Kulinárske vegetariánstvo alebo vegetariánske kuchárstvo.

Ešte pred pár rokmi som prehlasovala: „Mňa varenie a pečenie nebaví, u nás raz bude variť môj manžel.“ Rôčky ubehli, ja som sa z ťažkej puberty dostala, to pečenie mi k srdcu stále neprirástlo, ale od kedy som (dnes už taká polo)vegetariánka, rada varím.

Páči sa mi miešať chute rôznej zeleniny, korenín a najlepšie na tom je, že mi to chutí lepšie ako voľakedy mäsko. A to som bola riadny mäsožravec a predsa variť mäso ma nikdy nebavilo :)

Priznávam, občas si dnes mäso dám, ale výlučne doma dochované, žiadne kupované, hoci mám filozofiu, že keby mám zomrieť od hladu dám si aj také, pretože nič netreba hnať do extrémov.

Ale späť k tomu vareniu. Za posledné tri roky som sa čo to podučila a moja zbierka z jednej kuchárky, sa rozrástla na tri verné pomocníčky, bez ktorých sa k sporáku nepostavím. Nie som veľký kreatívec, ale zase myslím, že mám cit, v tomto prípade, pre dobrú chuť. Totiž pri všetkej úcte k jej kulinárskym schopnostiam, moja mamina taký typ nie je. Som jej veľmi vďačná za všetky obedy, ktoré pre nás kedy uvarila, ale nepoužíva veľmi korenie, nerada číta kuchárky a učí sa novým veciam a tak je tento jej prístup občas na škodu. Nechcem ju tu však dáko ohovárať, na jej obranu, výborne pečie, čo je oblasť v ktorej ja nie som žiadny majster, vlastne ani len junior. Prečo ju však spomínam. Pamätám si, že mi vždy vravievala, že najjednoduchšie varenie je z mäsa. Od kedy si odo mňa občas dáky ten recept požičia, si to žena odchovaná na slovensko-českej kuchyni už toľko nemyslí, dokonca aj na koreniny presedlala a keď dačo uvarím, jej to náramne chutí.

Môj tatko je kapitola sám o sebe. Žrút všetkého, čo mu príde pod ruku, mäsom istotne nepohrdne. Našťastie u nás mäso nebolo nikdy na dennom poriadku, rád si teda dá aj moje výtvory. Najlepšie keď spravím guláš. Samozrejme vegetariánsky.

Občas moju kuchyňu ochutná aj ostatná rodina. Ak sú to zarytí mäsožravci, je pre mňa úspech, že to aspoň zjedia, hoci nevýskajú radosťou. Často krát sú pre nich moje jedlá nápadom, čo spraviť k mäsu, a teda tiež určité zadosťučinenie, že jedlo neskončilo v záchode :D Podaktorí, tí zeleninovejší, si radi recept zadovážia.

Raz sme mali s kamarátkami takú babskú debatu o varení a jedna vraví: „V záhrade máme nasadené baklažány, už sú dosť veľké, len nevieme čo s nimi, čo z nich uvariť.“ V tom čase som poznala minimálne štyri jedlá z baklažánu. Nikoho týmto neposudzujem, len mi akosi došlo, že každá kuchyňa je iná a každý má iné vedomosti, zvyklosti...tak ma napadlo podeliť sa o tie moje získané a možno inšpirovať minulých, terajších, budúcich vegetariánov, polovičných, či mäsožravých, čo by sme mohli na ten stôl položiť.

Chcela som len týmto podotknúť na fakt, že sa netreba báť začať variť aj inak. Možno podaktorí uvažujú stať sa vegetariánom, možno aspoň zaradiť do mäsitého jedálnička občas dáke to zeleninové. Dnes, zatiaľ len na obrázku, ponúkam tri výborné knihy, ktoré mi veľmi pomáhajú a sú fajn cestou ako začať. Ako som už vyššie spomínala, nie som veľmi kreatívna, takže zvyčajne idem podľa receptu, hoci občas čo-to pomením podľa toho „co dúm dá“. Takže časom bude podrobnejšia recenzia na jednotlivé tituly.

Postupne budem pridávať osvedčené aj novo vyskúšané recepty s malým komentárom, čo nato „šéfkuchár a là bežná domácnosť“, teda ja a moji stravníci ;)