pondelok 15. júla 2013

Prečo je dôležité poznať seba samého

Ako by ma osud, Boh, vesmír, život alebo len  jednoducho niečo vyššie a väčšie ako ja sama skúšalo. Venujem sa poslednými dvomi rokmi práci na sebe samej, snažím sa spoznávať hlbšie sama seba do svojho vnútra. Odhaľujem svoje temné stránky, snažím sa ich spracovať, porozmýšľať čo sa dá a vôbec chcem zmeniť a čo je mojou neoddeliteľnou súčasťou, ktorú pre pokoj iných meniť odmietam. A život ma skúša tým viac čím viac samu seba spoznávam, zrejme aby som na niečo ešte nezabudla, aby som poodkryla ďalší komplex a tajomstvo, ktoré skrývam sama pred sebou.

Najprv som nechápala o čo ide, prečo je život taký nefér a dejú sa mi veci ktoré sa dejú. Život sa mi opäť snaží niečo ukázať. Niečo čo sama v sebe nemám vyriešené. Pravdu povediac ešte neviem, ako sa k celej situácii postavím a či vôbec. Reagovala som však na ňu emotívne a s plačom, takže s tým bude treba niečo robiť.

Ako som na začiatku povedala, čím viac sa spoznávam, tým viac ma život skúša a je to tak dobre. Stále mi dáva najavo, že nemám upadnúť do akejsi pasivity, či pocitu, že už všetko viem, všetko poznám a na všetko dokážem správne zareagovať. Našťastie však pre mňa, čím viac sa spoznávam a čím viac analyzujem a skúmam svoje reakcie, prečo sú aké sú, čo sa za nimi skrýva, prečo sa ma niečo dotkne a iné nie, tým viac sa približujem k tomu, aby sa ma jedného dňa nemohlo nič dotknúť a ja som mohla veci riešiť tak, aby som nezaprela seba samú. Momentálne bojujem s tým, či byť sama sebou sa vôbec vyplatí, či nebude lepšie a hlavne jednoduchšie prispôsobiť sa tomu, čo chcú iní. Dochádzam však na to, že tým by som oklamala samu seba a zaprela všetko čomu som vo svojom živote verila, že je presne tak ako má byť. Aj teraz nie je náhoda, že som sa dostala medzi ľudí, kde to funguje úplne naopak ako som bola zvyknutá. Zrejme treba pochopiť, že jedno nemôže existovať bez druhého. Nie je náhoda, že som si našla priateľa, ktorý je v mnohom podobný mne samej, aby mi ukázal, aká viem byť a aká som aj s temnými stránkami, ktoré však ku mne patria presne tak ako tie pekné. Nie je náhoda nič čo sa v živote udeje, viem však jedno, ak sa ma situácia dotkne, dotkla sa niečoho vo mne, niečoho čo nemám v sebe spracované. Nechcem zo seba spraviť bezcitného človeka, to nie, dokonca aj bezcitnosť je istý štít pred vonkajším svetom, za ktorým sa skrýva mnoho nevypovedaného. Pocity a emócie chcem preciťovať, ale nechcem sa nimi nechať ovládať, pretože strácam šancu byť takou akou naozaj som. Spoznávať sa budem zrejme celý život, ale myslím si, že  práve o tom život je. Nie sa tváriť, že som neomylná a dokonalá. Vo svojej podstate dokonalá som, ako aj vy všetci ostatní, chcem len vedieť odlíšiť, čo som ja a čo naučené programy, čo je moja podstata a čo len akási maska, prečo reagujem ako reagujem, kto vlastne v skutočnosti som a čo je vo mne spoločnosť, výchova, morálka a iné programy. Všetci sme jedno a neoddeliteľná súčasť, život sa prejavuje cez nás všetkých, chcem sa naučiť pozerať na svet presne takýmito očami a zdá sa, pôjde to len cez uvedomenie si seba samej, vtedy mám šancu pochopiť svet.

4 komentáre:

  1. Evik ty ma vzdy tak dokazem svojimi clankami naladit...ty si moj liecitel duse...a myslim to vazne!!....tieto motivacne clanky mi pomahaju v zivote ...a hlavne mi pomohli cez to tazke obdobie, ktorym som si prechadzala ... clanky o spoznavani samej seba...a za ti velmi pekne Dakujem mas na mna vplyv v tom pozitivnom slova zmysle :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ani nevieš ako si ma potešila, lebo niekým blízkym mi včera bolo povedané, že tieto moje filozofie sú úplne od veci a celkom to zabolelo, či nemá naozaj pravdu..pre mňa sú články tiež dosť veľká terapia, keď niečo napíšem alebo si inde prečítam, tak sama dačo odkryjem :) sama si si liečiteľom, myslím, že toto je len akési nakopnutie, lebo vidíš nie každý je naladený na rovnakú vlnu (a ani by nebolo dobré ak by všetci boli, potom by sme sa nemali čo učiť :D)

      Odstrániť
  2. velmi zaujimave zamyslenie... az sa zacinam rozhliadat do seba, ci sa vôbec poznam:D ... my mame s muzom tak cisty a bezproblemovy vztah, az mi je to podozrive :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. radšej neupodozrievaj a teš sa z toho :)...to čo vnímam ja zrejme nebude nikto iný, pretože každý vnímame jednoducho inak..a každý z nás životné lekcie dostáva iným spôsobom cez iné okolnosti a ľudí, kde u mňa je to možno partner u iného to môže byť kolega v práci, matka, otec, či deti alebo ani nie osoby ako situácie a možno aj nič, to ja naozaj neviem posúdiť, pretože som nikdy niekým iným než mnou nebola, aspoň čo si pamätám :)

      Odstrániť