piatok 30. novembra 2012

Jesenná škola (anti)diskriminácie...aj takto sa to dá




V nedeľu som sa vrátila z päť dňového „školenia“ v oblasti diskriminácie, respektíve antidiskriminácie. Celý tento humbuk organizovala Občan, demokracia a zodpovednosť, o ktorej som mala doteraz len veľmi povrchné informácie. Už dávnejšie som však mala zo stránky pocit, že toto je tá pravá neziskovka, kde by som sa mohla časom realizovať. Keď nám na školský e-mail prišla ponuka prihlásiť sa na tréning, neváhala som a hneď som tak urobila, hoci som vtedy ešte presne nevedela, kto to organizuje, ani o čo presne pôjde.
Išla som tam s obavami, nakoľko som sa z nás externistov prihlásila jediná, nevedela som, či je pozvaná len naša škola, čo by bol celkom prúser, lebo právnici sú občas zvláštna kasta. Nechcem im krivdiť, jednoducho ma však za tie tri roky sami o tom presvedčili, hoci samozrejme všetkých nehádžem do jedného vreca. Ale k veci.


Prišla som tam prvá zo všetkých zúčastnených a nanešťastie po asi pol hodine, čo som bola sama na kávičke v hotelovom bare, si ku mne prišli prisadnúť ďalší účastníci. Už vtedy som vedela, že to bude v poriadku, budú tam aj milí ľudia. Počas štyroch dní, na ktorých som sa zúčastnila, sme makali od rána do večera. Bolo to však vynikajúce. Okrem teoretických informácií sme sa dozvedeli mnoho praktického. Simulovali sme rôzne situácie a posledné tri dni sme robili popri inom programe veľkú simuláciu monitoringu, respektíve ako to prebieha, keď sa monitoruje verejná inštitúcia, na ktorú bol podaný podnet, že porušuje ľudské práva.

Pre mnohých bola informácia o antidiskriminačnom zákone alebo info zákone nová, mnohí sme si uvedomili, že skutočne máme právo sa pýtať a oni sú povinní nám odpovedať. Po asi dvoch dňoch som si uvedomila ako som príliš „znormálnela“ v tejto spoločnosti. Zabúdam na menšiny a vôbec si to neuvedomujem. Tu nejde len o Rómov a Maďarov, ale aj o dôchodcov, ktorí sú  často v hrozných podmienkach v domovoch dôchodcov, o imobilných a nevidiacich spoluobčanov, o gayov a lesby, o študentov, ktorí si nie sú vedomí svojich práv a často krát držia radšej hubu a krok a mnohých ďalších, ktorí majú rovnaké miesto v spoločnosti ako my. 

Na odľahčenie sme medzi prednáškami zvykli hrať hry. Jednou z nich bola simulácia, kedy sme každý dostali papierik, na ktorom bol popísaný život nejakej osoby a ten sme mali zahrať. Postavili sme sa do jedného radu vedľa seba a školiteľ nám dával otázky. Ak sme odpovedali áno, posunuli sme sa o krok dopredu, ak nie, zostali sme stáť. Samozrejme sme sa vžili do rolí osôb na papierikoch a odpovedali sme za nich. Niektorí z nás zostali takmer celý čas stáť a iní sa posúvali po každej otázke. Zrazu sme zistili, že na Slovensku si fajn život s možnosťami, či už pracovnými, finančnými alebo možnosťou ísť na dovolenku vie predstaviť len ten, kto sa narodil do bohatej rodiny, má dobrú prácu a najlepšie ak je biely a Slovák. My ostatní, ktorí sme hrali rozvedené ženy, židov, gayov alebo nevidiacich, či starých, sme sa posunuli len o pár krokov.

Na tomto tréningu som si uvedomila ešte niečo. Často krát sa oháňame slovíčkami „prirodzený“ a „normálny“. Čo je však prirodzené a normálne? Dospela som k názoru, že je to len to, čo akceptuje spoločnosť a na čom sa dohodne.  Vekmi sa však táto spoločenská dohoda mení. To čo bolo normálne pred šesťdesiatimi rokmi, napríklad (ne)volebné právo žien, je dnes nemysliteľné. Alebo to čo spoločnosť považovala za prirodzené pred tisícmi rokov, spolužitie bohatých Grékov s mužmi, je dnes pre nás neprirodzené. Jednoducho som si uvedomila, že vždy to bude len o tom, ako na veci bude spoločnosť a jednotlivci nazerať, o ničom inom, zase len o uhle pohľadu J

Zapísala by som toho veľa, keby som chcela vyrozprávať aspoň časť tréningu, takže len takto v skratke. Nakoniec som tam spoznala niekoľko úžasných ľudí, vypočula si zaujímavé prednášky a čo to si aj vyskúšala. Zase sa mi troška poodostrel ešte stále obmedzený pohľad na tento svet  :)



6 komentárov:

