utorok, 28. februára 2012

Tá hlava deravá




Poznáte to, neustály kolobeh povinností, starostí, ale aj radostí a záujmov, času málo, každá aktivita zapísaná v diári, nedajbože na niečo zabudnúť. Občas sa však stane práve to, že na niečo zabudneme. Ak to nie je dôležité, je to v poriadku. No nie tak úplne...


Bývam na dedine, pomerne ďaleko od železničnej stanice.  Prechádzka v peknom počasí občas nie je na škodu, ale ráno 25 minút šliapať sa mi nie vždy chce. Občas preto chodím na bicykli, teraz však sporadicky, nakoľko ma ráno vozia autom priamo do mesta.
Tento víkend som sa rozhodla pre návštevu rodiny a keďže svietilo slniečko, chcela som sa prejsť, respektíve previesť na čerstvom vzduchu. Poobliekala som sa, obula, vykročila som na dvor a tu ma zrazu čakalo nemilé prekvapenie. Oči mi behali zo strany na stranu, hľadala som svoj bicykel a ten nikde. Moje rozhorčenie si odniesol môj tatko, ktorému som vynadala, kamže mi to zase schoval bicykel. Ten ma vyviedol z môjho omylu, že on ho nikam nedával, či som ho niekde nezabudla. Zovrelo mi žalúdok, ale pomyslela som si, že som ho asi nechala u rodiny, keď som tam bola naposledy.
Vybrala som sa teda pešo. Cestou som však rozmýšľala...rodina ma na môj bicykel neupozornila, nedalo mi to a prešla som sa na našu železničnú stanicu. Bola nedeľa a v stojane stáli asi 3 bicykle. Jeden,  fialový bol skrútený na samom kraji a ako som sa približovala videla som, že mu chýba dôležitý komponent. Pravdu povediac, že by som tam našla svoj bicykel, ak by som ho tam zabudla, som ani nedúfala. Ako sa moje kroky približovali k stojanom, zistila som, že to fialové schúlené, bez sedánky a s vyfučaným zadným kolesom patrí práve mne. Chúďa kolo tam stálo niekoľko týždňov, v snehu, v mraze. Bola som taká natešená, že mi nejaká sedánka v tom momente vôbec nechýbala. Nevedela som  si predstaviť, že budem bez verného pomocníka celé leto.
Až neskoro večer som konečne prišla na to, kedy som ho tam chudáka zabudla. Je to skutočne niekoľko týždňov. Napriek tomu ma však verne čakalo, čo predpokladám, že nebyť mojej veľkej reťaze miesto klasického uzučkého zámku, by som sa  sním už nikdy nestretla.
Nuž občas zabudneme na hocičo, ja aj na svoj bicykel :)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára