pondelok 24. júna 2013

Týždenné radosti a starosti #5

V krátkosti zhrniem vôbec uplynulé týždne, aby som mohla nabehnúť zase na týždennú sumarizáciu. Takže ako viete stále som sa učila, najprv som nezoštátnicovala, našťastie na druhý krát sa to podarilo. Bolo to naozaj náročné, prvý krát som odchádzala s plačom, druhý krát som si povedala, že mi to celé za to nestojí, bude ako bude. Chcela som to mať čím skôr za sebou a podarilo sa. Ttretina však ani na druhý krát nespravila, takže som šťastná, že patrím k tým šťastnejším. Overila som si, že denník budúcnosti a prehrávanie situácie akoby sa práve diala, vážne funguje. Len pozor na želania, pretože ja som si do denníka napísala, že som štátnice urobila, aká som šťastná a budem mať konečne prázdniny už v júni. Prvý termín bol 21. mája a nevydarilo sa. Nech to znie akokoľvek strelene som si istá, že si za to môžem sama, nie len kvôli vedomostiam, keďže som vtedy nevedela všetko a potiahla si zlú otázku, ale aj kvôli nepresnému želaniu :).

Po štátniciach sa začali menšie oslavy a všetko čo som toľkú dobu odkladala ma akosi zavalilo. Mala som pocit, že stíham menej, ako keď som sa len učievala. Bolo treba doháňať články pre firmy, ponavštevovať a postretávať sa so všetkými, ktorých som zanedbávala (stále som všetkých nestihla), vybavovať úrady, ach tie úrady, katastrofa, doháňať domáce práce, ale aj čítať knihy, začať cvičiť, chodiť hrávať volejbal, ísť von so susedkinou fénkou, či konečne začať písať články na svoj blog (áno viem dostávam sa k tomu až teraz :-/).

Poďme ale k poslednému týždňu, nebolo tam toho málo.
Keď bolo ešte krásne, až priveľmi teplo, zašla som si zahrať po asi štyroch rokoch plážový volejbal. Voľakedy som ho hrávala každé leto dennodenne, mala som kondičku a musím sa pochváliť aj mi to občas išlo. Dokonca som absolvovala aj nejaký ten turnaj. Štyri roky sú štyri roky, ak sa k tomu pridá takmer žiadne cvičenie a teda žiadna kondícia, milá Eva po prvom dvanásť bodovom sete má pocit, že dušu vypľuje. Tak som aj v prvý deň skončila, nebola som schopná dohrať ani zápas. Druhý krát to už bolo lepšie, ubehlo zopár dní, bola som v posilovni a čuduj sa svete zrazu som tých zápasov odohrala hneď štyri. Boli troška menej behavé, čo je pravda, ale predsa len som na dobrej ceste k opätovnej kondícii.

Minulý víkend sme mali hneď dve grilovačky. Môj drahý oslavoval okrúhlatiny a moji rodičia sa prvý krát stretli na takejto akcii s tými jeho a bol to fajn večer. Chystáme sa na jeseň preč, takže nebolo od veci ich takto spriateliť. Kvôli môjmu večnému učeniu sme nestíhali ani moje narodeniny a ani narodeniny mojich dvoch tiet, s ktorými mám veľmi dobré vzťahy a celý život sú mi popri mojich skvelých rodičoch ďalšou oporou. Tak sme grilovali po druhé. Opäť fajn rodinný večer, vraj som sa začala zase usmievať. Teda mám aj konečne prečo :D.

Konečne sme sa boli previezť na motorke na dlhšej projížďke. Brázdili sme slovenské hranice, nakukli k susedom Čechom a ja som sa nevedela vynadívať na vŕšky posiate viničmi a zlatými klasmi, ktoré pri západe slnka pôsobili tak romanticky a krásne. Na motorke milujem pocit slobody, to že môžem vdychovať okolité vône a všetko okolo, najmä prírodu, si aj na ceste vychutnávať.