  1. myslim, ze skôr greci zili s muzmi, ci?
    a ano... ja mam maminu dochodkynu a sama sa obavam dôdchodku.... starsi ludia su neskutocne prehliadani a ziju na okraji - zacina to minimalnym dôchodkom.... je to smutne.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. áno Gréci, vďaka za upozornenie, stále mám zafixované, že Rimania :)
    v našej spoločnosti je smutných hneď niekoľko vecí ak nie väčšina, celkom to zamrzí a človek potom nevie, či sa má pridať k davu a "držať hubu a krok", alebo ísť proti prúdu, alebo či tu vôbec zostávať...asi každý deň ma zarazí iná správa zo Slovenska, a keď si už myslím, že niečo nie je možné, náš štát mi vždy dokáže, že je...na hlavu padnuté občas :-/ tvoj postoj k dôchodku úplne chápem. Viem, že ak si za život nenašetrím, tak zrejme sa ho ani nechcem dožiť..naši rodičia sú v tomto smere stratená generácia a pritom vďaka nim dnes môžme mnohé veci, ktoré už považujeme za samozrejmosti. Nechápem, že práve na nich sa zabúda.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. A to este pockaj, ked my budeme v dochodku...so vsetkymi tzv.reformami dochodkoveho systemu..... niekedy sa mi nechce verit ako zaostali sme....vyslovene podporujeme diskriminaciu spiatocnictvom - ci uz ide o dochodcov, o gayov, alebo ja neviem co...... x/ mozno to znie hnusne, ale stale sa rozprava o romoch, ako im ublizujeme, ale je to akoby ziadna ina oblast uz neexistovala...Slovensko ide na vsetko zufalo pomaly.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. to si myslím aj ja, že je priveľa vecí ktoré treba riešiť a to čo sa rieši navonok (v médiách, krčmách, často krát v domácnostiach) sa zvrháva do extrémizmu...a na všetko ostatné sa zabúda. aj vyriešenie spolužitia s Rómami je dôležité, ale aj to všetko ostatné, tí všetci ostatní hnaní na okraj našej spoločnosti a to mám dnes pocit, že okrem boháčov, mafiánov, bezchrpťákov, sú takmer všetci :(

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Evka mne stale blbne to komentovanie nemozem sa k tomu dostat a vzdy zazrakom po niekolkych kliknutiach sa dostanem aj ku komentu, ale k veci :)

    take skolenie by som s radostou absolvovala aj ja ak v buducnosti na nejake zaujimave natrafis daj mi echo :)

    na Slovensku sa inac ani neda zit...len ked si dostatocne zabezpecena....:-/ co je somarina....kazdy by mal mat to pravo a no a co ze som rozvedena, slobodna matka alebo homosexual? si proste nieco horsie ako dobre zabezpeceny clovek?? Stat by mal zabezpecit kazdeho

    inac tiez casto premyslam o tom, ze kto snatovil pravidla - ze co jeúnie je normalne a co je a nie je nemoralne??? viem, ze je potreba sa riadit urcitymi pravidlami aby sa svet nezblaznil....ale ...moralka a hlavne v mensich osadenstvach je viac nez pritiahnuta za vlasy :-/

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Neviem prečo to nejde...inak všimla som si, že sa troška zle zobrazuje tento formát blogu v prehliadači Opera. V ostatných by nemal byť problém.

    Jasné ak na niečo natrafím dám echo :)

    Ja som vlastne bola kresťansky vychovávaná, čo je aj dobre, kvôli nejakým hodnotám a pod. (hoci tie má aj mnoho ateistov), mali sme perfektného farára, pre istú etapu života to bolo dôležité a hlavne pre moju osobu. ALE čím som staršia tým viac medzier v cirkvi (jej výklade Biblie, inštitucionalizme, ritualizácii a pod.) nachádzam a až s nevôľou niekedy zisťujem, že tá netolerancia v našej spoločnosti je paradoxne občas postavená práve na kresťanských zásadách (napr. homosexuáli, slobodné mamičky, rozvedení a pod.), hoci Biblia nemyslím, že chcela ľuďom zle ;)
    Ako si sa rokmi a vývojom zo mňa stáva človek, ktorý sa snaží rešpektovať absolútne všetkých a mať ich aj naozaj rád :) Zisťujem, že absolútne všetko je relatívne a na všetko môžme pozerať z rôznych uhľov pohľadu, nič nie je jednoducho tak, za to, že to niekto niekedy povedal...a tá morálka a riešenie, čo je a čo nie je morálne, je naozaj občas až postavená na hlavu (zase si dovolím tvrdiť, že vďaka aj kresťanstvu = cirkev). Myslím, že tie pravidlá, ktoré tvoríme nás veľmi obmedzujú a odvracajú od seba navzájom, hoci na druhej strane v anarchii by som žiť nechcela..isto však dáka stredná cesta existuje ;)

    OdpovedaťOdstrániť