Ja spravím...

Tak som opäť spať. Moje dlhé prestávky sa začínajú stávať pravidlom. Nuž od kedy “mám večne čas“ (snažím sa používať pozitívne slovíčka a dotiahnuť si pekné veci do života :D), je to stále horšie. 

Pohodové a krásne vianočné sviatky a správny a šťastný krok do nového roka !!! :)

Užite si to a šírte lásku do celého sveta :D 

Koniec sveta alebo jeho začiatok?

Už ráno som sa zobudila nie práve najlepšie. V noci sa mi snívali podivné sny o mimozemšťanoch, o konci sveta, neustále som sa budila. Že sny majú svoj význam viem už dlho, ale predsa len občas bývajú len odrazom prežitého dňa pred tým. Chtiac nechtiac koniec sveta doľahol aj na mňa, hoci som v neho neverila a viem, že 21.12.2012 sa naše dni nesčítajú. Nanešťastie posledný súd prežijeme každý jeden z nás, ale nie všetci hromadne, ale každý inokedy, keď k nemu dospejeme. Keď nájdeme svoje pravé Ja v nás a oprostíme sa od masiek, ktoré sme počas života nazbierali.

Dnešný deň nám však môže byť nápomocný, môžeme začať odznova, môžeme sa zbaviť našich negatívnych činov spáchaných voči iným a voči nám samým. Môžeme vykročiť tou správnou nohou do nového sveta, v ktorom sa postupne my všetci zmeníme v krajšie a mierumilovnejšie bytosti. Áno svet aký poznáme končí, nie dnešným dňom, deje sa to každou novou generáciou, zmeny pozorujeme už roky, nebúri sa len príroda, ale aj naše vnútro, búrime sa proti systému, proti tomu „čo sa má“, proti konvenciám či morálke. Viac ako inokedy si uvedomujeme, že sme tu preto, aby sme hľadali šťastný život a ten šírili do sveta. Niektorí si to uvedomujú intenzívnejšie, iní zatiaľ len začínajú a mnohí ešte zostávajú v starom svete. Jedna etapa končí, iná začína a jej dôsledky sa možno prejavia až na ďalších generáciách.

Teším sa z tohto dňa, hoci som ho nijako výnimočne neprežila. Vnímala som ho však asi odjakživa. Prešla som štádiami zvedavosti, strachu, keďže som si bola vedomá, že sa ho asi dožijem, ale v poslednej dobe aj naplnením, že môžem byť tu, že raz budem svojim deťom o tomto dni rozprávať, o tom, ako niektorí ľudia bláznili, lebo podľahli panike možno cielene vyvolanej. Ja si však tento deň budem pamätať ako deň, kedy som napiekla koláč, strávila čas s rodinou a svojim priateľom, ako sme sa tešili na prichádzajúce sviatky a kdesi v kútiku dúfali, že nás tá energia z vesmíru aspoň kúskom zachytí a my budeme silnejší do ďalších krokov v hľadaní dobra, lásky a rovnováhy.

Budem si pamätať, že nás prišli do okna pozdraviť vtáčiky, ktoré už niekoľko týždňov kŕmime a akosi si zvykli na našu prítomnosť, že uznali za vhodné sa za každodennú stravu poďakovať. Budem si pamätať, že som dorábala vianočné darčeky, ktoré sú tento rok aj ručne robené, že som sa nešla učiť do knižnice, aby som si mohla plnými dúškami vychutnať predvianočné prípravy. Budem si pamätať však aj to, že som tomuto dňu dala pomenovanie nový začiatok, ku ktorému som sa snažila prísť celý svoj život. Akosi vo vnútri ma napĺňa láska, radosť, pochopenie a či je to „magickým“ dátumom, alebo len Vianocami, mám všetkých ešte radšej než kedy predtým. Na jednej strane v telke vidím, ako si ľudia robia zásoby a na strane druhej sa ľudia schádzajú, aby v tento deň oslavovali. Ktorých je viacej? Dnes cítim, že skôr láska a dobrá energia vyhráva, možno vďaka koncu mayského kalendára, možno vďaka predvianočným prípravám a vianočnej atmosfére a možno preto, že dnes viac ako inokedy sa veľa ľudí opiera o nádej, šťastie, lásku a tieto signály vysiela do sveta, hoci aj nevedomky.

