utorok 27. decembra 2011

O vzácnej cudzej návštevníčke Ewelyn


Čo vám hovorí cirkev/spoločenstvo hlásajúce, že jedine milujúcimi rodinami sa dá dosiahnuť mier na zemi?
Asi tri týždne pred Vianocami u nás ktosi zazvonil. Išiel otvoriť môj tatko, keď sa o chvíľku vrátil, že či nemôžem prísť k bráne, pretože prišla nejaká Angličanka. Vyšla som von a na moje prekvapenie pred dverami stálo mladé milé žieňa asi rovnako staré ako ja. Začala mi niečo hovoriť o knihe, ktorú držala a prečo mi ju ukazuje, zdalo sa mi to nadlho, tak som ju zavolala dnu.




Vyzerala milo. Sadli sme si a začali sme sa rozprávať. Naši v obývačke len nechápavo počúvali, nakoľko angličtina im nič nehovorí. Mala som pocit, že s tou hnedovláskou sa poznám celý život. Stále som čakala, čo na mňa vybafne, kam by som mala vstúpiť a na čo prispieť, ale ona len vravela o tom, ako dnes ľudia zabúdajú na lásku, o tom, že keby bola každá rodina ako tá naša (keby nás dlhšie poznala, neviem, či by mala taký pocit), tak by bol hneď krajší svet. Ja som sa pýtala, som predsa človek zvedavý, a stále mi nebolo jasné, prečo to dievča chodí od dverí k dverám a ešte k tomu v dedine ako je tá naša.

Je študentkou, študuje literatúru a chce byť spisovateľkou, aj o jej púti za lepším svetom možno raz napíše knihu. O knihe, ktorú priniesla so sebou stále nevravela, hoci ju mala položenú pred sebou. Rozprávali sme sa ako staré kamarátky. Zistili sme, že sme boli v rovnakom čase na erazme v rovnakej krajine, rozprávali sme sa o viere v Boha až sme sa konečne dostali k tomu, prečo vlastne spolu sedíme. Ewelyn, „náhodou“ sa volá takmer rovnako ako ja, zistila, že jej doterajší život ju veľmi nenapĺňa, že samá party a kamaráti, nie je to, čo by jej vnášalo do života zmysel. Natrafila na komunitu hlásajúcu lásku medzi ľuďmi prostredníctvom dobrých rodín. Chce od života viac, chce pomáhať, chce si spĺňať svoje sny, chce cestovať a spoznávať rôzne kultúry. A komu sa už podarí takto vojsť dnu k neznámym ľuďom v neznámej krajine.

Posedeli sme spolu, síce možno len pol hodinu, ale aspoň videla dom a trošku zo života inej kultúry. A o to jej šlo, spoznávať iné kultúry nie ako turista, ale ako niekto iný a ak to nejde prirodzenou cestou, ktorá by trvala roky a mnoho krajín a kultúr by nikdy za svoj život nestihla, tak to skúsila takýmto spôsobom. Veď nakoniec nie je nič zlé na tom, ak človek verí v to, že ak budú všetky rodiny milujúce, tak svet sa zmení. Nakoniec som sa spýtala aj na knihu. Ide o životopis zakladateľa tohto spoločenstva. Na internete som našla rôzne rozporuplné reakcie na jeho osobu ale nevadí. Ja si knihu rada prečítam, opäť sa niečo dozviem a milá Ewelyn z Anglicka sa možno časom stane mojou kamarátkou, keďže sme si vymenili e-mailové adresy. A prečo nie, keď si s niekým na prvý šup tak porozumiem a je jasné, že nešlo o nejaké naučené frázy, ako obalamutiť ľudí. Nechcela po mne, aby som niekam vstupovala, alebo niečo robila. Občas sa oplatí byť “openmind“, človek sa hocčo nové dozvie a nech by išlo o akúkoľvek organizáciu, Ewlyn myšlienke milujúcich rodín skutočne verí a tak ako pre mňa, aj pre ňu je dôležité v akom svete budú možno raz vyrastať naše deti.







Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára