nedeľa, 27. mája 2012

Chcem ovládať prvú pomoc...ale ako?



Zažili ste niekedy situáciu, kedy vám smrť dýchala na krk, alebo, že ste boli svedkom tragickej nehody? Ako ste sa zachovali? Dokázali ste pomôcť sebe alebo ľuďom, ktorí boli do nehody zainteresovaní? Viem, že ide o pomerne ťažkú a chúlostivú tému, o ktorej sa je možno lepšie nerozprávať, pretože to vyvoláva veľmi smutné a skľučujúce pocity, ale predsa len to risknem, pretože v mojom okolí mi s mojou dilemou pomôcť nevedia.



Občas nad podobným zvyknem rozmýšľať. Svojho času som si chcela spraviť kurz prvej pomoci, pretože som si vedomá toho, že keď raz príde situácia (daj Bože, aby nikdy neprišla), kde bude treba pomôcť, ja to jednoducho nebudem vedieť. Pátrala som po ponukách súkromných spoločností, aj červeného kríža, čo sa tejto problematiky týka a zarazila ma jedna vec. Nakoľko považujem znalosť prvej pomoci priam za nevyhnutnosť každého jedného, je veľmi ťažké sa ku kvalitnému kurzu dostať. Ja som sa ani nedostala. Okrem toho, že sa mi zdal kurz pomerne drahý, keďže ho nepotrebujem k vodičáku, opatrovateľskej činnosti, ale len z čisto nezištného úmyslu vedieť raz pomôcť, som z rôznych fór, dĺžky kurzov a rétoriky samotných prevádzkovateľov pochopila, že ide vlastne len o to, aby som si zaplatila papier, že som kurz absolvovala. Z toho som usúdila, že v skutočnosti mi tam povedia len to, čo si môžem prečítať aj na internete alebo v literatúre. V konečnom dôsledku mi to príde teda zbytočné, čo ma ale zároveň mrzí, keďže by som si teóriu, ktorú som roky počúvala ako dieťa na škole a ktorú si môžem naštudovať, chcela vyskúšať aj v praxi, nie raz, ani dvakrát, ale toľkokrát kým si ju osvojím navždy.
Svedkom dopravnej nehody som sa stala niekoľkokrát (nikdy nie však priamo, ale až keď bolo po). V takýchto chvíľach rozhodujú sekundy a sama na sebe som zistila, že vtedy mozog úplne vypne a nastúpia pudy sebazáchovy, šok a ja sa jednoducho neviem ovládať. Aj toto je jeden z faktorov, ktoré by som na sebe rada odbúrala. Podarilo sa mi to len raz, keď pán spadol z babety. V tomto prípade som však neho aj stojace auto pri ňom videla už z diaľky a mala som čas rozmyslieť si čo urobím, že zastavím, že sa spýtam, či treba pomôcť, čo robiť. Ale toto je skôr výnimka ako pravidlo.

Môj pud sebazáchovy sa ozval aj na Pohode, kde spadol obrovský stan. Dodnes mám zlý pocit s podobných priestorov a každú sekundu si pamätám, akoby sa stala včera. Som si istá, že aj ja som úrazu, ak nie niečomu horšiemu, unikla len o vlások, keďže ma „niekto“ sotil na zem (btw. dodnes neviem kto, asi môj anjel strážny). V tejto situácii moja jediná starosť bolo, nie ísť pomôcť ostatným, ale nájsť kamarátov a rýchlo utekať preč. Mimo som z toho bola ešte niekoľko dní, hrču na hlave som si našla až na druhý deň, čo som ju dovtedy kvôli šoku necítila a ten pocit, že keď sa niečo stane, ja zdrhnem, ma neopustil dodnes. Aj to bol jeden z dôvodov, ktorý ma dokopol k tomu, aby som sa konečne na nejaký kurz prihlásila. Bohužiaľ nestalo sa, nemyslím však, že mojou vinou.

