pondelok 2. septembra 2013

Radosti a starosti uplynulých dní #7

Týždennými radosťami a starosťami to už nemožno nazývať, pretože to do týždňa akosi nikdy nestíham :) Leto sa pomaly končí, ale moje zážitky našťastie ešte nie sú pri konci.

 „Ak nebudeš vedieť, čo robiť, sprav si masérsky kurz,“ poznamenala moja babka. Raz mi babka zavolala, pretože ju pichlo v lopatkách. Má naozaj boľavý chrbát, kríže a asi všetko. Moje tety, ktoré sa o ňu starajú, nevynechajú deň, aby jej od bolesti neuľavili každodenným natieraním. Tento krát som dobehla ja a čuduj sa svete, babke sa môj spôsob viac ako zamlúval. Vraj jej aj seknutie na druhý deň povolilo a po ďalšom dni mojej masáže, sa jej aj konečne uľavilo. A mňa to samozrejme len teší :D

Upiekla som svoj prvý makový závin. A celkom sa mi podaril :)


Knihy sú hitom tohto leta. Momentálne čítam 50 odtieňov sivej, moju šiestu knihu v tomto lete. Neverila som, že sa môžem opäť takto rozčítať a hltať knihu za knihou. Za posledné týždne som zhltla Voľný pád – Sun Belangelo, Nezastaneš na polceste – Sun Belangelo, Quo Vadis – H. Sienkiewicz, Risknem to s punkerom – E. Rúčková, Atlas Mrakov – D. Mitchell. Všetky knihy sú polístočkované a pooznačované, aby som z nich vytiahla zaujímavé state a citáty. Kedy sa však k tomu dostanem je otázne.

Aby som mimo koní viacej športovala, nechala som sa nahovoriť na inline korčuľovanie po večernej Bratislave. Uzavreli cesty smerom na Ružinov a obrovská skupina niekoľko sto korčuliarov sa valila ulicami. Do zvuku koliesok odrážajúcich sa od cesty, sa miešala povzbudzujúca hudba, ktorá nás nie raz roztancovala. Korčule som mala na nohách po niekoľkých rokoch, ale celkom to tým mojim nohám išlo.

S kamarátkou sme sa v jeden večer prechádzali po našej utešenej dedine, keď jej zrazu zazvonil telefón. Z rozhovoru bolo jasné, že nás čoskoro niekto na polceste vymákne. Konkrétne náš kamarát Adrenalín Boy, ktorý sa mal o dva dni ženiť. Zrazu som mala na Sobotu večer program, hrnuli sme sa plné auto na svadbu do Trnavy a tak parádne sme sa zabavili a vytancovali, ako už dlho nie. Len otázka „on sa vážne oženil?“ akosi zostala vysieť vo vzduchu, keďže nikto by nečakal, že bude medzi prvými z našej partie. Vždy išiel do všetkého s nadšením a po hlave, preto prezývka Adrenalin Boy. Ani jeho svadba nebola výnimkou, takže mu prajem moc a moc šťastia.

 S tetuškami som sa bola pozrieť na Semmeringu (dobre bolo to ešte v júli, ale akosi som tu na to zabudla). Chceli sme si obzrieť svahy, ktoré sú od nás dve hoďky autom v začiatkoch rakúskych álp. Previezli sme sa lanovkou na vrchol jedného svahu, pokochali sa výhľadom a jednodňový výlet môžem hodnotiť ako vydarený. Možno tu absolvovať cestu starodávnym vlakom cez rozprávkové tunely a prekrásnou prírodou, kde atmosféru dotvorí zvuk lokomotívy. Keď sme prišli domov, tetušky zistili, že sme boli 5 km vzdialené od tých pravých povestných zimných svahov a videli sme len ozajstný začiatok. No čo, obzrieť skutočné svahy a vydať sa na výlet vlakom bude treba ešte niekedy absolvovať :).



Moja novinárska kariéra začína naberať ostrejšie hrany :P Robila som svoje prvé rozhovory na tému adaptácie detí v škole a škôlke. Bolo to poučné, zaujímavé, kreatívne a zábavné. Teším sa, keď sa zase vyberiem na výzvedy pre články.

Kone sú balzam na moju dušu. Môžem odpadávať od únavy, keď si vysadnem do sedla, zrazu akoby moje telo dostalo energetický náboj. Vlastne v sedle ani sedieť nemusím, stačí, že môžem okolo týchto neuveriteľných zvieracích bytostí obskakovať.