Pôvodne som chcela napísať celkom iný článok nijako nesúvisiaci s dnešným dátumom, ale nakoniec tieto slová padli na papier. Či už zdieľate alebo nezdieľate podobné pocity, je to jedno, pretože život vždy ide ďalej a nanešťastie kým si nesplníme svoju úlohu ho budeme musieť jednoducho žiť a to aj po 21.12.2012 :)

Jesenná škola (anti)diskriminácie...aj takto sa to dá

V nedeľu som sa vrátila z päť dňového „školenia“ v oblasti diskriminácie, respektíve antidiskriminácie. Celý tento humbuk organizovala Občan, demokracia a zodpovednosť, o ktorej som mala doteraz len veľmi povrchné informácie. Už dávnejšie som však mala zo stránky pocit, že toto je tá pravá neziskovka, kde by som sa mohla časom realizovať. Keď nám na školský e-mail prišla ponuka prihlásiť sa na tréning, neváhala som a hneď som tak urobila, hoci som vtedy ešte presne nevedela, kto to organizuje, ani o čo presne pôjde.

Išla som tam s obavami, nakoľko som sa z nás externistov prihlásila jediná, nevedela som, či je pozvaná len naša škola, čo by bol celkom prúser, lebo právnici sú občas zvláštna kasta. Nechcem im krivdiť, jednoducho ma však za tie tri roky sami o tom presvedčili, hoci samozrejme všetkých nehádžem do jedného vreca. Ale k veci.

Prečo sa ťažko zbavujeme vecí?

V rámci mojej zmeny životného štýlu a tým dosiahnutiu zdravia, šťastia a rovnováhy, som začala intenzívnejšie zavádzať do praxe minimalizmus vo všetkých jeho podobách. Posledné roky to bolo len v malom, ale teraz som si uvedomila, že treba sa posnažiť troška viac, ak chcem vidieť jeho priaznivý vplyv na môj život. 

Každý žijeme len svoj príbeh

Vďaka knihe od dona Migueala Ruiza som pochopila, prečo sa mnohé veci dejú v našich životoch, prečo máme pocit odlúčenia, prečo nakoniec strácame vlastnú tvár, aby sme sa zapáčili inými a nakoniec ani nevieme kto sme, keď sme sami sebou.

Každý z nás žije svoj príbeh, svoj sen a všetci tí okolo, nás nebudú môcť nikdy pochopiť, tak ako ani my nepochopíme ich. Prečo? Pretože nie sme oni a ani nikdy nebudeme, tak ako ani človek, ktorý nás pozná celý život v dobrom aj zlom, nikdy nebude nami. Hoci som to niekde v kútiku tušila a aj vedela, nikdy mi nedoplo, akým oslobodzujúcim je toto poznanie, možno správne vysvetlenie v jeho knihe, možno len jednoducho uvedomenie.

Nadhľad vs. Ľahostajnosť

Dostala som úlohu napísať, ako vnímam rozdiel medzi nadhľadom a ľahostajnosťou. Pravdu povediac doteraz som sa tým veľmi nezaoberala, dokonca mi obe zvykli občas splývať. Zistila som, že to tak nie je, že nadhľad je to nejlepšie, čomu sa môžeme v živote naučiť...

Občas si treba dávať pozor

Neviem, či to nazvať šťastím, ochrannou rukou nad mojou osobou alebo len jednoducho vlastným prístupom k veciam a udalostiam, ale dakto mi ho dáva, to robí, alebo si také sama priťahujem.

Bolo tomu tak aj minulý týždeň keď som zo stanice kráčala na autobusovú zastávku. 

