú v menšom hosteli, ktorý má mnoho španielskych hostí, čiže by som sa nie len zdokonaľovala v angličtine, ale využila  by som aj španielčinu. Pozícia mala jeden zásadný háčik a teda, že sa muselo v danom hosteli bývať a nie len sa s inými deliť o byt ale aj o izbu. Toto bol pre mňa zásadný problém, keďže sme si nie len našli úžasný byt, ale aj zaplatili depozit a nájomné. Miesto som musela odmietnuť. Myslela som si, že po tomto sa už načaté vrece s prácami roztrhne a pohovorov začne byť viacej. Mýlila som sa. Ozvali sa mi asi až o týždeň, dokonca som sa o túto pozíciu ani neuchádzala. Našli si ma na internete. Raz som si len tak zo srandy spravila profil na britskej verzii stránky LinkedIn. Odrazu mi volali z personálnej agentúry, či by som mala záujem o pozíciu zákazníckeho servisu v jazykoch ktoré ovládam. Na Slovensku som pracovala v personálnej agentúre, takže som sa zrazu ocitla na pozícii uchádzača, ktorý si prechádza zložitým procesom prijímacieho pohovoru. A to ešte v cudzej krajine. Keď mi volali, dala som si pre istotu do uší sluchátka, aby som všetkému rozumela, pozvali ma na pohovor. Išla som tam v značnom strese, ale vravela som si, že o nič predsa nejde, nanajvýš to nedostanem, aj tak som sa o pozíciu neuchádzala. Pohovor dopadol perfektne, ale miesto som nakoniec aj tak nedostala vďaka skutočne zvláštnemu online testu (ale o tom možno niekedy nabudúce). Moja depresia sa značne prehĺbila a nechcelo sa mi ani ďalej hľadať. Po pár dňoch ma to prešlo a znovu som sa vydala do boja o prácu. 

"Zima" v Škótsku nemá rovnaký význam ako "zima" na Slovensku

Už tu máme december. Ako sa dozvedám zo Slovenska, u nás už aj zasnežilo. Tu sa teploty držia stále nad nulou a predpokladám, že tak to ešte dlhšiu dobu potrvá. Pre ujasnenie Edinburgh leží pri mori, takže tu máme celkom vlhký a momentálne hlavne chladný vietor. Obyčajne teplota cez zimu neklesá pod nulu, respektíve mrazy ako na Slovensku tu nezažijete. Zimou sa však môžete triasť oveľa viac ako u nás doma. Vaše vnímanie však bude dozaista iné ako to škótske.

Vitaj, Edinburgh!

A tak som konečne späť...na blogu...ale preč zo Slovenska.

Presťahovala som sa do novej krajiny, za novým životom, zážitkami a snáď nájdením zmyslu mojej existencie. Posnažím sa byť menším sprievodcom, ktorý veľmi subjektívne bude interpretovať prežité, nové, iné a rovnaké ako u nás. Už mesiac bývam v Edinburghu, v hlavnom meste Škótska, vo Veľkej Británii.

Ako sa to celé  udialo...

Vyvolený tu býval štyri roky, potom sa vrátil na Slovensko, keďže siréna zrejme volala, aby sme sa spoznali. Ako viete z viacerých predchádzajúcich článkov, so štúdiom u nás som nebola práve spokojná. Nedávalo mi pocit, že to k niečomu vôbec je a tak sme sa spolu s Vyvoleným rozhodli ísť skúšať šťastie niekam inakam. Najlepšie kde to človek troška pozná. Do Španielska skrz Vyvoleného jazykovú bariéru a momentálnu veľmi zlú pracovnú situáciu, to nešlo, hoci som tam jeden rok bývala. Voľba teda padla na Edinburgh, bol tu predsa dlho, kopa známych mu tu zostala, to znamená zázemie a pomoc keď bude najhoršie.

...odmlka z dovodu stahovania sa do inej krajiny...snad coskoro ;)

Kam kráčaš (Quo Vadis)

Názov knihy: Quo Vadis

Autor: Henryk Sienkiewicz

Vydavateľstvo: Svetová knižnica SME

jazyk: slovenčina

Dátum čítania: august 2013

Quo Vadis som prečítala až na druhý krát. Pomerne zdĺhavý a neprehľadný úvod v rozmedzí asi 100 strán môže spočiatku pôsobiť odstrašujúco, ak sa však do deja začítate, knihu nebudete chcieť nechať tak (ja som sa prvý krát pred pár rokmi jednoducho nezačítala). Je to strhujúci príbeh o ranných kresťanoch, ktorí boli v Ríme prenasledovaní zvrhlou a skazenou spoločnosťou tých dôb. Autor krásne vykresľuje dejinné súvislosti, tento román bol označený ako najvierohodnejšie vykresľujúci rímske časy za čias cisára Nera. Ide teda o historický román, z ktorého sa človek aj čo to priučí. Príbeh je však napísaný ľudsky, pútavo, možno s občas nudnými opismi, bez ktorých, by som si však obraz doby nevedela natoľko predstaviť.

Detoxikačné kúry – čo je klystír?

V prechemizovanej a umelej dobe dneška, kedy bohužiaľ nejeme produkty z čistej prírody, ako naše staré mamy, kedy sa živíme takmer výlučne supermarketovými, pekne vyzerajúcimi, ale málo výživnými potravinami, sa musíme o svoje telo starať aj troška inak, ako len liekmi. Jednou z alternatívnych metód, ktorá je mimochodom spomínaná už v Biblii, sú klystíri. Mnohým sa táto forma očisty bridí a príde im nechutná. Preto som sa rozhodla na základe vlastnej skúsenosti, povedať vám niečo o tejto pradávnej forme očisty tela.

Čo to ten klystír vlastne je?

Budeme sa rozprávať na rovinu, aby nedošlo k dezinformáciám a mali ste všetci jasnú predstavu o čo sa vlastne jedná. V medicíne sa zvykne klystír používať, napríklad ak je žena tehotná a je treba vypláchnuť črevá (aby nevytlačila kadečo, keď pôjde na svet bábo). Lekári vám ho však domov nepredpíšu, respektíve, len ak ležíte na lôžku, alebo máte nejakú diagnózu. Klystír sa však používa ako jeden z najlepších foriem prevencie, či pri počiatočných zárodkoch chorôb. Existujú na trhu viaceré preparáty, ale zjednodušene je klystír akási plastová ohybná nádoba, ktorú možno zavesiť a z nej vedie hadička. Zvyčajne majú klystíri na konci kohútik, ktorým možno regulovať tok tekutiny (osobne odporúčam zadovážiť si jedine takýto, pretože tok tekutiny bude potrebné aspoň zo začiatku regulovať).  

Ako klystír funguje?

Existuje viacero spôsobov ako klystír použiť, povieme si o nich pri jednotlivých postupoch, ktoré budeme rozoberať v ďalších článkoch. Zjednodušene sa do neho naleje tekutina, nádobka sa umiestni do výšky ramien a keď sa pustí kohútik, pomocou gravitácie tekutina steká cez hadičku až do našej riťky, kam pred procedúrou nainštalujeme vývod na konci hadičky.