utorok, 6. novembra 2012

Nadhľad vs. Ľahostajnosť


Dostala som úlohu napísať, ako vnímam rozdiel medzi nadhľadom a ľahostajnosťou. Pravdu povediac doteraz som sa tým veľmi nezaoberala, dokonca mi obe zvykli občas splývať. Zistila som, že to tak nie je, že nadhľad je to nejlepšie, čomu sa môžeme v živote naučiť...

Aby bol človek šťastný a žil svoj život spokojne, mal by si udržiavať nadhľad vo všetkých životných situáciách. Čo to znamená? Emócia je vždy dôsledok niečoho, napríklad, že ma niekto rozhnevá, aj ja sa rozhnevám.

Ak si udržím nadhľad nad situáciou, emócia príde, ale neurčuje a neriadi moje ďalšie správanie, čo má za následok, že napriek vnútornému hnevu zostanem pokojná, respektíve samotný môj hnev nepríde. Takýmto spôsobom môžem partnera v rozhovore upokojiť, respektíve sám uvidí, že s hádkou nepochodí a sám odíde.

Vďaka nadhľadu prestávame počúvať vlastné myšlienky, rozum a ego, ale počúvame dušu a srdce, ktorá sa nikdy nechce hádať, ohovárať, žiarliť, poučovať. Vďaka nadhľadu vieme prekonať rôzne náročné životné situácie, výsmech, neprajnosť a iné ľudské vlastnosti ega. Nemáme však tendenciu nejakým spôsobom ľudí za ich takéto chovanie súdiť, kritizovať, tváriť sa, že sa nás to netýka, teda nie sme voči nim ľahostajní, pretože si emóciu ktorú v nás vyvolali uvedomujeme, prežijeme ju, ale nenecháme ju, aby nás ovládla. Je pre nás daná emócia dôležitá a rovnako aj človek, ktorý ju vyvolal.

Ako napríklad v prípade pohrebu blízkej osoby. Vnútorne prežívame smútok, ale sú v našom okolí možno osoby, ktoré potrebujú oporu, musíme zabezpečiť pohreb, tak nie je teraz priestor na to, aby sme emóciu nechali v plnom rozsahu prejaviť sa. Preto, napriek tomu, že sa nás situácia bytostne dotýka, udržujeme si nadhľad, aby sme situáciu lepšie zvládli bez emočných kolapsov, obviňovania seba, že sme za smrť zodpovedný a podobne.

Kďežto v prípade našej ľahostajnosti hoci by aj emócia prišla, my sa tvárime, že nie je naša, že nás to absolútne nezaujíma a vytlačíme ju preč. Respektíve v nás žiadnu emóciu situácia ani len nevyvolá, sme voči situácii ľahostajný a teda ju úplne odignorujeme, hoci by sme sa ňou zrejme mali zaoberať. Ja vidím hlavný rozdiel medzi nadhľadom a ľahostajnosťou v tom, že pri nadhľade si emócie uvedomujeme, ale pozeráme na ne ako keby zo strany a takýto postoj nám dovoľuje správne sa rozhodnúť, reagovať, kďežto pri ľahostajnosti sa nás emócia nijako nedotkne, respektíve ani len nepríde a my situáciu len odignorujeme, bez ďalšieho hľadania riešení a rozhodnutí.
A teda...
"KEPP STAY ON TOP OF THINGS"

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára