Týždennými radosťami a starosťami to už nemožno
nazývať, pretože to do týždňa akosi nikdy nestíham :) Leto sa pomaly končí, ale moje
zážitky našťastie ešte nie sú pri konci.
„Ak nebudeš vedieť, čo robiť, sprav si masérsky kurz,“ poznamenala
moja babka. Raz mi babka zavolala, pretože ju pichlo v lopatkách. Má
naozaj boľavý chrbát, kríže a asi všetko. Moje tety, ktoré sa o ňu starajú,
nevynechajú deň, aby jej od bolesti neuľavili každodenným natieraním. Tento
krát som dobehla ja a čuduj sa svete, babke sa môj spôsob viac ako
zamlúval. Vraj jej aj seknutie na druhý deň povolilo a po ďalšom dni mojej
masáže, sa jej aj konečne uľavilo. A mňa to samozrejme len teší :D
Upiekla som svoj prvý makový závin. A celkom sa mi podaril :)
Knihy sú hitom tohto
leta. Momentálne čítam 50 odtieňov sivej, moju šiestu knihu v tomto lete.
Neverila som, že sa môžem opäť takto rozčítať a hltať knihu za knihou. Za
posledné týždne som zhltla Voľný pád – Sun Belangelo, Nezastaneš na polceste –
Sun Belangelo, Quo Vadis – H. Sienkiewicz, Risknem to s punkerom – E.
Rúčková, Atlas Mrakov – D. Mitchell. Všetky knihy sú polístočkované a pooznačované,
aby som z nich vytiahla zaujímavé state a citáty. Kedy sa však k tomu
dostanem je otázne.
Aby som mimo koní viacej športovala, nechala som sa
nahovoriť na inline korčuľovanie po večernej
Bratislave. Uzavreli cesty smerom na Ružinov a obrovská skupina
niekoľko sto korčuliarov sa valila ulicami. Do zvuku koliesok odrážajúcich sa
od cesty, sa miešala povzbudzujúca hudba, ktorá nás nie raz roztancovala.
Korčule som mala na nohách po niekoľkých rokoch, ale celkom to tým mojim nohám išlo.
S kamarátkou sme sa v jeden večer prechádzali po
našej utešenej dedine, keď jej zrazu zazvonil telefón. Z rozhovoru bolo
jasné, že nás čoskoro niekto na polceste vymákne. Konkrétne náš kamarát
Adrenalín Boy, ktorý sa mal o dva dni ženiť. Zrazu som mala na Sobotu večer program, hrnuli sme sa plné auto na
svadbu do Trnavy a tak parádne sme sa zabavili a vytancovali, ako už
dlho nie. Len otázka „on sa vážne
oženil?“ akosi zostala vysieť vo vzduchu, keďže nikto by nečakal, že bude
medzi prvými z našej partie. Vždy išiel do všetkého s nadšením a po
hlave, preto prezývka Adrenalin Boy. Ani jeho svadba nebola výnimkou, takže mu
prajem moc a moc šťastia.
Moja novinárska kariéra začína naberať ostrejšie hrany :P
Robila som svoje prvé rozhovory na tému
adaptácie detí v škole a škôlke. Bolo to poučné, zaujímavé,
kreatívne a zábavné. Teším sa, keď sa zase vyberiem na výzvedy pre články.
Kone sú balzam na
moju dušu. Môžem odpadávať od únavy, keď si vysadnem do sedla, zrazu akoby
moje telo dostalo energetický náboj. Vlastne v sedle ani sedieť nemusím,
stačí, že môžem okolo týchto neuveriteľných zvieracích bytostí obskakovať.
S tetuškami po druhé v Rakúsku, tento krát na
nákupoch v Pandorfe. V škaredom počasí chodiť po obchodoch,
bola to fuška :P. Nanešťastie nič moc nemali a ja som sa uspokojila s núteným
minimalizmom. Odišla som s jednou blúzkou, topánkami a obalom na
mobil. Všetko praktické a potrebné veci v momentálnom živote.
