nedeľa, 7. októbra 2012

Život je mozaika



Stalo sa vám už niekedy, že ste prežili situácie, ktoré ako keby dotvorili mozaiku vášho života? Situácie, ktoré by sa dali prirovnať k malému sklíčku, ktoré dokonale zapadlo k iným situáciám, ktoré sa vo vašom živote odohrali? 

Mávam občas obdobia, kedy si sklíčka uvedomujem skutočne intenzívne. Mohli by sme ich volať aj náhody, ale ja na náhody neverím, takže sa mi viacej páči predstava malého modrého alebo červeného sklíčka nepravidelného tvaru, ktoré presne zapadne vedľa iného sklíčka. Všetky tieto sklíčka tvoria mozaiku môjho života a keby sme ich aj fyzicky rozmiestnili, tak v niektorých častiach by boli prázdne miesta pekne vyplnené, inde zase stále zívali prázdnotou, nakoľko sa ešte situácia, ktorá by prázdne miesto zaplnila neodohrala, alebo som si ju v danom momente neuvedomila.

V poslednej dobe som si takýchto sklíčok všimla hneď niekoľko. Pre iných to možno budú banality, ale ja viem, že sa dačo udialo a dotváram zase mozaiku svojho života a kráčam po správnej ceste.

Pred pár dňami som telefonovala s kamarátkou, už mesiace sme spolu nehovorili. Rozprávali sme sa o všetkom možnom a reč padla na meditáciu. Ona je človek, o ktorom som si vždy myslela, že podobné veci nerieši, neverí im a jednoducho sa nimi ani nezaoberá. Ja som sa meditáciám venovala, ale vždy len doma, čo malo za následok, že po určitom čase som s tým aj skončila. Nemám na takéto veci sama trpezlivosť. Vravela mi ako chodí na Zen meditácie. Rozprávali sme sa o tom, mne sa to samozrejme veľmi páčilo a tešilo ma, že niekto v mojom blízkom okolí na niečo podobné chodí a konečne sa s podobným môžem zveriť aj ja. Prišiel nával nadšenia, ako by som sa na niečo podobné dala. Aj som sa jej zverila, že asi popozerám, či sa dačo také nedeje v Bratislave, ale hneď som si to aj vyvrátila, pretože tam nebývam, mám dosť málo času a cestovanie by mi ho ešte viac skrátilo. Okrem toho mi prišlo nepravdepodobné, aby tu dačo také bolo. Nechala som to teda tak. 

Deň na to som cestovala v Bratislave autobusom a neviem už v ktorom mieste som zazrela plagát so zen meditáciou. Bola to len sekunda a mňa prekvapila tá zhoda náhod. Opäť som si povedala, že predsa len sa aspoň informatívne pozriem, či sa dačo také koná v Bratislave. Nemala som však na to čas, celé dni som trávila v práci a večer sa mi už ani nechcelo zapínať počítač. Asi dva dni na to, možno deň, som šla písať do knižnice bakalárku. Opäť mi tam prebehla myšlienka na zen meditácie, ale ako prišla aj odišla. Cestou z knižnice na zastávku som sa musela zastaviť pri jednom múre za podchodom. Ľudia sa asi čudovali, že som sa vrátila zopár krokov a že som na tie plagáty tak vycivene pozerala a usmievala som sa. Boli o zen meditáciách v Bratislave, ktoré začínajú 4.10. a pokračujú ďalšími pravidelnými meditačnými stretnutiami. V daný deň som síce nemohla ísť, ale bol to pre mňa akési postrčenie. Neviem, či je to pre mňa momentálne aktuálne, hlavne kvôli časovej otázke, minimálne viem, že do budúcna by som sa ňou asi mala zaoberať a že náhody jednoducho neexistujú :)

O ďalšie sklíčko skladačky sa postaral môj priateľ. Bol u nás na grilovačke, s našimi sme kecali o hocičom. Zabrdli sme aj do témy obľúbených skladieb a muzikantov. Mamina hneď začala s príhodou z môjho detstva, ako som pri jednej pesničke od Alanis Morissette vždy stála pri rádiu a tancovala som. Bola to taká uškriekaná pesnička. 