S tetuškami po druhé v Rakúsku, tento krát na nákupoch v Pandorfe. V škaredom počasí chodiť po obchodoch, bola to fuška :P. Nanešťastie nič moc nemali a ja som sa uspokojila s núteným minimalizmom. Odišla som s jednou blúzkou, topánkami a obalom na mobil. Všetko praktické a potrebné veci v momentálnom živote.

Absolvovala som alternatívnu preventívnu prehliadku pred mojim odchodom do zahraničia. Pôvodne som chcela ísť na klasickú preventívnu prehliadku, ale nakoľko je pokročilý čas a ak by niečo našli, vyšetrenia už veľmi nestihnem, volila som inú cestu. Som rada, že som sa tak rozhodla, navštívila som totiž iridiológa. Komu je tento pojem neznámy, ide o človeka, ktorý z očí dokáže vyčítať stav orgánov. Nuž všeličo som sa o sebe dozvedela a mám tých neduhov v tele neúrekom. Nebola som teda hipochonder, ako si myslela moja mamina, ale skutočne som za posledné roky cítila, že so mnou nie je niečo v poriadku. Iridiológ mi predpísal zopár bylinkových a prírodných liečiv ako čaje, rakytníkový olej, či brusnice a iné prírodné produkty. Vytvoril mi program na pol roka a spísal čo konzumovať a čomu sa naopak vyhýbať. Bolo to veľmi poučné vyšetrenie, zostavil mi môj genetický typ a predispozície na isté choroby. Nanešťastie všetko sa dá včas zachytiť a čo už je rozbehnuté vyliečiť. Prekvapilo ma, že som si svoj stav zapríčinila vlastnou vinou, nakoľko genetika je vskutku dobrá. Predovšetkým stres, vo mne spustil sériu zápalov. Bude treba, aby som zmenila a zvoľnila životný štýl, naučila sa oddychovať, obohatila stravu, jedla 6-7 krát denne, viac sa hýbala, veľmi veľa pila a dodržiavala jeho základné rady. Na prvý pohľad sa mi zdalo, že je toho všetkého akosi priveľa, ale snáď to pôjde. Musím sa vzdať kávy, obmedziť mliečne výrobky a sacharidové jedlá. Pre tých, koho by podobné vyšetrenie, ktoré vrelo odporúčam, zaujímalo, preštudujte si túto stránku.


Nečakane sa u Vyvoleného objavila návšteva zo Škótska. Zoli zmeškal v Bratislave lietadlo a môj drahý sa stal jeho záchrancom na pár dní. Je to náhoda, že sa u Vyvoleného neobjavil za posledné roky čo je doma, ale teraz pred našim odchodom do Škótska? Ja by som to nazvala hrou Vesmíru. Utvrdila ma v našej ceste, hoci to nebude vôbec ľahké. Minimálne pre mňa s mojou angličtinou a žiadnou skúsenosťou so škótskym akcentom. No čo už, bolo už všelijako, prežijem aj toto :) Zoliho sme vytiahli na Devín, na kvasinkové pivo do našej pravej dedinskej krčmy, Vyvolený povyzvedal dáke info o našej budúcej destinácii a nakoniec sa zmeškanie lietadla zmenilo na celkom príjemne strávené dni na Slovensku, aspoň dúfame. Teraz som pochopila, že slovensko – maďarské vzťahy prestávajú byť len politickou záležitosťou. Sympatická návšteva pôvodom z Budapešte sa nie raz o nich zmienila s obavami, či nebude mať u nás problémy, keďže je maďarskej príslušnosti. Vždy mi prišlo ľúto, hlavne, keď sa tak pekne vyjadroval o našich blízkych kultúrach, zvykoch, mentalite. 

Zaujímavosťou uplynulých dní bolo pre mňa srdce vytvorené z ostnatých drôtov, ktoré v čase komunizmu tvorili hranice s Rakúskom v blízkosti Moravy a Devína



2 komentáre:

  1. nuz... asi mas na masaze ozaj talent, pretoze mne ked dal kamos masaz, tak som zrazu nevedela otocit hlavu do jednej strany xD
    ...kavy by som sa nevzdala..... nemôzem. Teraz som ju par mesiacov nemohla pit, ale musela som sa k nej vratit ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. našťastie pre mňa to nie je taká tragédia, nikdy mi veľmi nechutila, bol to skôr len akýsi relax...ale to sa dá nahradiť aj niečím iným..priznám sa však, že tam kde chodievam jazdievať na koňoch si jednu kávu vždy dám, je to taký náš rituál po jazdení...je to však len raz do týždňa :P poznám však mnohých ako ty, kamarátke našli troška upchatú cievku v hlave a odporučili jej nepiť kávu, nedokáže sa jej vzdať (má však aj nízky tlak, na čo jej zase káva pomáha)

      Odstrániť