Príde mi zvláštne, že tak dôležitú vec neponúkajú zdravotnícke strediská zadarmo a ak za poplatok tak skutočne kvalitne a nie s vysvetlením pár trikov, v lepšom prípade s možnosťou si ho aj raz vyskúšať na figuríne, ale veď na čo, dôležité je, že máte papier v ruke, ktorý je v mojom prípade absolútne nepodstatný.
Ďalšia pomerne náročná vec, ktorú treba vyriešiť je, že na kurz sa väčšinou prihlasujú skupiny ľudí cez firmy, agentúry, jednoducho ak to potrebujú k svojej profesii. Pre jednotlivca je to opäť trošku zložitejšie, hoci toto pokladám za najmenšiu prekážku, keďže pridať sa k dákej skupine by snáď nemal byť problém, hoci aj na to ma niekoľko krát upozornili, že by som si mala nájsť „parťákov“.

Kurz by som stále rada absolvovala, aj si ho zaplatila, ale chcem mať istotu, že sa na ňom naučím viac ako nám vravievali pani učiteľky na základnej škole, že si budem môcť teoretické úkony aj prakticky vyskúšať, že mi možno niekto povie ako oklamať pud sebazáchovy, zastaviť sa, utekať pomôcť kde sa dá. 
Ak mi viete pomôcť s tým kde sa podobnému naučiť, alebo aspoň ako oklamať strach a pudy, ktoré nastúpia, ak sa niečo také reálne stane, prosím podeľte sa o ne. Je už tomu príliš dlho, čo riešim túto otázku a bola by som nerada, aby raz bolo neskoro.


3 komentáre:

  1. Ja síce až tak neriešim, ako by som sa zachovala v krízovej situácii, resp. ma to pri dákych podnetoch aj napadne - napr. po prečítaní tohto článku si tiež uvedomujem, že reálne by som tiež reagovala len na základe pudov sebazáchovy a nevedela by som pomôcť...

    A pri tom kurz prvej pomoci mám (robila som ho k vodičáku)... A netvrdím, že bol vyslovene zlý, nekvalitný, ale prosto to nestačilo, aby som mala reálny pocit, že dokážem poskytnúť prvú pomoc bez problémov. Dozvedela som sa tam skôr úplne základy čo robiť, ktoré si aktuálne ani dobre nepamätám...

    No na druhej strane človek práveže niekedy reaguje aj spontánne - že ani nevieš ako, kde sa to v tebe nabralo a druhému pomôžeš (možno ako napr. ten tvoj anjel strážny z Pohody)...

    Dada z www.trojversie.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ale dodávam, že spoliehať sa na to, že v krízovej situácii snáď zareagujem adekvátne, nie je najlepšie... Takže je smutné, že chceš ten kurz len z vlastnej potreby v zmysle, aby si si bola istá, že budeš vedieť pomôcť, keď bude treba, a je problém zohnať kvalitný kurz (v dobrej cene)...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vďaka za názor :)

    No veď práve toto...ja som si vo viacerých situáciách potvrdila, že to čo vravím, keď nečelím priamo takej situácii sa z 90% nepotvrdí, keď jej čeliť budem. Vždy som vravela, že ak bude treba pomôžem, aspoň sa budem snažiť, ale jednoducho to tak nebolo. Bola som paralizovaná niečo spraviť, akoby sa mi zastavil zdravé uvažovanie...celkom ma to prekvapilo. Kurz som chcela absolvovať vždy, ešte skôr než som si tento fakt potvrdila, ale po prežitých niektorých situáciach som o tom o to viac presvedčená, že ho jednoducho treba, ale naozaj aby mi dačo dal.

    Ja som robila vodičák dávnejšie, vtedy sme kurz nemali. Nemyslím si že musí byť zlý, ale príde mi, že je to len povinnosť k tomu vodičáku, niečo ako sama vravíš, čo si nevieš neskôr vybaviť, ako ja zo školy. Možno dáke základy, ale v adekvátnej situácii som ich aj tak nepoužila...

    Neviem, možno je hlúposť nad tým uvažovať, ale akosi mám pocit, že by som to jednoducho vedieť mala a keďže sa blíži leto a bude aj viac času, sa pre mňa táto téma opäť stala aktuálnou.

    OdpovedaťOdstrániť