Absolvovala som alternatívnu preventívnu prehliadku pred
mojim odchodom do zahraničia. Pôvodne som chcela ísť na klasickú preventívnu
prehliadku, ale nakoľko je pokročilý čas a ak by niečo našli, vyšetrenia
už veľmi nestihnem, volila som inú cestu. Som rada, že som sa tak rozhodla, navštívila som totiž iridiológa. Komu
je tento pojem neznámy, ide o človeka, ktorý z očí dokáže vyčítať
stav orgánov. Nuž všeličo som sa o sebe dozvedela a mám tých neduhov
v tele neúrekom. Nebola som teda hipochonder, ako si myslela moja mamina,
ale skutočne som za posledné roky cítila, že so mnou nie je niečo v poriadku.
Iridiológ mi predpísal zopár bylinkových a prírodných liečiv ako čaje,
rakytníkový olej, či brusnice a iné prírodné produkty. Vytvoril mi program
na pol roka a spísal čo konzumovať a čomu sa naopak vyhýbať. Bolo to
veľmi poučné vyšetrenie, zostavil mi môj genetický typ a predispozície na
isté choroby. Nanešťastie všetko sa dá včas zachytiť a čo už je rozbehnuté
vyliečiť. Prekvapilo ma, že som si svoj stav zapríčinila vlastnou vinou,
nakoľko genetika je vskutku dobrá. Predovšetkým stres, vo mne spustil sériu zápalov. Bude treba, aby som zmenila a zvoľnila
životný štýl, naučila sa oddychovať, obohatila stravu, jedla 6-7 krát denne,
viac sa hýbala, veľmi veľa pila a dodržiavala jeho základné rady. Na prvý
pohľad sa mi zdalo, že je toho všetkého akosi priveľa, ale snáď to pôjde. Musím
sa vzdať kávy, obmedziť mliečne výrobky a sacharidové jedlá. Pre tých, koho by podobné
vyšetrenie, ktoré vrelo odporúčam, zaujímalo, preštudujte si túto stránku.
Nečakane sa u Vyvoleného objavila návšteva zo Škótska. Zoli zmeškal v Bratislave lietadlo a môj
drahý sa stal jeho záchrancom na pár dní. Je to náhoda, že sa u Vyvoleného neobjavil
za posledné roky čo je doma, ale teraz pred našim odchodom do Škótska? Ja by som
to nazvala hrou Vesmíru. Utvrdila ma v našej ceste, hoci to nebude vôbec
ľahké. Minimálne pre mňa s mojou angličtinou a žiadnou skúsenosťou so
škótskym akcentom. No čo už, bolo už všelijako, prežijem aj toto :) Zoliho sme
vytiahli na Devín, na kvasinkové pivo do našej pravej dedinskej krčmy, Vyvolený
povyzvedal dáke info o našej budúcej destinácii a nakoniec sa
zmeškanie lietadla zmenilo na celkom príjemne strávené dni na Slovensku, aspoň
dúfame. Teraz som pochopila, že slovensko – maďarské vzťahy prestávajú byť len
politickou záležitosťou. Sympatická návšteva pôvodom z Budapešte sa nie
raz o nich zmienila s obavami, či nebude mať u nás problémy,
keďže je maďarskej príslušnosti. Vždy mi prišlo ľúto, hlavne, keď sa tak pekne
vyjadroval o našich blízkych kultúrach, zvykoch, mentalite.
Zaujímavosťou uplynulých dní bolo pre mňa srdce vytvorené z ostnatých drôtov, ktoré v čase komunizmu tvorili hranice s Rakúskom v blízkosti Moravy a Devína
nuz... asi mas na masaze ozaj talent, pretoze mne ked dal kamos masaz, tak som zrazu nevedela otocit hlavu do jednej strany xD
OdpovedaťOdstrániť...kavy by som sa nevzdala..... nemôzem. Teraz som ju par mesiacov nemohla pit, ale musela som sa k nej vratit ;)
našťastie pre mňa to nie je taká tragédia, nikdy mi veľmi nechutila, bol to skôr len akýsi relax...ale to sa dá nahradiť aj niečím iným..priznám sa však, že tam kde chodievam jazdievať na koňoch si jednu kávu vždy dám, je to taký náš rituál po jazdení...je to však len raz do týždňa :P poznám však mnohých ako ty, kamarátke našli troška upchatú cievku v hlave a odporučili jej nepiť kávu, nedokáže sa jej vzdať (má však aj nízky tlak, na čo jej zase káva pomáha)
Odstrániť