streda, 7. marca 2012

Druhé "predsavzatie" - pozerať menej TV

Ďalším z mojich predsavzatí na rok 2012 bolo, že budem pozerať menej TV. Ešte pred Vianocami a začiatkom roka som toto predsavzatie aj reálne dodržiavala, ale v poslednom čase sa mi veľmi nedarí. Chcem mať prehľad v seriáloch, či reality show (áno hanbím sa :D) a občas si len tak sadnúť večer k TV po práci a pozerať možno aj B-čkový film si viem predstaviť skôr ako otvoriť knihu, pri ktorej by som asi v momente zaspala. A to si ráno vždy plánujem, čo všetko večer, keď prídem domov, spravím. So svojim predsavzatím to však myslím vážne. K Vianociam som nám do rodiny kúpila zaujímavú vedomostnú hru, karty, človeče nehnevaj sa a ak máme večer sily a chuť, tak miesto tej TV sa občas hráme. Je to celkom fajn vyplnenie času a okrem toho sa človek čo to nové dozvie, nakoľko vedomostná hra sa zakladá na odpovedaní rôznych otázok týkajúcich sa celého sveta.



Chcela by som však vymyslieť aj iný spôsob ako nečumieť večer do telky, či surfovať po sociálnych sieťach, hrať sa hry a pod. (tie dve posledné už toľko nepraktizujem, vlastne takmer vôbec).

Zistila som, že závidím ľuďom, ktorí si vedia povedať, tak toto pozerať nebudem, lebo je tohlúposť, že si vedia takýto postoj obhájiť pred známymi a sú spokojní s tým, že nevedia možno všetko čo im média ponúkajú, každú senzáciu alebo to kto, kde, s kým, kedy  a ako, dokonca mnohí nepozerajú TV vôbec. Netvrdím, že ja toto všetko ovládam. Tiež sa často neviem zapojiť do konverzácie nakoľko nesledujem Vyvolených, momentálne Hotel Paradiso a pod., nakoľko som videla možno 5 seriálov takým spôsobom, že som si pozrela takmer všetky série. Občas sa však stretávam s tým, že okrem toho, že sa neviem zapojiť do konverzácie, ešte som aj „divná“, že to čo beží v telke nesledujem a potom ma aj občas prestáva baviť byť mimo a tak si občas sadnem k speváckej súťaži, aktuálne aj k Farme a k podobným hlúpostiam, ktoré mi asi nič moc nedajú. 

Bohužiaľ nemám vlastnú domácnosť, ale páči sa mi myšlienka nemať doma TV. Každý film, seriál, správy, talk show si viem pozrieť aj na internete a môžem selektovať, čo budem a čo nebudem pozerať. Takýmto spôsobom ma môžu veľmi ľahko minúť reality shows a pod. a budem hľadať s partnerom, alebo s kýmkoľvek by som bývala, iný spôsob ako sa zabaviť a vyplniť čas. Ak máme telku doma, bohužiaľ nás núti len tak ju zapnúť a sadnúť si k nej. Jasné je na nás, či tak spravíme, ale ja sa občas radím medzi ľudí, ktorí nie sú až tak sofistikovane a intelektuálne založení a takou TV sa nechajú možno ľahko zlákať.
Momentálne sa hrávame doma spoločenské hry, občas si robím veci do školy, či iné povinnosti, na ktoré však často večer nemám síl, alebo trávim čas s priateľom, či inými kamarátmi. Prijala by som však akúkoľvek radu, ako sa naprogramovať na status, kedy nie je pre nás dôležité všetko vedieť, čo sa kde šuchne a čo nemá pre nás žiadny zmysel a nastaviť sa na veci, ktoré nám do života niečo prinesú, naplnia nás a nebudeme ich vnímať ako niečo čo musíme, alebo ako niečo čo nás oberá o voľný čas.

V rámci minimalizmu, ktorému sa snažím venovať bol uverejnený trefný článok o tom, ako ľudia často trpia informačnou obezitou. Zrejme je to aj môj prípad. Nemusí ísť vždy o bulvárne informácie, ale aj vysoko intelektuálne a potrebné. Aj vďaka tomu som zistila, že je občas fajn, ak si oddýchneme, ideme von so psom, či sa hráme hry s blízkymi, že sa nemusíme len neustále vzdelávať a že je úplne v poriadku ak sa neviem do konverzácie o niečom zapojiť pri dnešnom množstve informácií (hoci s týmto mám občas problém, pretože by som najradšej vedela o všetkom), ak možno aj občas neviem, čo by som podľa iných vedieť mala. V článku bolo podotknuté, že netreba hneď klikať na veci, ktoré na vás kričia, aby ste na ne klikli, rovnako to platí aj pri tej telke, to čo je najsledovanejšie nemusí mať vždy kvalitný obsah. Je však občas ťažké vyhnúť sa tlaku, ktorý na nás vyvíjajú v dnešnej dobe média a neuveriteľné informácie. Občas mám pocit, že by v školách mali okrem vedomostí deti učiť aj ako sa takémuto tlaku vyhnúť, ako hľadať správne, ako vedieť vybrať čo je a čo nie je pre nás dôležité, aby mali aspoň nejakú výbavu do dospelosti, ako sa nestať spoločnosťou hltajúcou samé senzácie, spoločnosťou riešiacou aktérov reality show, aby sa stali spoločnosťou, ktorá žije vlastný život bez výčitiek, že nepodľahla davovej psychóze čo sa neobmedzeného prístupu k informáciám týka.


4 komentáre:

  1. Ahoj Eva :) Ja nesledujem televíziu už šiesty rok! Televíziu ani nevlastním a absolútne ju nepotrebujem. Nie je to problém pokiaľ si nájdeš niečo čo ti ju nahradí. U mňa to boli knihy a blogy.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vravím, ak budem bývať sama, TV si asi nezadovážim, nakoľko sama nebývam, občas chcem tráviť čas s našimi a tí často pozerajú práve TV..a ťažšie sa potom prehováram ku knihám a pod., ale asi sa budem musieť presvedčiť o tom, že tú TV naozaj nepotrebujem.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Inak, písala som v rýchlosti, takže rovnako Ahoj Lukáš :) Obdivujem, že si sa takto vedel vzdať jednej zo zbytočností :D Dúfam, že aj mne sa to raz podarí, ale je pre mňa motiváciou, že existujú ľudia ako ty, ktorí to dokázali..

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ked som začala chodit na vysoku školu....nemala som pristup k televizii ...a ked mam byt uprimna nikdy mi televizia ani nechybala.....odvikla som si a som aj rada za tu 5rocnu skusenost :D teraz malo kedy si pozriem telku ked som u rodicov :D nepotrebujem ju k zivotu aj tak tam nic nie je...same zabijacky a reality show

    OdpovedaťOdstrániť