Ja si však viacej pamätám inú  ktorá je mojou najobľúbenejšou vôbec. Tiež som ju počúvala ako decko a so záujmom vždy sledovala klip v hitparáde. Roky som sa snažila prísť na názov pesničky, nevedela som ešte vtedy po anglicky a o internete sme nechyrovali. Keď som ju náhodou počula v rádiu srdce mi vždy poskočilo. Ako sme sa tak o piesni rozprávali Paľko mi povedal, že on si voľakedy dávno, ešte keď mal jedenásť rokov priniesol z Ameriky CD-čko od tohto interpreta aj s touto pesničkou. Dostal ho ako darček od rodiny. Jemu sa však tento spevák nikdy veľmi nepáčil, takže CD skôr zapadalo prachom. Cd-čko mi potom priniesol, aby som si ho nechala, ja som si ho vlastne nikdy nezadovážila, veď šlo mi len o jednu pieseň. 

Zaujímavé na tomto všetkom bolo, že my dvaja sa evidujeme od detstva, ale nikdy sme sa nerozprávali. Až pred rokom sa dačo udialo a my sme sa dali dokopy. Pieseň počúvam naozaj od útleho detstva a Paľko práve toto CD dostal do daru a priniesol si ho, tiež ešte ako dieťa, domov, hoci sa mu až tak veľmi nepáčilo. Po takmer 20 rokoch začal chodiť s dievčaťom, ktorého najobľúbenejšia pesnička vôbec je práve z tohto cédečka. 

Ďalšou „náhodou“ bola konverzácia v detskom centre o Dalajlámovi. Robili sme portréty z výstrižkov v novinách a medzi nimi bolo aj NotaBenne a na titulke Dalajláma. Jedna dievčina sa ma spýtala kto to je, tak som jej vysvetlila, následne si prečítala článok a rozhodla som sa, že sa chcem o ňom dozvedieť viacej, pretože moje poznatky nie sú také ako by som chcela. V budúcnosti by som sa chcela venovať ľudským právam, takže nevedieť podrobnejšie o Dalajlámovi je ako pre „skutočného“ kresťana, nikdy neprečítať Bibliu. Na ďalší deň som po dlhšej dobe navštívila blog StandyB a tam posledný článok o životopisnom filme Dalajlámu. Zatiaľ úplne presne zmysel tohto nechápem, ale predpokladám, že keď si ho pozriem asi dačo dôležité objavím :)

Takýchto „náhod“ sa mi stalo počas života už neúrekom. Zistila som, že obdobia kedy si ich uvedomujem spôsobom ako teraz, sú obdobím, kedy som sa opäť prinavrátila na svoju cestu, kedy som opäť tam kde mám byť a pri tom sa nemuselo nič zásadné navonok v mojom živote zmeniť. Občas stačí znovu otvoriť myseľ a nenechať sa strhnúť životom spôsobom, že ho začneme len prežívať, ale aj skutočne žiť. Ja som sa dostala do prežívacieho stavu, ale našťastie som si to uvedomila a začala som na tom pracovať. Vďaka týmto a rôznym iným náhodám, viem, že som sa posunula zase o krok bližšie na cestu po ktorej mám ísť.

Možno sa vám zdajú tieto príhody banality, ale verím, že aj vám sa v živote stali podobné „banality“ a vy ste jednoducho vedeli, že sú niečím dôležitým vo vašom živote. Radšej ste však o tom nikomu nepovedali, pretože pre neho by to boli len banality a dáke hlúpe náhody. Náhody však neexistujú a dnes viem, že podobné sklíčka mozaiky, ak si ich budeme vo svojom živote všímať, nás dovedú presne tam , kam potrebujeme a skutočne chceme ísť.

zdroj obrázka: http://www.sashe.sk/kolekcia/20107/ako-mozaika

2 komentáre:

  1. poznam tie tzv. náhody ...len teraz si naozaj neviem spomenut kedy a co to bolo naposledy, ale budem sa mať na pozore :D....možeme tiez na to zaviest heslo: mozaika (bude to znacit tu situaciu :D) :)
    a odporucam film myslim si, ze sa ti naozaj bude pacit a vela veci sa o nom dozvies :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. no to môžme :) odborný názov je myslím synchronicita, ale mozaika znie minimálne jednoduchšie ;)

    OdpovedaťOdstrániť