Týždenné radosti a starosti #4

Uplynulý týždeň mal niekoľko mojich osobných pozitív.

Hneď v pondelok ma potešila teta na študijnom. Teda najprv mi povedala, že by som mala čím skôr odovzdať index na uzavretie, ja že mi chýbajú ešte dve známky, ktoré si musím ísť dať zapísať na druhý deň. Teta mi našla harmonogram, kedy dotyční profesori vyučujú, aby som za nimi mohla zájsť. Keď mi povedala, že jeden ráno o desiatej a druhý poobede o tretej skoro ma prekotilo. Čo tam budem tak dlho robiť? Zabijem celý deň a to sa mám učiť na štátnice. Bezradne som od okienka odišla a sadla si na chodbe do kresla, kde som čakala na vhodný čas, kedy sa poberiem k vlaku. Čo už, nič už teraz nevyriešim, hoci neznášam takéto zbytočné mrhanie času kvôli dvom podpisom. Zrazu mi zvonil mobil a hlas na druhej strane ma vyzýval, aby som priniesla index späť na študijné, ak som ešte v škole, že teta to za mňa na druhý deň vybaví. Neverila som vlastným ušiam. Milá tetuška zo študijného môj index zobrala, že veď má tam ešte dva a ona to pobehá. Na to aká je naša škola šikanujúca inštitúcia, tety na študijnom to vždy vyrovnávajú :). Keď sa niečo podarí, iné sa musí pokaziť. Vo vlaku som sa tak začítala, že som prešla zastávku v mojej dedine. Vystúpila som a posedela som si pri stanici na lavičke, na slniečku, než pre mňa niekto prišiel, keďže vlak naspäť mi šiel až asi o hodinu. Našťastie, bol môj tatko s autom vonku a nemal to ďaleko.

V jeden pekný slnečný deň som sa vybrala na púpavy. Mala som troška výčitky, že sa mám učiť, ale vravím si, potrebujem slnko a nie stále sedieť doma. A čo keď mi zase všetky poodkvitajú. Mala som ambíciu spraviť púpavový sirup. Ako to celé dopadlo sa dozviete v samostatnom článku.

Vo štvrtok bol avizovaný spln. Dokonca aj čiastočné zatmenie mesiaca. Mesiac vyzeral skôr akoby cezeň neustále prechádzal akýsi mrak, než že dochádza k jasnému zatmeniu, ale väčšiu silu tohto úkazu som po celý deň cítila. Mala som celkom náročný a „bizi“ deň, ku ktorému som si pridala splnový pôst. Jedla som celý deň len ovocie, zeleninu a robila si čerstvé šťavy. Všetko v surovom stave. Pôst v kombinácii s mesiacom sa na mne odzrkadlil bolesťou hlavy a neskonalou únavou. Ale pozitívne na tom je, že tak to je vždy, keď sa začnú nežiaduce látky z tela vyplavovať. Začínam veriť, že spln/nov má na to umocňujúci vplyv. Neviem si predstaviť, ako by mi bolo pri absolútnej hladovke. Nejako som to vydržala, večer sme si šli sadnúť na pivko, teda ja na čaj, pretože opäť prišla na Slovensko kamarátka z Barcelony. Vyvoniavali mi tam pizzou, ale zase dalo sa  to vydržať, keď človek vie prečo to robí. Sussanne príde na Slovensko bohvie kedy, ani sme sa veľmi neporozprávali, lebo nás bolo viacej a mňa už hrýzla nadchádzajúca nervozita z obhajoby bakalárky. Okrem toho som v ten deň mala pocit, že som akosi mimo realitu, takže som do spoločnosti možno radšej nemala chodiť.

Víkend bol pre mňa obzvlášť zaujímavý. Nejde ani tak o nejaké skvelé zážitky, skôr pre mňa osobne, akoby sa nové dvere pootvárali a ja som začala na veci inak pozerať. Zistila som prečo ma kvári choroba, čo sa týka akýchsi psychických príčin, rovnako na čom stojí, respektíve občas nestojí vzťah s mojím Vyvoleným a celkovo som prišla na viacero podstatných vecí, ktoré utvárali moje posledné asi dva roky. Musela som si to všetko zapísať, aby som na nadobudnuté pochopenie nezabudla, či to však sem niekedy dám, je otázne. V rámci môjho sebapoznávania som vytiahla staré denníky, dúfajúc, že aj v nich nájdem isté odpovede na moje chovanie. Tak som sa začítala, že som šla spať pomerne vo veľkom sklze, hoci som si dala záväzok ranného vstávania k učeniu. Teším sa keď bude viacej času a denníky si podrobne  prečítam. Je v nich skrytých niekoľko zaujímavých vecí o mne samej, hoci ich treba hľadať v nespočetnom riešení platonických lások, detských krívd, hier a hádok. Najviac sa mi páčia dni z úplných denníkových začiatkov v roku 1999, kedy bolo mojou náplňou dňa a najväčšou starosťou byť v škole, robiť si úlohy, pozrieť asi tri seriály, niečo sa zahrať a ísť spať :D Keď som bola chorá, škola sa vynechávala, občas deň oživili malé mačiatka, alebo dáky výlet, ale inak som ho mala riadne nabitý telkou a viac menej nič nerobením :D A potom, ktovie ako ma médiá formovali. Ale už aj tam sa občas objavili zaujímavé myšlienky, ktoré akoby som napísala nesúvisiac s prežitým dňom. No proste denníky sú dobrá a zaujímavá vec, hlavne keď ich čítate tak 14 rokov po tom, čo ste si ich začali písať :D Na mnohé som pozabúdala a dokonca mnohé bolo dôležité pre vytváranie mojej terajšej osobnosti a ja som to ani netušila. Zrejme s nimi opäť začnem.

Prišlo mi objednané DVD na cvičenie 30 day Shred od Jillian Michaels. Ešte som s ním nezačala, po pravde neviem či teraz začnem, hoci som to na máj mala v pláne. Ale istotne sa naň časom chystám.

V nedeľu sme sa boli previesť do Marianky k svätému prameňu. Nešlo ani tak o tú svätosť, ako nájsť nejakú destináciu, kam môžeme ísť. Hoci v kútiku som sa spoliehala aj na to, že z prameňa ochutnám. Nie je to od nás ďaleko a je tam krásne. Lesy sú tam voňavé a Marianka je milá, sympatická dedinka, hneď na úpätí Karpát, kde je na skok do lesa, na hríby a do peknej prírody. Nie že by som nejako vyhľadávala sväté miesta, po pravde aj  tu som bola po dlhej dobe, ale to miesto má v sebe akési čaro. Je tam príjemne a istý pokoj na vás vždy doľahne, hoci my sme sa stihli s Vyvoleným chytiť zase za blbosť. Ale aj tak. Vždy keď som mala pred ťažkými skúškami, tak tam teta zašla zapáliť sviečku. Najprv mi to ani nepovedala, až keď som skúšku spravila a čuduj sa svete ono to fungovalo po každý krát. Keď tam nebola, o čom som ja nevedela, tak sa ani skúška nepodarila. Nie je to samozrejme pravidlo a je to istý druh placebo efektu, ale ak má človeku pomôcť prečo nie. Pre mňa má to miesto jednoducho istú čarovnú moc, odhliadnuc od toho, či to súvisí alebo nesúvisí s náboženstvom, pretože to je nepodstatné.

OBJAVY TÝŽDŇA

Aplikácia na Éčka – Nutri Atlas

Vďaka tejto mobilnej aplikácii mám vždy po ruke zoznam Ečok a ich škodlivosť/neškodlivosť na organizmus. Vždy som v tom totiž mala chaos a keďže tu je pekne číselne odstupňované, nakoľko je pre telo ktoré Ečko zdravé, či naopak škodlivé, mám väčší prehľad v tom čo jem. Som občas malý maniak na študovanie z čoho je vyrobené to čo jem, len na týchto písmenkách sa vždy zastavím. Svojho času som odložila všetko, kde bolo nejaké E spomenuté. Potom som zistila, že niektoré sú dokonca výživné, ale aj zakázané. Pri škandáloch s cestárskou soľou a hnilým mäsom sa chránim aspoň takto. Možno sa to zdá byť už dosť uletené, ale  ja mám svoje telo rada, nosí ma dvadsať päť rokov a ešte mnoho ďalších rokov bude, takže oň nechcem prísť. A aj toto je spôsob. Okrem zoznamu Ečiek, kde je vždy uvedené aj akého sú pôvodu (živočíšne, rastlinné), si môžete vytvoriť vlastný nákupný zoznam, ukladať recepty, či dokonca načítať potravinu cez čiarový kód (ak máte na mobile čítačku). Ja osobne využívam zatiaľ len tie zoznamy.