Zmeny v živote/Zmeny na blogu

A tak som sa konečne rozhodla. Asi ste si všimli v mojich článkoch, že pričasto spomínam ako nič nestíham. Zistila som, že mám toho asi až priveľa. Stále mám pocit, že je život prikrátky a ja musím stihnúť tóóľko vecí, najlepšie hneď teraz, lebo potom už budem stará a nepoužiteľná. Hm zaujímavé to moje zmýšľanie a filozofia života, však? A tak som sa rozhodla, že svoje aktivity musím jednoducho zredukovať, určiť si priority a na všetko ostatné bude čas neskôr. Fakt je ten, že všetko naraz sa nedá, potom sa robia veci povrchne. Len keď mňa baví neustála zmena a preto skáčem od jedného k druhému. Takto sa však nič poriadne nenaučím!

Čo toto zamyslenie znamená pre môj blog?

Peter Sorát - Pouličný diviak

Hoci by som sa v tomto čase a v toto poobedie mala venovať písaniu bakalárky, nedá mi to a zakiaľ sú dojmy z knihy ešte čerstvé, rozhodla som sa o nej napísať. Pred niekoľkými mesiacmi som už knihu na blogu spomínala, teraz som ju aj konečne prečítala. K počinu napísať článok čím skôr, ma nakopol aj rozhovor mojich starších kolegýň vo firemnej kuchynke, ktorý prebiehal asi takto:

Život je mozaika

Stalo sa vám už niekedy, že ste prežili situácie, ktoré ako keby dotvorili mozaiku vášho života? Situácie, ktoré by sa dali prirovnať k malému sklíčku, ktoré dokonale zapadlo k iným situáciám, ktoré sa vo vašom živote odohrali? 

Výstava Interbueaty/Bioštýl/Ezoterika

Dnes som sa zúčastnila výstavy Interbueaty/Bioštýl/Ezoterika v Bratislavskej Inchebe. Túto výstavu som absolvovala po prvý krát. Moje kroky smerovali do oddelenia bioštýlu a ezoteriky, keďže som na túto oblasť zaťažená :)

Dusené hríbiky (ľahký obed/večera/predjedlo)

Ako som sľúbila ponúkam prvý recept čisto vegetariánskeho rázu, ale za to veľmi chutné jedlo, hlavne pre milovníkov húb. Pôvodný recept som trošičku upravila, uvádzam však jeho zdroj pre nadšencov originality :)

Zoznam prianí/darčekov alebo Wishlist

Pohrávam sa s myšlienkou tohto roku poslať svojim „Ježiškom“ svoj zoznam prianí. Nakoľko nerada vyhadzujem veci a občas sa predsa len stane, že Ježiško prinesie niečo čo sa mi nehodí, „Zoznam prianí“ považujem za skvelú alternatívu. Vyhadzovanie je už trošku extrém, ale koľko krát sa stane, že sa Ježiško jednoducho netrafí do vašich požiadaviek, pretože sa nespýta na vaše želania, respektíve nemá možnosť spýtať sa (bývate ďaleko od seba, sporadické stretávanie sa a pod.), alebo nechcete byť netaktný a darček si vypýtať, hoci v takom prípade bude pre vás „Zoznam prianí“ asi zbytočný. V takýchto prípadoch dostanete síce pekný nový sveter, ktorý zrejme vynosíte, ale vy by ste radšej chceli dáku knihu okolo ktorej chodíte už pekne dlho v kníhkupectve, len je trošku pridrahá na vaše terajšie pomery.

Neviem však ako takýto môj počin príjmu moji blízki. Bude sa im to zdať, že sa vnucujem a dožadujem nejakých vecí a nenechám ich vybrať mi, čo sa im páči? Alebo to príjmu s nadšením, že si so mnou nemusia tohto roku lámať hlavu čo mi kúpiť/podarovať?

Svoj wishlist som si vytvorila tu. Ako taktne dávate najavo svojim blízkym, čo vám kúpiť? Myslíte, že aj toto je alternatíva?