Pohrávam sa s myšlienkou tohto roku poslať svojim „Ježiškom“
svoj zoznam prianí. Nakoľko nerada vyhadzujem veci a občas sa predsa len
stane, že Ježiško prinesie niečo čo sa mi nehodí, „Zoznam prianí“ považujem za
skvelú alternatívu. Vyhadzovanie je už trošku extrém, ale koľko krát sa stane,
že sa Ježiško jednoducho netrafí do vašich požiadaviek, pretože sa nespýta na
vaše želania, respektíve nemá možnosť spýtať sa (bývate ďaleko od seba,
sporadické stretávanie sa a pod.), alebo nechcete byť netaktný a darček
si vypýtať, hoci v takom prípade bude pre vás „Zoznam prianí“ asi zbytočný.
V takýchto prípadoch dostanete síce pekný nový sveter, ktorý zrejme
vynosíte, ale vy by ste radšej chceli dáku knihu okolo ktorej chodíte už pekne
dlho v kníhkupectve, len je trošku pridrahá na vaše terajšie pomery.
Neviem však ako takýto môj počin príjmu moji blízki. Bude sa
im to zdať, že sa vnucujem a dožadujem nejakých vecí a nenechám ich
vybrať mi, čo sa im páči? Alebo to príjmu s nadšením, že si so mnou
nemusia tohto roku lámať hlavu čo mi kúpiť/podarovať?
Svoj wishlist som si vytvorila tu. Ako taktne dávate najavo
svojim blízkym, čo vám kúpiť? Myslíte, že aj toto je alternatíva?
mno u nas v rodine to funguje takto ...ze sa ma na rovinu spytaju co chcem alebo ja im na rovinu poviem co si zelam alebo co by ma potesilo ked ide o nakladny darcek tak sa mi aj nan skladaju :) myslim si ze s tym by nebol problem ale co sa tyka kamaratiek to si nedovolim povedat co si zelam ak su mi naozaj blizke tak vedia ako trafit, lebo ma proste poznaju :D
OdpovedaťOdstrániť