pondelok, 3. septembra 2012

A tak sme sa museli rozlúčiť....



Mala 77 rokov. Teda vlastne jedenásť, ale ľudskou rečou a prepočítavaním krát 7 presne toľko. Už bola vlastne babička a predsa sa zdá, že len pred nedávnom šantila na poli s palicou. Už jej niet. Je tomu asi mesiac a ja som sa skôr neodvážila slovko napísať.



V čiernej jame ležala ako keď spávala na koberčeku. V ten deň som ju ešte počula, priateľ mojim slovám nechápal: „Počuješ? Ako keby prešla dvierkami?“ a neskôr: „Počuješ? Teraz ako keby zatriasla obojkom.“ Na tieto veci mám cit, ale netušila som, že aj pri zvieratách. Večer sa mi sníval sen o krásnej lúke - Roxy v najlepších rokoch, šťastná. Zrazu mi zostalo v ruke len vodítko a ona s iným vlčiakom odišla. Ešte sa naposledy obzrela, spokojná, že to nakoniec takto dopadlo. V očiach mala radosť a povzbudenie, aby sme si nerobili výčitky. Všetko je v poriadku, bola chorá, trápila by sa. Prišla sa naposledy rozlúčiť.


Budeš nám chýbať, zostalo prázdno aj po mesiaci. Keď píšem tieto riadky, tisnú sa mi slzy do očí, hoci som si myslela, že to už prešlo.
Ďakujem za krásnych 11 rokov, boli dôležité v mojom živote a ty si ma sprevádzala. Jedna etapa skončila, príde ďalšia. Zvláštne, že sa pred dverami objavil polomŕtvi kocúrik, možno ešte deň a neprežil by. Žeby pozdrav? Aby sme sa postarali, tak ako o teba, keď si k nám vyhodená a opustená prišla? Našla si si nás tak ako on. Budeme ho volať Happy, pretože sú u nás všetci šťastní a veselí :) Minimálne tí zo zvieracej ríše.

Btw pozdravuje ťa aj Lucky, aby som ho náhodou neurazila, pretože si na Happyho ťažšie zvyká. Mohla by si mu trošku dohovoriť.

Maj sa tam pekne a občas na nás zaštekaj ;) Bola česť spoznať takú osobnosť medzi psíkmi.




5 komentárov:

  1. Aj mne sa po prečítaní článku takmer tisnú slzy do očí... Nech sa má Roxy v psom nebíčku krásne a veľa radosti s novým prírastkom do rodiny Happym :)

    Ja mám tiež psíka, takú dôchodkyňu - je to 15-ročná jazvečíčka Tina. Celé dni spinká a relaxuje, ako sa na takú psiu babičku patrí, len sem-tam si ešte zašantí :) Tiež sme toho spolu veľa zažili a pevne dúfam, pevne verím, že ešte dáku kľudne aj dlhšiu chvíľku pozažívame :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ďakujem, Happy zdá sa, sa z najhoršieho dostal, už vymýšľa kde by akú zlobu spravil :D
    Fuuha tak to je úctyhodný vek. Veľmi verím aj ja, aby sa ešte veľa dožila a veľa toho ešte s tebou prežila. To je inak sranda, ja som si dnes ani neviem prečo v práci zmyslela na psíkov a ma napadlo, že také fajn meno pre fénku je Tina :D Len potom som sa zahriakla, lebo jedna kolegynka sa tak volá a teraz napíšeš, že máte Tinu :D zaujímavé :))

    OdpovedaťOdstrániť
  3. úprimnú sústrasť .... spomienky však ostávajú v nás ...a v nich žije naveky :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak tak, často si na ňu spomeniem, ako aj na všetkých či už zvieracích alebo človečích, ktorí odišli...a občas sa zdá, ako keby nikdy neodišli :)

      Odstrániť
  4. Btw teraz ma napadlo...na tej fotke Roxinka leží vedľa pomníka nášho prvého vlčiaka, ktorý prišiel, keď som sa ja narodila...dokonca aj ona videla, ako sme mu kopali hrob...vtedy bola ešte šteňa a práve túto fotku som sem dala, teraz som si to všimla...

    OdpovedaťOdstrániť