Čo to som musela po úradoch pobehať a hoci som čestný človek, ktorý dodržuje čo môže, presvedčila som sa na vlastnej koži, že náš byrokratický štát núti ľudí obchádzať zákony, len aby ako tak mali z čoho žiť, keď sú napríklad nezamestnaní alebo samostatne zarábajúci. Občas sa mi nad týmto rozum zastavuje. A potom, keď sa slečna úradníčka tvári, že ak som nedoniesla, čo mi nakázali, pretože to fyzicky nemám, ako keby som niekoho zavraždila a tabuľkovo takúto vraždu nemožno dovoliť, prechádza ma chuť zostávať tu čo i len o deň dlhšie. Troška mi moje užívacie plány naštrbili, ale netreba sa nechať rozhodiť akýmisi tabuľkami a typickým prístupom „úradníkov síce platia ľudia, ale aj tak sme tu my pre nich, nie oni pre nás“.

Začala som s 30 day shred a teda najprv som sa riadne zapotila. Svoju daň spôsobilo aj horúce počasie, ale teraz po niekoľkých dňoch mám pocit, že kondícia sa začína prinavracať a aj preto už toľko nefuním a netečie zo mňa ako z potoka. Činky som si nakoniec nezadovážila, ale používam pollitrové fľaše a ani s nimi to nie je pre mňa jednoduché. Postupne, dnes už bez svalovice, pokračujem ďalej  a na konci zosumarizujem v samostatnom článku moje pripomienky a zistenia.

Babka využila moje neučenie sa a vyhnala ma zbierať vyšne. Poviem pravdu nechcelo sa mi veľmi, ale vravím si, mám čas a hoci ich ja osobne nejem, doma sa snáď zužitkujú a aj jej zostanú. Nakoniec to bolo fajn, byť vonku na slniečku, síce doškrábaná od konárov, ale kontakt s milou Višňou bol príjemný. Vykôstkovala som, premiešala s cukrom a zamrazila. Nakoniec sa bude s radosťou vyťahovať na koláče. Večer sme šli na predstavenie ochotníckeho divadla v našej dedine. Aj ja som s nimi voľakedy hrávala, tak bolo zaujímavé sledovať hru z pozície diváka a nie byť na javisku. Nuž aj mi to chýba, ale nedá sa všetko stíhať. Pokračovali sme opäť rodinne a išli oslavovať päťdesiatku na Vyvoleného strane. Bol to pekný večer, spoznala som jeho širšiu rodinu a musím sa priznať dosť mi sadli do noty, čo je myslím vo vzťahu veľmi poľahčujúce :).



V nedeľu som sa stretla s kočkami z Antidiskriminačnej školy. Sú to holky s ktorými som bola na tréningu na izbe a fakt sme si veľmi sadli. Sú asi jediné s ktorými si o mojom záujme v oblasti ľudských práv a celkovo o mojich názoroch väčšinovou spoločnosťou skôr neprijímanými, môžem porozprávať. Monča na druhý deň odlietala skúšať šťastie do sveta, takže to bola hneď aj rozlúčka. Hoci ktovie v zahraničí sa možno skôr stretneme ako tu na Slovensku.

Toľko moje posledné zážitky, konečne mám pocit, že žijem a hoci sa toho kopí a kopí aj naďalej, už sa skutočne zase usmievam :).



6 komentárov:

  1. Ja milujem višneee, no žiadne nemáme! :| Teda, brat nasadil višňu, ale ešte je malá a určite potrvá, kým vyrastie a bude z nej poriadna úroda! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak to škoda, že nie si dakde naša suseda, hneď by som ti ten kýblik prehodila :D mne z višní alebo čerešní bolo ako decku zle (asi som sa na ne napila) a odvtedy ich nejem..teraz som sa prekonala, že veď nech ochutnám, pár som ich zjedla..no potom som ich začala vykôstkovávať a asi v každej druhej bol červíček, tak dávam vyšniam zase zbohom na istý čas, akosi toto neviem v sebe prekúsnuť, že keď ju dám do pusy možno je vnútri červík :D

      Odstrániť
  2. dopekla!!! to castou o uradoch si mi pripomenula, ze dnes som mala vstat skoro a ist vybavovat urad! ...... a ja sedim doma pri kompe xD som zabudla.....

    OdpovedaťOdstrániť
  3. len nedavno som po 6 rokoch zistila, ze mame na zahrade visne :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. aj ja občas s údivom zisťujem, čo máme v záhrade :D

      Odstrániť