Naše vianočné zvyky

Hoci je už po Vianociach, chcela by som si v tomto článku spomenúť na vianočné zvyky. Tohto roku som totiž mala šancu spoznať aké zvyky prevládajú v iných kultúrach, ale hlavne pospomínať si a vysvetľovať tie naše. Hoci my si Vianoce bez istých tradícií a zvykov ani nevieme predstaviť, nie všade majú tak bohaté zvyky ako u nás na Slovensku. V Škótsku pečú morku miesto vyprážania ryby a darčeky dostávajú 25. ráno. A to sú zrejme všetky ich zvyky. Vlastne ešte sa poriadne počas Vianoc opijú. Taliani pečú na Vianoce prasa a doprajú si najlepšie jedlá a rovnako sa veľa pije. Moji spolubývajúci varili celý deň štvorchodové jedlo, vyrábali domácu pastu (cestovinu) a mala som možnosť ochutnať pravé talianske tiramisu. Španieli zase vôbec nedostávajú darčeky 24. alebo 25., ale až na troch kráľov, čo je oveľa väčší sviatok ako Vianoce. Na Vianoce sa zíde rodina pri večeri a rovnako si doprajú drahšie mäso ako počas roka. Poznáte ďalšie zvyky z iných krajín? Rada sa o nich v komentároch dozviem.

Vráťme sa však na Slovensko. Keďže som vysvetľovala spolubývajúcim, čo zvykneme robievať na Vianoce, rada by som si všetky naše domáce zvyky zosumarizovala. Vy možno robíte iné alebo obmenené, takže pokojne sa s nimi pochváľte, možno budeme vďaka typom budúci rok Vianoce inovovať.

Stromček máme umelý a zdobíme ho vždy až na štedrý deň (na obrázku je náš tohtoročný, škótsky, maličký). Občas sa podarí vyjsť do lesa na čečinu, aby nám ihličie rozvoniavalo, ale neskántrili sme kvôli zopár dňom malý krásny živý stromček.

Večera...Ryba – nie výlučne kapor        

V našej malej rodinke tradične vyprážame rybu (kapra alebo častejšie tolstolobika) a pripravujeme majonézový šalát (napoly s jogurtom alebo kyslou smotanou a s vajíčkom). Rybku nepražíme v podkovičkách, pretože sa tak musí pasovať s veľa kosťami a ani nenamáčame do mlieka, pretože máme radi „smrad“ rybaciny. Kapustnicu nevaríme na Vianoce ale na Nový rok a počas dňa jeme vždy rybaciu polievku. Po večeri je oplátky s medom len mamina, lebo nám dvom s tatkom až tak veľmi nešmakujú. Na začiatok sa povie krátky prípitok, nemodlíme sa, len ďakujeme za to že sme sa všetci stretli, máme mať čo na tanieri a poprosíme pánbožka, aby bolo každému tak dopriate. Ak by prišiel dáky okoloidúci, vždy má prichystaný na stole tanier navyše. Pod tanierom si nájdeme šupinku pre šťastie, ktorú schováme do peňaženky.

Prichádza Ježiško

Po večeri sa zoberieme a ideme sa von pozrieť na hviezdičky, či neuvidíme Ježiška. Tento zvyk robíme od môjho malička a hoci už viem, že ak jeden z rodičov zostane vo vnútri a zrazu zazvoní zvonček, tak to nie je Ježiško, ani tu v Škótsku som tento zvyk nechcela opomenúť. Hoci mi to až tak veľmi nevyšlo, keďže som zvonček púšťala Vyvolenému vonku z mobilu, neboli žiadne hviezdy, bola som strašne „nenápadná“, keďže som zabudla zapnúť zvuk na telefóne a ešte som prekazila Vyvolenému jeho prekvapenie, som rada, že sme pred bytovku vyliezli a tradíciu ako tak dodržali, pretože pre mňa patrí medzi najdôležitejšie a najkrajšie zvyky okolo Vianoc.

Aký bude ďalší rok

Ak to časovo stíham zvyknem písať k darčekom list od Ježiška alebo do stromčeka schovám papierové hviezdičky a iné ozdoby s vianočnými veršami. Po rozbalení darčekov vždy zapálime plávajúce sviečky pod stromčekom. Každý tú svoju a sledujeme aký veľký plameň horí, ktorá prvá zhasne, pri koho sviečke sa drží a podľa toho odhadujeme, aký bude koho ďalší rok. Niekedy krájame jabĺčko, tento zvyk som tento rok ukazovala aj spolubývajúcim. Každý sme si prekrojili jabĺčko, všetci sme našli hviezdičku, len niekoho bola výraznejšia a iného skoro neviditeľná. Tá moja bola najkrajšia a najväčšia, takže sa môžem tešiť na veľa zdravia a šťastia.

Už tradične darčeky rozbaľujeme pri Troch orieškoch pre popolušku, potom pozeráme iné rozprávky, či čo beží v telke. Pred polnočnou omšou k nám príde babka s tetami a spolu ideme na polnočnú, ktorú však náš úžasný farár presunul na desiatu večer, takže sa len naháňame, nič nestíhame a do kostola prídeme upachtené ako také zduté kozy. Ale záverečná Tichá noc tento zážitok vždy napraví. Aby som nezabudla, tradične sa na štedrý deň pohádame a tradične nič nestíhame, asi ešte žiaden rok sme nevečerali o 5, ak sa podarí o 6 tak to je ten lepší prípad. Samozrejme sa počas sviatkov napchávame medovníkmi a inými dobrotami, tohto roku som aj ja robila svoje prvé medovníčky v zahraničí.

Na Štefana chodíme na dedinskú zábavu a dva dni pred Silvestrom sa už vezieme celá partia na chatu, kde trávime Silvester. Bohužiaľ tento rok strávim Silvester ďaleko od domova a ďaleko od kamarátov, bude to prvý krát po dlhých rokoch, kedy na chatu nejdem a ešte k tomu budem aj v práci.

Keď sme išli pred Vianocami z kolegom domov z práce, spýtal sa ma či oslavujem Vianoce. Moja odpoveď bola jasné áno a preto ma prekvapilo, keď mi zdelil, že on Vianoce neoslavuje. Na moju otázku „prečo“, sa ma snažil presvedčiť, že je to hlúpy zvyk, prečo by si nemohol spraviť Vianoce každý deň, hocikedy inokedy môže postaviť stromček, navštíviť rodinu, spraviť veľkú večeru aj iných obdarovať. Až mi takmer sánka spadla a ani som mu poriadne nevedela odpovedať. Jednoducho už len samotná atmosféra Vianoc robí tieto dni inými ako ostatné, hoci by som takmer všetko mohla robiť aj v iné dni. Vlastne až keď píšem tieto riadky ma napadá, že mám Vianoce rada pre tie všetky maličkosti, ktoré sa nedajú počas roka tak pekne zosúladiť. Rybu vám na každom kroku nepredajú, ani Tři oříšky pro popelku v telke nedávajú a ani polnočnú omšu v kostole neslúžia a už vôbec nie je ani v jeden deň 24. Decembra. Tohtoročné Vianoce sme mali iné, ale aj tak pekné, možno aj vďaka tým zopár maličkostiam, ktoré sme neopomenuli a hlavne mali sme aspoň jedného blízkeho človeka vedľa seba.